Výsledok desaťročného čakania stojí za to. Album je prekvapivo viac moderný a dark, ako gotický. A hlavne viac industriálno-progresívny, a predsa len miestami minimalisticko akustický. Nádherný a hlavne veľmi náladotvorný. Poďme ale pekne postupne.

LAKE OF TEARS – Ominous

LAKE OF TEARS si pamätám ešte zo strednej školy. Neuveriteľné, koľko času ubehlo a oni stále hrajú. Teda, pri nahrávaní a tvorení aktuálneho albumu ostal už len jediný člen Daniel Brennare, ktorý si prizval viacerých hostí, aby album dal vôbec dokopy. A už ani náhodou nejde o metal hrubého razenia, no podstatné je, že po 10. rokoch vyšla ďalšia porcia muziky pod hlavičkou LAKE OF TEARS. A novinka sa mi páči. Mám na to hneď niekoľko dôvodov a nejde o žiadny sentiment. Dôvody sú pragmatické, hudobné a poslucháčske.

„Ominous“ je ťažšie definovateľný materiál. Švédi si pre nás pripravili rôzne zmeny nálad, tempa a celkovej atmosféry. Na novinke sa jednoducho stále niečo deje a to je na nej to najzaujímavejšie. Rozhodne nemôžeme dať novým skladbám len tak žánrovú škatuľku, nejde to.

Nové piesne LAKE OF TEARS sú vyslovene umeleckým dielom. Minimalistické a miestami „ťažké“. Ich pointa drieme niekde v samotnom vnútri. Album potrebuje čas na vstrebanie. O to viac sa ale poslucháčovi odvďačí. Počúval som ho po sediačky, po stojačky, ale aj v behu. Progresívne poňatie a štruktúrované vyskladanie harmónií ako v piesni „The End of this World“ hovorí za všetko. Na novinku LAKE OF TEARS musíte byť nastavení. Nemáme sa kam ponáhľať, aj tak je všetko zatvorené.

Daniel Brennare

„Ominous“ je tak prekrásnym albumom, že by som si veľmi vyčítal, keby ma minul. Fanúšikovia ANATHEMA, SWALLOW THE SUN, ale aj KATATONIA, by si mohli prísť na svoje. Aj keď muzika LAKE OF TEARS je predsa len obohatená o akési nadrozmerné poňatie temnej melanchólie.

Prekrásne piesne, ktoré sa buď iba plazia s ľahkosťou ako „Cosmic Sailor“, alebo šliapu ako dobre namazaný stroj, hneď v úvodnej „At the Destination“. Zmiešajme DEPECHE MODE s FEAR FACTORY, pridajme mrazivú atmosféru RAMMSTEIN a možno nám z tejto prímesi vznikne LAKE OF TEARS.

Album „Ominous“ nie je ani náhodou konzervatívnym. Nespráva sa tak, akoby sa mali správať bežné gotické kapely v tomto žánri. V úvode druhej piesne „In Wait and in Worries“ by predsa Daniel Brennare nemohol spevák znieť ako Johnny Cash a celková nálada piesne by mala byť iná. Ale nie je. Našťastie. Inak, píšem o najlepšej piesni aktuálnej novinky. A takých prípadov a momentov, kde sa LAKE OF TEARS „nesprávajú“, akoby sa mali je viacero.

Máme tu hneď v druhom mesiaci roka ďalší parádny album, ktorý mi doslova vzal dych. Čo pieseň, to veľký otáznik. Prekvapenie a na ostatku len pokoj, prijatie a pochopenie. Slasť z vypočutého. Bez nároku na škatuľky alebo žánre. Toto je skutočne umelecký vrchol jednej z mnoho kvalitných kapiel, ktorými disponuje Švédsko.

Hodnotenie autora: 8,5 / 10

Páčia sa vám naše autorské články? Ak máte záujem, môžete nás podporiť ľubovoľnou sumou. Peniaze využijeme na prevádzku Valhalla.sk.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

А я знаю как найти правильную ссылку на гидру по этому поделюсь с вами и зеркалом и официальной ссылок на hydraruzxpnew4af гидра сайт анонимных

Jano Marton

Redaktor Valhalla.sk, slovenský básnik a spisovateľ. „Píšem, lebo mám rád mojich klaunov s krídlami tam hlboko dnu… vdýchnite, alebo nie.“