Albumová novinka tentokrát vychádza pod vydavateľstvom Frontiers Records a je snáď výsledkom tvorivého pretlaku či chcenia a nie zákazky, ako to už býva u tohto labelu zvykom. Hoci by tomu bolo aj opačne, na výsledku to absolútne nebadať. Tradične veľkohubé reklamné materiály hovorili o akomsi začiatku novej kapitoly, pozitívne hľadiacej do budúcnosti a prinášajúcej tú najnekompromisnejšiu nahrávku so zachovaním typických prvkov známych z minulých zárezov.

PERSUADER – Necromancy

O Švédoch sa stále hovorilo ako o klone nemeckej legendy BLIND GUARDIAN. Výrazne tomu napomáhala farba hlasu vokalistu Jensa Carlssona, a samozrejme, odzbrojujúce zbory a klenuté refrény. Dopomohol tomu aj Jensov angažmán v SAVAGE CIRCUS. Spolu s Emilom Norbergom (taktiež PERSUADER – gitary), Pietom Sielckom (IRON SAVIOR) a Thomenom Stauchom (ex BLIND GUARDIAN) stvorili dve radovky okato inšpirovanými krefeldskými bardmi.

„Necromancy“ sa prezentuje agresívne našliapnutým power metalom, ktorému ostria hrany thrash metalové riffy, nespútane živočíšne bicie a vypäto mocný vokál. Atmosféru príležitostne dotvárajú sugestívne podané, nepokojom zastreté, tajomne pôsobiace klávesy. Tie akoby vypadli z tvorby KING DIAMONDA. Tohtosezónny kúsok Švédov pripomenie svojou zomknutosťou a útočnosťou dánskych kolegov MANTICORA a nemálo v nej nájdeme styčných plôch aj so zatiaľ poslednou štúdiovkou od BLIND GUARDIAN – „Beyond the Red Mirror“. Aj to svedčí o tom, s akým súdržným materiálom máme dočinenia.

Samozrejme mu nechýba ani melodická výbava, hoci tentoraz málo striedmejšia. Zabudnime však na vzletné či šľahačkové refrény. Tie sú naopak srdnatého až vyhladzovacieho rázu. Miestami aj s nádychom majestátnosti, ktorú podčiarkujú mocne rozpínavé zbory. Spolu s nie zriedkavo výpravnými sólovými gitarami dávajú jednotlivým skladbám vrstevnatý charakter.

PERSUADER

Materiál nemá tendenciu nechávať vydýchnuť a neprestajne do nás búši už od úvodnej „The Curse Unbound“. Podobne pokračuje aj v nasledujúcej „Scars“ pustošiacimi bicími a neslabnúcou riffostreľbou. Zľaví až keď sa k slovu dostane pletenec melodických kaskádovitých sól. V „Raise the Dead“ a „Reign of Darkness“ prituhne ešte viac, keď sa dostaneme do povíchrice blastbeatových bicích, hrozitánskych riffov a death metalového vokálu.

„Hells Command“ a „Gateways“ sú zase skladbami, kde sa máličko uberie na prevodom stupni a do popredia sa tlači melodická elegancia a rozvážna epickosť. Ta nadobúda obrovských rozmerov v záverečnom epose „The Infernal Fires“ s riadnym kusiskom teatrálnosti. V tomto, takmer deväťminútovom kúsku, kulminuje úžasná rozprávačská forma kapely neustále udržiavajúca poslucháča v strehu.

Power metalom ostrým ako britva sa hrdí novinka Švédov PERSUADER. „Necromancy“ ovinie pazúrmi, z ktorých niet úniku. Vďaka osobitému vokálu a vzrušujúcemu inštrumentálnemu prejavu na ten únik v podstate ani nik nepomyslí.

Hodnotenie autora: 8 / 10

Páčia sa vám naše autorské články? Ak máte záujem, môžete nás podporiť ľubovoľnou sumou. Peniaze využijeme na prevádzku Valhalla.sk.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ján Magdoško

Redaktor Valhalla.sk