Ak by sa ma niekto spýtal na kapelu, s ktorou sa mi spája metalová scéna v Rumunsku, tak by odpoveďou boli (už v súčasnosti neexistujúci) NEGURA BUNGET. Keď som však pred šiestimi rokmi stál v jednu chladnú festivalovú noc na Gothoome, čakajúc (na odporúčanie) na headlinerov dňa, netušil som, ako som k experimentálnemu black metalovému telesu blízko. Boli to práve DORDEDUH, kde pôsobia niektorí členovia dnes už vyhasnutej black metalovej hviezdy.

DORDEDUH – Har

Úprimne, práve toto vystúpenie je jeden z dôvodov, na základe ktorého som sa rozhodol napočúvať si ich najnovší počin, ktorý nesie názov „Har“. Navyše som v rámci black metalu veľmi vyberavý a práve jeho experimentálna podoba s dôrazom na atmosféru ma baví najviac.

Druhým dôvodom pre zameranie sa na tento album bola rozmanitosť nástrojov, ktoré DORDEDUH na novinke použili. Priznávam, že niektoré z nich si nedokážem ani len predstaviť, no už len samotný fakt, že sa páni rozhodli využiť niektoré tradičné rumunské nástroje (napr. trâmbiţă – trombita ktoré slúžila v minulosti na varovanie pred nebezpečenstvom) vo mne vyvolal istý pocit zvedavosti.

„Har“ na svetlo sveta vychádza po deviatich rokoch od vydania debutu „Dar de duh“. Zostava na novinke je oproti prvotine takmer identická, rozdiel je na pozícii bicích nástrojov. Tento fakt uvádzam zámerne, nakoľko práca mladého Andrei Jumugă rozhodne stojí za povšimnutie.

Priznať musím aj to, že prvý kontakt s novinkou v mojom prípade nevyvolal veľké emócie. Hypnotický motív striedajúci sa s kopákovou paľbou v úvodnej dvanásť minútovej „Timpul întâilor“ vo mne nič na prvé vypočutie nerozrezonoval a pokiaľ človeka nepresvedčí prvotný dojem, ťažko si k zvyšku placky nájde opäť cestu. Ale…

K „Har“ ma stále niečo ťahalo ako magnet. Neskôr som si uvedomil, aké dôležité je pochopiť prístup, s akým DORDEDUH pri komponovaní nahrávky pracovali.

DORDEDUH

To, že je na „Har“ možné počuť veľké množstvo tradičných nástrojov neznamená, že ich kapela použije v každej skladbe a zahltí nimi zvukovody poslucháča v podobe silných melódií. Práve naopak. Pri tvorbe novinky muzikantské kvarteto totižto veľa kalkulovalo tak, aby celkový dojem a atmosféra boli na prvom mieste. Typickým príkladom je druhý kúsok v poradí s názvom „În vieliștea uitării“, v ktorom sa minimalistický úvodný nápad pomaly tvárni prakticky v jej celom trvaní. Až úvodný motív v tretej skladbe „Descant“ predstavuje to, čo si poslucháč môže predstaviť pod pojmom folkový black metal, avšak aj tóny tohto nápadu majú v rámci rytmiky vcelku rafinovaný algoritmus.

Tak ako spomínaná „Timpul întâilor“ dokáže svojou údernosťou, silou a rýchlosťou miestami odfúknuť klobúk z hlavy, vedia skladby ako „Calea magilor“, či posledná „Văznesit“, prezentovať DORDEDUH v ambientnej podobe. V týchto momentoch mi Rumuni pripomínajú tvorbu kultového kováča čierneho kovu Varga Vikernesa, predposledný kúsok s názvom „De neam vergur“ zase silnou gitarovou vyhrávkou a progresívnejšími pasážami evokuje tvorbu pána IHSAHNA. V tomto ponímaní je „Har“ albumom nielen dôsledne premysleným, ale aj rozmanitým.

DORDEDUH rozhodne nenahrali ľahkú hudobnú záležitosť, no je veľmi zaujímavé ju objavovať aj po niekoľkých týždňoch počúvania. Nahrávka ponúka množstvo dojmov, ktoré si poslucháč môže odniesť, nehovoriac o lyrickom obsahu, ktorý sa venuje ezoterike, prírode a duchovnému prepojeniu človeka s ňou. A mimochodom, rodná rumunčina kapele veľmi pristane.

Hodnotenie autora: 8,5 / 10

Páčia sa vám naše autorské články? Ak máte záujem, môžete nás podporiť ľubovoľnou sumou. Peniaze využijeme na prevádzku Valhalla.sk.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Martin „Čviro“ Novoveský

Redaktor Valhalla.sk