Už skoršie zranenie hlavnej persóny kapely – speváka Sebastiana Levermanna, po ktorom sa vzdal všetkých gitarových povinností, a odchod dlhoročného sekerníka Tobiasa Kerstinga objavujúceho sa na doterajších zásadných kúskoch diskografie, spôsobili nemalé personálne rošády a posuny. Nie však do takej miery, aby pohli zadefinovaným výrazom kapely.

ORDEN OGAN – Final Days

Novinka, na ktorú sa kvôli marazmu súčasných dní muselo neplánovane čakať viac ako o pol roka dlhšie, má byť temným sci-fi koncepčným príbehom. Spomenutú temnotu netreba brať príliš doslova, tá ostala len na papieri. Hudba tejto power metalovej chásky bola, a stále je, o pozitívnych momentoch a entuziazme. Nemožno od nej očakávať žánrové premety už len preto, lebo v tejto často uniformnej dobre si vytvorila svoj nezameniteľný ksicht.

Po minulom, kúsok prešľapujúcom kúsku, „Gunmen“ (recenzia TU), kde sa zdalo akoby skupina chcela až príliš prekonať minulé albumy, sa aktuálny kotúč môže pýšiť znovu nájdenou prirodzenosťou. Nahrávka pôsobí sviežo. Je dravá, miestami až príliš euforická. Dramaturgicky je stále osobitá, hoci už nedokáže prekvapovať tak ako v minulosti. Predovšetkým je na nej badať uvoľnenosť, nadhľad i spontánnosť. Teda atribúty, ktorými disponovali stále pamätne kusy „To the End“ alebo „Ravenhead“.

Zvolený koncept dotvára a futuristický nádych dopĺňa vokodérom upravovaný a skreslený vokál pôsobiaci tak miestami strojene a úsečne, elektronické sample, zvuk gitár s príležitostnými finesami po vzore DRAGONFORCE a na dôvažok chladné či odmerané klávesy.

Podstatou však ostávajú nekonečne sýty, koncentrovaný a húževnatý riffing, spoľahlivá rytmika, mnoho vrstevnaté gitarové ornamenty nepopierateľne šité melodickou ihlou, výrazné a mohutné zbory, a odzbrojujúce refrény. Spomenúť treba aj Sebastianov vokál, tak úzko a neodmysliteľne spätý s tvorbou ORDEN OGAN. Taktiež jeho šikovný mix a mastering dodávajúci hudbe vitalitu či komplexnosť a producentský um, ktorý na ploche 50 minút zosnoval výživný scenár s maličkým množstvom zakopnutí.

ORDEN OGAN

Album je uvedený prudko melodicky nákazlivou „Heart of the Android“ so šlapavými zbormi a kolísavo sekanými riffmi. Tie v nasledujúcej skladbe „In the Dawn of the AI“ nadobudnú o čosi razantnejší až metalcorový dôraz. Má výraznejší ťah na bránu, trilkujúce gitary tu vypĺňajú každučký priestor a klávesy umocňujú napäto naliehavý explozívny záver piesne.

Dvojica kúskov „Inferno“ a „Let the Fire Rain“ predstavuje okamih dosky, ktorá síce nepopiera svoju výbušnosť, ale javí sa príliš trendovo požičiavajúc si hojne od BATTLE BEAST alebo BEAST IN BLACK s účelnou, ale zároveň príliš letargickou rytmikou a odkazom na osemdesiatkové disko či pop.

Už od úvodných tónov „Interstellar“ je jasné koľká bije! Nie prvýkrát sa ORDEN OGAN nechávajú inšpirovať krajanmi RUNNING WILD. A nie prvýkrát je táto inšpirácia vnímaná pozitívne. Túto riavu neskrotných riffov a dokonalého refrénu vyšperkuje bleskovým gitarovým sólom Gus G. (FIREWIND).

Do precítenej balady „Alone in the Dark“, v ktorej hosťuje Ylva Eriksson (BROTHERS OF METAL), sa podarilo prepašovať nezlomnosť sprevádzanú intímnosťou i mohutnými orchestráciami. „Black Hole“ a „Hollow“ vyhladzujú riffovou neskrotnosťou a burácajúcimi refrénmi. „Absolution for Our Final Days“ a hlavne záverečná „It is Over“ naopak kladú dôraz na dramatickú popínavosť, nenáhliace sa rozvážne tempo a rozsiahle zbory.

„Final Days“ od nemeckých ORDEN OGAN je poctivým melodickým power metalovým remeslom európskeho strihu. Tým je napísané všetko!

Hodnotenie autora: 8 / 10

Páčia sa vám naše autorské články? Ak máte záujem, môžete nás podporiť ľubovoľnou sumou. Peniaze využijeme na prevádzku Valhalla.sk.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ján Magdoško

Redaktor Valhalla.sk