Prezraď, čo znamená, pre mňa ten záhadný názov nového albumu – „Flammarion“?
Názov sme vyberali do poslednej chvíle a dosť dlho sme sa nevedeli rozhodnúť. Nakoniec som prišiel k tomuto názvu pri čítaní jedného článku v Scientific American. Bol tam obrázok neznámeho umelca, ktorý zobrazuje človeka naťahujúceho a nazerajúceho sa za nebeskú oponu. Tento obrázok sa objavil prvý krát v knihe francúzskeho astronóma Camilla Flammariona (odtiaľ názov). V podstate tento obrázok metaforicky ukazuje ľudskú vášeň po poznaní alebo nahliadanie za hranicami bežnej skúsenosti, preto je to akési pátranie po poznaní, či už ide o vedecké alebo mystické. Nakoniec som tento text a skladbu venoval Giordanovi Brunovi, ktorý odhalil takéto tajomstvo prírody a bojoval za pravdu a vedu. Žiaľ, nakoniec bol za svoje názory obvinený z herézy a následne upálený. Text je teda o akejsi odvahe, o pravde, o poznaní, inkvizícii, atď…

Nahral si mi na ďalšiu otázku. Myslím, že každá skladba žije vlastným príbehom (textom), nedávno mi dokonca sám Pali vravel, že ku skladbe „Portrait of Tyranny“ je zaujímavý text o utrpení. Priblíž nám ho…
Ako už napovedá názov skladby, ide predovšetkým o tyraniu a všetko s ňou spojené. Text môže pôsobiť zvláštne, pretože ide o sériu mojich snov. Mal som asi dva sny, ktoré sa mi zavŕtali do pamäti a nakoniec som z nich vytvoril jeden veľmi krátky a jednoduchý text, o veľmi zvláštnych a „chorých“ predstavách tyranie, niečo na spôsob Orwellovho 1984. Je to akási futuristická a zároveň apokalyptická vízia skutočnosti, kedy vládne jeden, vševidiaci a všemocný tyran, ktorému budú nakoniec všetci slúžiť, konvertovať na jeho vierovyznanie a všetci ho budú poslúchať a dodržovať nezmyselné zákony, či zúčastňovať sa odporných pochodov. Je to v podstate akási zmes nábožensko – militantnej tyranie. Myslím si, že tam je z každého historického režimu niečo. Niečo z komunizmu, z fašizmu a niečo z teokracie. Všeobecne sú texty metaforické a obsahujú symboly, napr. oheň, či hada.

Prvýkrát v histórii vašej kapely ste použili aj čisto slovenský text ku skladbe „Sám“. Prečo ste sa tak rozhodli a kto prišiel s prvotnou ideou?
Dá sa povedať, že nad touto ideou sme uvažovali už pomerne dlho. No, ak si dobre pamätám, tak myšlienku pretlačil a podporoval hlavne Renato, ktorý napísal ku skladbe aj text. Ja sám som si chcel vyskúšať spievanie v rodnom jazyku a to hlavne v našej vlastnej skladbe. Spočiatku to bol test a dosť sme sa natrápili s tou piesňou. Vznikli asi tri verzie, z toho jedna bola anglická a dve slovenské, ktoré mali odlišné refrény. Celý čas nám robil problém predovšetkým refrén, ktorý sme niekoľkokrát menili a to hlavne melodicky a lyricky. Nakoniec sme sa zhodli na podľa nás najlepšej verzii, ktorú je možné počuť na albume. Uvidíme aký bude mať úspech na koncertoch, resp. aké bude mať ohlasy u fanúšikov a kritikov. To by nás každopádne aj tak nemalo ovplyvniť v tom, že budeme naďalej tvoriť alebo skúšať nové songy v slovenčine.

Už aj v recenzii som sa k tejto skladbe vyjadril, že je dosť moderne poňatá a akoby mala aj rádiové ambície. Viem si ju predstaviť aj v éteri našich rádií. Má teda táto pieseň takéto ambície?
Priznám sa na toto neviem úplne odpovedať. Všetkých nás dosť prekvapilo, že si ju takto vykreslil a samozrejme nás to veľmi potešilo, dokonca aj katom (členovia MAJSTER KAT) sa táto skladba veľmi páčila. Ako som už písal, tento song bol z veľkej časti akýsi test a samotná skladba bola plná očakávaní, no teraz sme s recenziami a názormi celkom povzbudení, takže je možné, že budeme urgovať rádiá a myslím si, že by sa patrilo, aby celej slovenskej metalovej scéne venovali trochu viacej miesta. Ale to je už iná téma a problematika.

Celkovo mi vaša novinka „Flammarion“ urobila veľkú radosť a rád ju počúvam. Nebáli ste sa do nej vložiť modernejšie prvky, ale pritom ste ostali verní tradičným prvkom heavy/thrashu. Tým pádom je absolútne vyvážená a môže zaujať aj mladšie publikum. Bolo to zámerom?
Na každom albume sme sa snažili o inovácie, no v tomto prípade to nebol úplne vedomý zámer. Nahrať nový album u nás znamená posunúť sa niekam ďalej, teda skúsiť niečo nové. Myslím si, že práve Mišo a Reno dodali svojimi skladbami modernejší rozmer nahrávke a Pali s Marekom pracovali na old schoolovom poli. Aj keď si myslím, že to nebolo nejako vykonštruované zámerne. Na druhej strane sme skutočne chceli znieť modernejšie, myslím si že aj zvukom, či kompozíciou spevov, sme sa k tomu priblížili. Ale ako to teraz v retrospektíve vnímam, príde mi to skôr ako súhra náhod, resp. bol to tvorivý proces, ktorý vykryštalizoval album, úplne slobodne a postupne. Ja osobne som sa vrátil ku škrekom a growlingom, tak ako som aj v podstate začínal a to s death metalovými spevmi spoločne s Marekom ešte v kapele R.I.P. a dnes mi aj on vypomáha so spevmi. A takisto ešte musím spomenúť, že Michalove sóla dodali šťavu do kapely, jeho hra Paliho melodické sóla sa navzájom krásne dopĺňajú. Samozrejme, je tam toho viac, ale to by sme tu mohli analyzovať do rána. Ak by som to mal zhrnúť, tak snažili sme sa predovšetkým priblížiť moderným nahrávkam a to hlavne zvukovo, čo sa týka aranžmá skladieb, tak tie vznikli v procese tvorby. Je to ako akýsi projekt, najskôr sú skladby otvorené, dajú sa upravovať, až pokým nebudeme spokojný s výsledkom. Potom skladby uzavrieme, nahráme a vydáme a nakoniec by mal nastať ten skvelý pocit zadosťučinenia z recepcie našej hudby (smiech).

Osobne sa mi zdá, že si na svojom speve dosť popracoval a priniesli to svoje ovocie. Growlové, miestami až coreové škreky, znejú sviežo a dodávajú skladbám iný rozmer. Ako si pracoval so svojimi hlasivkami? Chodil si aj na nejaké lekciu spevu alebo to šlo samé od seba?
Vďaka. Lekcie som nenavštevoval žiadne, ale na webe som sa zoznámil z rôznymi technikami spevu. Po pravde niečo som aj skúšal a zvyknem sa pred koncertom rozcvičovať, resp. zahrievať a niekedy si dávam aj dychové cvičenie. Z času na čas sa stane, že vybehnem na pódium rozbitý ako pes (smiech). Popravde, vždy som chcel ísť niekam do školy, avšak to mi nevyšlo a venoval som sa úplne iným veciam. Dnes mám už na to iný názor, pretože tu na Slovensku nepoznám metalovo/rockových spevákov a zároveň učiteľov, tak vlastne metalové lekcie spevu nevyhľadávam. Avšak nebránim sa iným štýlom, zvyknem skúšať aj operne spievať, ale to len sporadicky a neprofesionálne. V poslednej dobe okrem škrekov zapájam aj falzeto, ba dokonca nedávno som objavil, že dokážem vyludzovať alikvótne spevy. Kedysi som ich počúval a nejako náhodne na opekačke pri ohni sa mi podarilo nájsť techniku spievania, ale to zatiaľ neviem ako využiť v MIDNIGHT SCREAM, skôr by som mohol s tými spevmi niekoho liečiť (smiech).

Poďme ku koncertom. Po vydaní novinky ste ich pár mali. Plánujete aj nejaké ďalšie alebo nejaké miniturné k novinke?
Miniturné alebo turné sme už zvažovali viacej krát, zatiaľ však viem len o pár koncertoch tu na Slovensku, krst CD u nás vo Veľkom Krtíši. Okrem tohto sa chystáme do Žiliny, konkrétne do rádia X, zahrať a vyrozprávať sa.

Plánujete v lete aj účasť na nejakých festivaloch? Alebo je ešte predčasné vo vašom prípade o tom hovoriť?
S fesťákmi je to u nás biednejšie. V poslednej dobe sa nám nepodarilo hrať, ani na jednom väčšom fesťáku na Slovensku. Hráme skôr na menších festivaloch alebo zvykneme hrať na motorkárskych zrazoch. U nás je to dosť o samoorganizovaní, buď sa nám niekto ozve a niekam nás zavolá hrať alebo si sami niečo vybavíme. Tieto veci najviac rieši asi Pali, ale nikto na to nemá asi vlohy a ani čas. Možno by to chcelo nejakého manažéra, ktorý má na to vzdelanie, zručnosti, kontakty a bude sa tomu venovať naplno.

No, myslím, že jeden taký človek v kapele nikdy nie je na škodu. Musím sa spýtať ešte na vaše účinkovanie vlani v lete na Wackene. Ako to vnímate s odstupom času?
Stále máme z Wackenu veľmi pozitívne dojmy. Bol to jednoducho veľký zážitok, aký už možno nezažijeme a na ktorý určite nezabudneme. Videli sme obrovský festival, veľké kapely a takisto sme spoznali veľa zahraničných skupín, s ktorými sme si vymenili CD, skúsenosti alebo sme si s nimi vypili, no predovšetkým sme si tam mohli zahrať. Páči sa nám, že existujú takéto možnosti aj na Slovensku a aj tento ročník sme sledovali. Je vidieť, že sa to viacej medializuje. Jediné čo nás mrzí je zbytočná rivalita a „hejterstvo“, ktoré vzniká v takomto podhubí. Vždy som si myslel, že underground je miesto, kde je väčšia sloboda, pohoda a priateľstvo. Ale mýlil som sa. Ľudské negatívne emócie sa asi nedajú len tak skrotiť ani na takej pôde, kde by nemali hrať žiadnu rolu. Dokonca nás zamrzelo, že mnohé médiá na Slovensku totálne odignorovali Wacken Metal Battle. Niekde si za to musia tieto kapely dokonca zaplatiť alebo sa doslova votrieť. Snáď sa tieto veci v budúcnosti zmenia a každopádne držíme palce ostatným kapelám vo Wacken Metal Battle, oplatí sa aspoň zúčastniť.

No v podstate tomu nerozumiem ani ja. Na mysli mám Tebou spomínané „hejterstvo“, samozrejme aj kydanie na porotu. No, nato si už človek zvyká. Čím si myslíš, že to je, povedzme, že vzniká takáto rivalita, samozrejme, že prirodzená je však v poriadku. Miestami je to však až nevraživosť, najmä ale voči porote. Prečo si myslíš, že je tomu tak?
Dobrá otázka. S tou rivalitou úplne súhlasím, keď je prirodzená, je úplne na mieste. O tom probléme však neviem s istotou vypovedať, môžem si len myslieť nejaké veci. Tipujem však, že niektorí ľudia nadobúdajú pocit, že jednotliví porotcovia uprednostňujú nejaké konkrétne kapely. Ako to už žiaľ býva pri istých udalostiach, aj tu asi existuje akási konšpiračka, teda že sú nejaké kapely dopredu vybraté, resp. že je porota skorumpovaná, neadekvátna, atď. Napríklad už z faktu, že sa porota pozná s nejakou kapelou môže niekomu automaticky vyplynúť, že túto kapelu určite podporí. Čo je samozrejme nezmysel. Je pravda, že objektívnosť sa v takomto prípade nedá dosiahnuť úplne, ale myslím si, že sa k nej dá nejako priblížiť. Na to slúžia hlavne diskusie medzi porotcami. Akokoľvek to je, myslím si, že na vine bude iracionálny prístup k veci. Stačí sa pozrieť na tie nevraživé diskusie, sú plné negatívnych emócií. Prchkosť a nekontrolovateľnosť, z toho nikdy nič dobré nepovstane. Takisto som čítal niektoré recenzie, ktoré obsahujú nadbytočné informácie, zbytočne veľa emócií, málo kritického pohľadu a sú až tak žalostne subjektívne, že si niekedy predstavujem, či ten autor neplakal alebo sa nehneval pri písaní. To žiaľ platilo aj pri recenzovaní Wacken Metal Battle. Možno aj preto majú ľudia hnev voči porote, lebo v istom zmysle ich takéto recenzie, či články k takým reakciám podnecujú, ale to je len možno zlá domnienka.

Dobre, spýtam sa takto. Keďže ste vlani sami vyhrali, máš pocit, že by ste boli nejako „umelo“ pretlačení?
Ja a ani nikto z nás nie. Všetko prebehlo tak ako malo, a to v súlade s pravidlami, takže každá kapela mala rovnaké šance. Z počiatku sme tam nešli úplne naplno, hrali sme proste tak, ako vždy a všade. Avšak po víťazstve v semifinále sme zacítili veľkú šancu vyhrať, tak sme sa na to poriadne pripravili. Myslím si, že zvukovo a celkovo náš performance nám vyšiel asi najviac zo všetkých a možno práve preto sme vyhrali, aj keď vo finále mi až tak nešlo (smiech). Často krát ide o mnohé náhodné faktory, ktoré rozhodnú. Každý o tom vie svoje, niekedy proste ide karta a niekedy nie, podobne ako v športe alebo v hre.

Na Wackene ste postretávali množstvo ľudí z brandže. Ozval sa vám niekto, alebo ste ostali v kontakte aspoň s nejakými kapelami?
V podstate nie. Napísali nám len komenty, podporili nás skôr reakciami, s niektorými sme „kamoši“ na Facebooku. Inak, akási oficiálna možnosť stretnúť sa s manažérmi, či promotérmi, resp. nejaká spoločná udalosť s kapelami tam nebola. Aspoň sme o tom nevedeli.

Čiže v press zóne vás nik neoslovil?
Možno keby tam bolo okrem vyhodnotenia výsledkov aj nejaké stretnutie kapiel a ľudí z hudobného biznisu, tak si možno ktosi na nás spomenie. No pokiaľ viem tak sme sa bavili len s kapelami a s človekom od videa.

Ešte obrátim list späť k MIDNIGHT SCREAM. Aké sú vaše najbližšie plány?
Hrať koncerty, propagovať nový album a pomaly skladať nové vecičky. Myslím, že pár nápadov sa už rysuje aj na nový album. Každý má totiž v predstihu alebo v zálohe pár riffov, melódií, či textov. Takisto každý rok spravíme zopár cover verzií, dokonca máme celkom zaujímavé a možno nezvyčajné covery už teraz, spomeniem napríklad veci od ALICE IN CHAINS, DEATH alebo DIO.

Super, tak to sa tešíme. Držím celému MIDNIGHT SCREAM palce a ďakujem za rozhovor.
Ďakujem aj ja. Želáme všetko dobré magazínu Valhalla.sk, nech nás sprevádzate svetom metalu aj naďalej a posielame pozdrav všetkým fanúšikom metalu a MIDNIGHT SCREAM.