BANSKÁ BYSTRICA. Banskobystrická kapela REALMS OF CHAOS funguje od roku 2016 a po demonahrávke „Spawn“ (2017) jej v októbri minulého roka vyšiel debutový album s názvom „The Seed“ (recenzia TU).

S určitosťou môžeme povedať, že ide o jeden z najextrémenjších počinov, aké sa na domácej scéne v roku 2020 objavili.

V nasledujúcom rozhovore sme sa rozprávali s lídrom kapely Martinusom (ex-THE INFINITE WITHIN), ktorý s jasnou víziou držal tvorbu a nahrávanie prvého albumu pevne vo svojich rukách.

REALMS OF CHAOS

Prečo si uchopil nahrávanie debutového albumu „The Seed“ vo vlastnej réžii a všetky bicie nahral americký bubeník Gabe Seeber?
Dôvody boli rôzne. Čo sa týka basgitary, tak v tej dobe sme nemali basáka, takže tam ani iná možnosť nebola. Pri gitarách som mal veľmi konkrétnu a perfekcionistickú predstavu o tom, čo by som na albume chcel mať, preto som sa to rozhodol zobrať do svojich rúk. Pri bubnoch to bola hlavne časová dispozícia Koľaka (Peter Krištofory, pozn. redaktora). Navyše, známejší bubeník mi prišiel ako dobrá možnosť na šírenie povedomia o našom albume.

Prečo teda padla voľba pri nahrávaní bicích práve na Gabea Seebera?
S Gabeom sme sa mali tú česť zoznámiť naživo, videli sme čo dokáže. Na Facebooku ohlásil ponuku na session bubnovanie a keď dostal materiál, páčil sa mu a bol rád, že bude na tom pracovať. Jeho štýl bubnovania bol pre REALMS OF CHAOS ideálny, takže som iných bubeníkov viac menej ani neriešil.

Necítili sa tak tvoji spoluhráči odstavení na druhú koľaj?
Všetko som s chalanmi riešil a mne osobne nikto nevyjadril akýkoľvek nesúhlas, keby tak bolo, tak by sme to možno riešili aj ináč.

Sú na albume skladby, ktoré sa „nazbierali“ počas posledných rokov alebo sú tam aj nové songy vytvorené priamo naň?
Všetky skladby boli vytvorené priamo na album s výnimkou jednej – „Another Day, Another Skin”, ktorú som nosil v hlave asi 10 rokov a počas tvorenia ostatných som ju bol konečne schopný dokončiť s pre mňa uspokojivým výsledkom.

Vrcholom tejto skladby je určite vynikajúca sólová vyhrávka. Inak gitarové sóla majú akúsi orientálnu náladu. Bol úmysel, aby takto zneli a zároveň takouto formou dodali popri tých beštiálnostiach aj atmosféru?
Áno, viac-menej to bol aj úmysel. Mám rád sóla, ktoré sú pekné na počúvanie a ich motívy sa dajú uchopiť alebo odkazujú na nejaké melódie zo skladieb. Myslím si, že na tomto albume je celkom pestrá škála sól, od „orientálnejších“ a melodických, cez rýchle vypaľovačky, až po chaotické dávky zvukov. Sóla vždy vymýšľam postupne, pomocou improvizácie a postupne to vylaďujem v súlade so stupnicami. A hlavne, aby mi to sedelo v uchu.

Martinus, líder kapely REALMS OF CHAOS

Čo ťa najviac inšpiruje k tvorivému procesu?
Nechávam sa inšpirovať všetkým okolo seba. Môžu to byť veci, ktoré ma fascinujú alebo prekvapia. Tvorivý proces hudby je jednoduchý, chytím do ruky gitaru a väčšinou to ide samé. Stačí jeden riff a zvyšok skladby postupne vyskladám a zabávam sa s tým, až kým nie som presvedčený, že je to tak ako to má byť.

O čom pojednáva textová stránka albumu?
Texty sú hlavne o mizantropii, nihilizme, beznádeji, bolesti, extrémoch a rôznych životných bojoch. Veľa z nich bolo inšpirovaných práve mojimi osobnými skúsenosťami alebo myšlienkami.

Osobnými skúsenosťami? To neznie príliš prívetivo. Mal si v posledných rokoch nejaké temnejšie obdobie?
Život mnohokrát poskytne človeku rôzne výzvy a trápenia. Niekto sa s tým vyrovnáva drogami, či násilím. Ja som zvolil radšej cestu filtrovania negatívnych emócií do hudby, do ktorej sa to aj celkom hodí. Nedá sa povedať, že by som počas tvorenia albumu „The Seed“ mal nejaké temnejšie obdobie, skôr naopak. Veď to všetci poznáme, raz je človek hore a raz dole.

Páčia sa vám naše autorské články? Ak máte záujem, môžete nás podporiť ľubovoľnou sumou. Peniaze využijeme na prevádzku Valhalla.sk.

Nejaký čas ste fungovali len s jednou gitarou. Podarilo sa vám medzitým nájsť nového člena?
Nábor na nového gitaristu sme robili hneď, ako nám ostala už len jedna gitara. Našťastie sa nám podarilo zohnať gitaristu hneď z prvej várky oslovených ľudí. Keďže koncerty majú stopku, tak sme zatiaľ žiadne info nezverejňovali, každopádne, je to v pláne v najbližšej budúcnosti.

Aké odozvy zatiaľ na nový album máte?
Odozva je brutálne pozitívna, nad moje očakávania. Veľmi si to cením a som za to nesmierne vďačný.

O vydanie sa postaral švédsky label Downfall Records. Ako prišlo k spolupráci s týmto vydavateľstvom?
V dnešnej dobe internetu tento proces prebehol pomocou e-mailovej komunikácie, dostali od nás nahrávku, páčila sa im, a po konzultácii ohľadom podmienok sme do toho išli.

„Mali sme tu už rôzne iné žánre, ktoré v rámci extrémnej hudby prišli a zas aj odišli do úzadia, ale death metal je tu stále. A vďaka jeho nevyčerpateľnému potenciálu tu aj naďalej bude.“
Martinus, gitarista a vokalista skupiny REALMS OF CHAOS

Môžeš prezradiť na akých podmienkach spolupráce ste sa s nimi dohodli?
Nerád by som zachádzal do konkrétnych detailov. Zjednodušene povedané, na debutový album v rámci undergroundu sme dostali myslím si štandardné a férové podmienky, nič prelomové.

Boli v hre aj domáce vydavateľstvá alebo ste sa vedome zameriavali na zahraničie?
Naším cieľom bolo album vydať v zahraničí, takže primárne sme sa zameriavali na zahraničné vydavateľstvá. Oslovili sme aj jedno slovenské, ktoré sa však ozvalo, už keď sme mali dohodu s Downfall Records.

Je názov vašej kapely inšpirovaný albumom „Realm of Chaos: Slaves to Darkness“ od BOLT THROWER?
Nie. Pravdu povediac BOLT THROWER nie je jedna z tých kapiel, od ktorej mám napočúvanú celú diskografiu. O albume s názvom „Realm of Chaos: Slave to Darkness“ som sa dozvedel až nejaký čas po tom, ako už bolo REALMS OF CHAOS realitou.

V tvojej predošlej kapele THE INFINITE WITHIN si sa venoval „iba“ gitare. V REALMS OF CHAOS však obstarávaš aj vokálnu časť. Mal si túto ambíciu od samého začiatku?
Na začiatku som takú ambíciu nemal, ale tak nejako spontánne k tomu prišlo, a keďže som písal aj texty, tak to bola celkom logická voľba.

Jedna vec je venovať sa vokálu pri štúdiovej práci a druhá pri koncertoch, kde ťa ešte zamestnáva aj hra na gitaru. Ako to vnímaš v tomto smere? Darí sa ti to skĺbiť podľa predstáv alebo s tým aj miestami bojuješ?
Začiatky boli ťažké, ale platí to isté, ako s hociktorým nástrojom. Všetko je otázka tréningu a motivácie. Jediný boj je niekedy kapacita pľúc. Záleží koľko fyzických aktivít som v tom čase telu doprial a vie to byť celkom rozdiel.

Prečo vlastne došlo k rozpadu THE INFINITE WITHIN?
V tej dobe sme už rozbiehali REALMS OF CHAOS, situácia bola taká, že z viacerých dôvodov sme sa rozhodli kapelu opustiť a zamerať sa prioritne na nový projekt. Keďže THE INFINITE WITHIN je viac menej neaktívna skupina, môže sa zdať, že šlo o rozpad, avšak my sme kapelu len opustili, a zjavne až do teraz sa nepodarilo zohnať nejakých našich nástupcov, čo nás mrzí.

REALMS OF CHAOS

V apríli prebehne ďalšie udeľovanie hudobných cien Radio_Head Awards, kde má svoje zastúpenie aj metalový žáner. Predpokladám, že do širšej nominácie kategórie Hard´n Heavy sa s najväčšou pravdepodobnosťou dostane aj váš debut. Aký postoj máš k tejto súťaži?
Je super, že niečo také existuje, avšak priznám sa, že veľmi túto súťaž nesledujem.

Ako vnímaš postavenie death metalu vo svete súčasnej extrémnej muziky?
Myslím si, že death metal má vo svete extrémnej hudby silnú a prominentnú pozíciu aj po tých rokoch, od kedy prvé kapely začali prenikať na povrch. Tento žáner prešiel svojou evolúciou, jeho hranice a možnosti sa stále posúvajú. Mali sme tu už rôzne iné žánre, ktoré v rámci extrémnej hudby prišli a zas aj odišli do úzadia, ale death metal je tu stále. A vďaka jeho nevyčerpateľnému potenciálu tu aj naďalej bude.

Ako na vás v kapele dolieha aktuálna situácia bez možnosti živého hrania? Dostavuje sa z väčšieho množstva času chuť na kreativitu, alebo ste naopak bez koncertov apatickí?
Koncerty nám bezpochyby extrémne chýbajú, ale sme v situácii, kedy sa nedá nič robiť. Ako sa pritvrdzuje s lockdownami, tak nám to práveže trochu narúša niektoré tvorivé procesy a plány. Čo sa týka kreativity, ja tvorím skladby skoro ako na bežiacom páse, takže sa nedá povedať, že by lockdown a podobné veci, mali v tejto sfére prínos.

Máš nejakú predstavu ako bude vyzerať koncertná aktivita kapiel a promotérov až sa všetko vráti do normálu?
Myslím si, že všetci čo robia koncerty dúfajú, že ich budú môcť organizovať čím skôr. S podnikmi to bude kúsok zložitejšie, keďže je dosť možné, že niekoľko z nich budú musieť zavrieť. Kapely sa určite nemôžu dočkať, kedy budú môcť svoj materiál opäť predniesť pred ľudí. Úprimne neviem, čo mám čakať. Obávam sa najhoršieho, ale dúfam v to najlepšie.

Nebojíš sa, že keď sa začne opäť koncertovať, tak tých akcií bude toľko, že budú na sebe kanibalizovať?
Je to určite pravdepodobný scenár. Veľmi sa zatiaľ nad touto témou nezamýšľam, keďže si myslím, že s koncertmi bude ešte niekoľko mesiacov táto vynútená pauza pokračovať.

Na záver sa vrátim ešte k nedávno skončenému roku 2020. Aké albumy ťa minulý rok najviac zaujali?
NADER SADEK – „The Serapeum“, MEPHISTOPHELIAN – „Anotos“. Tieto dva albumy mi v roku 2020 najviac zarezonovali v hlave. Samozrejme boli aj iné, ale tieto dva by som dal na piedestál.

Páčia sa vám naše autorské články? Ak máte záujem, môžete nás podporiť ľubovoľnou sumou. Peniaze využijeme na prevádzku Valhalla.sk.

Miroslav Krausko

Redaktor Valhalla.sk