Ako sa bude novinka volať, kedy vyjde a na akých formátoch?
Bude sa to volať „Konvert“ a začiatkom leta by to už malo byť vonku. LP verziu vydá overený label z Čiech Rarach Katus Records a CD verziu zase náš kamoš Richard z Lecter Music Agency. Uvažujeme aj nad MC verziou, ale tá by bola len limitovaná a mala by navyše niečo, taká srandička.

Na spomínanom splitku s kapelou ČAD ste použili slovenské texty, bude to tak aj na novom albume?
Jasné, budeme robiť už len slovenské texty. Dodáva to tej muzike úplne iný rozmer, ktorý sa nám páči. My sme to už skúsili na split LP s IDIOTS PARADE, kde sme dali skladbu „Bomby na Nitru“ a mala totálny úspech. Pozri sa na severské kapely alebo na kapely z Južnej Ameriky. Každý používa svoju rodnú reč a akurát sa objavia v booklete len preklady textov v angličtine. A naviac, takto sa dá lepšie hrať so slovami a dávať hefty, ktoré by si v angličtine ani nedokázal vyjadriť.

Koncom roka 2011 ste vyhodili z kapely bubeníka Charlieho. Čo spôsobilo tento radikálny krok?
Spôsob akým sa choval voči ostatným členom nemohol ináč skončiť, len ako jeho vyhodením. To nebol momentálny skrat, ale dlho sa kulmujúce problémy s ním a zvyškom kapely. Ale ako som počul, tak to sa mu už stalo aj s jeho kapelou, kde hrá momentálne. Tiež tam odišla polovica kapely. Takže asi tak.  Len sme ukončili to trápenie, v ktorom sa posledných 5 rokov ABORTION nachádzal.  Teraz ma serie akurát len to, že sme to mohli urobiť už skôr. Tí, čo nás videli naživo teraz s novým bubeníkom Mirom mi dajú za pravdu, že toto je omnoho lepšie!

Niekoľko rokov si pobudol v Dánsku kvôli práci. Preto sa chcem spýtať, ako to vyzerá s ich undergroundovou scénou. Kapely, koncerty…
Slovo underground je tam tak trocha neznámy pojem. Veľmi to nepoužívajú a nemajú k tomu ani dôvod. Kapiel je tam mraky a ich priemerná životnosť je pár rokov. Potom to zmetie vždy nejaká nová módna vlna a tie kapely sa pretransformujú práve do nej až kým nepríde ďalšia. Je tam pár stálic, ale fakt len pár. Koncerty sú tam každý deň, sú to mestom dotované koncerty, takže nemajú žiadne strachy, či príde 10 alebo 100 platiacich, je im to jedno, je to už zaplatené… Vždy tvrdím, že Dánske a vlastne aj severské kapely, by na Slovensku neprežili ani pol roka.

A čo tvoj ambientný projekt PURE, o ktorom veľa informácii k dispozícii nie je a myslím si, že mnoho ľudí ani nevie, že sa realizuješ aj tam. Mohol by si ho nám priblížiť?
No, s PURE sme odohrali len dva koncerty a je to skôr o improvizácii na štýl starších albumov SCORN. Robím ho spolu s gitaristom Nyargom, ktorý ešte steeluje v kapele DEADWINGS. Už dlhé roky plánujeme niečo nahrať, ale nevieme sa k tomu dokopať. Pritom v podstate máme všetky podklady hotové. Ale dal si mi teraz chrobáka do hlavy.

Tak to som rád, aj keď na Slovensku ešte nie je tento žáner tak známy (v rámci undergroundu). Máš s PURE vážnejšie zámery alebo to berieš ako len občasnú bokovku?
Ja by som s tým aj mile rád vystupoval, no u nás na to ešte ľudia nedozreli, žiaľ. Jediný festival, kde ti prídu ľudia a vypočujú si to, sú asi Hradby Samoty. Tieto experimentálne veci na druhú stranu ani nikdy nebudú nejaký majoritný žáner, ale neviem si predstaviť, že by sme vystupovali s tým niekde na metalovej akcii. Ale každopádne budem tlačiť na nahrávanie. Beriem to skôr ako bokovku a tak ju berie aj gitarista Nyarg.

V dnes už neexistujúcom rádiu Hviezda FM si mal legendárnu reláciu „Frndžalica“ resp. „Leproviny“, z ktorej mám ešte dodnes niekoľko vydaní nahratých na kazetách. Ako si sa k tomu dostal a ako hodnotíš túto skúsenosť s odstupom času?
No až po rokoch som zistil, aký kultový status mala táto relácia. Ešte stále ma oslovujú ľudia čo ju počúvali a chýba im. Existuje pár podobných relácii, ale ani zďaleka sa nepribližujú k tejto. Či už to bolo uvoľneným prístupom a muzikou. Bol to ešte vek nevinnosti, žiadne sťahovanie z internetu a jediný zdroj príjmu informácií boli  podobné relácie, fanziny a koncerty. Presne to, čo držalo celú scénu pokope. Teraz je to síce ešte v pohode, ale miesto toho, aby sme kecali na koncerte pri pive, tak kecáme cez chat v pohodlí domova. Pohodlie je najväčší biznis, za ktoré je ľudstvo ochotné zaplatiť všetko.

Venuješ sa aj svojmu webzinu Death Fist. Zrejme ťa ešte stále baví objavovať nové veci aj keď si sa nedávno vyjadril, že už ťa takmer nič nedokáže tak zaujať ako staré kultové nahrávky...
Chýba mi hlavne zvuk, ktorý produkovali začiatkom 90. rokov všetky brutálne kapely. Je to hlavne tým, že vtedy sa ešte točilo v analógových štúdiách. Prvé dva albumy ABORTION tiež vznikali v analógových štúdiách, akurát na našu škodu, túto výhodu sme vtedy ešte nedokázali zužitkovať (smiech). Pravdu povediac staré kapely nepočúvam vôbec, teda myslím ich nové albumy, to je čisté trápenie sa. Ich prvotiny sú pravdaže kultovky, ale 90 % legiend, by fakt malo radšej skončiť. No a odjakživa ma bavilo objavovať nové kapely, nové štýly, nové zvuky, postupy. Predsa to je na tej muzike to najgeniálnejšie, keď nájdeš nejakú neznámu kapelu a posereš sa z ich nahrávky. Preto som sa aj vo webzine Death Fist rozhodol, že dám dokopy starých matadorov a budeme písať len o tom, čo nás baví. Preto to robíme tak, že si promo veci vôbec nežiadame, ale kupujeme si ich. Čo sa nám páči, kúpime si to a zrecenzujeme. Občas mi niekto prepošle link, kde vidím recenzie 18 ročných „recenzentov“. Kriste pane. Toto nie. Neviem či sa mám smiať alebo plakať. Sterilná komunikácia a pohľad na scénu cez obrazovku PC (v lepšom prípade smartfónu), človek čo v živote nebol na koncerte a nekomunikoval s ľuďmi. Celkom pekná budúcnosť…

S ABORTION zarezávaš už od roku 1989. Čo bolo impulzom založiť si vlastnú kapelu a aké skupiny vás inšpirovali?
Milovali sme a milujeme túto muziku a to bol hlavný impulz. Chceli sme urobiť bordel a zabávať sa tým. Inšpirovala nás pravdaže kompletná tvorba Earache Records, čo v tých rokoch boli jedným z hlavných priekopníkov v tvrdej muzike. No a keď som počul výberovku „Grindcrusher vol.1“ z ich dielne, tak som sadol na zadok a nechápavo krútil hlavou, ako sa dokáže toľko geniálnych kapiel a rôznych rozličných štýlov, pomestiť v jednej škatuľke? Vezmi si, že prvé grindcore nahrávky boli predsa mix všetkého dokopy a vytuningované na maximum. Teraz by som to povedal tak, že už všetko je rozdelené do škatuliek ako grindcore, death metal, thrash, doom, sludge, hardcore, electro. No a toto v tých časoch patrilo k sebe a bežne sa kombinovali ich koncerty.

Ktorý album ABORTION je pre teba najdôležitejší?
Fúha, ťažká otázka. Netuším, lebo po každom albume som na tom tak, že keď je už vydaný, tak by som tam zmenil to, potom hento, no proste sa užieram zbytočnosťami a tak som sa rozhodol, že to už nebudem robiť. No ale keď si to vezmeme historicky, tak debut „Murdered Culture“ z roku 1997 bol celkom dôležitý, aj keď plný chýb a divného zvuku (smiech). „The Gonzo Music“ je podľa mňa náš vrchol v starej zostave a paradoxne to bol aj náš posledný full album so starým bubeníkom.

S tým súhlasím, „The Gonzo Music“ je veľmi silný materiál aj keď môj najobľúbenejší je váš druhý album „The Truth Hurts“. Už keď sme pri ňom, existuje nejaká možnosť, že by ste ho znovu vydali?
No nie si prvý čo mi to povedal. Nechápem síce dôležitosť albumu „The Truth Hurts“, lebo podľa mňa sme sa s ním natrápili až dosť, navyše keď sme sa vrátili zo štúdia a pustili si ho, tak sme boli zdesení tou basovou guľou, čo sa na nás vyrútila z reprákov. Museli sme to znova amatérsky prehnať cez mastering a aspoň trocha zmierniť tie basy. Odvtedy robíme pri každom nahrávaní test kakofónie (smiech). Zoberieš si novú nahrávku a pustíš si ju na každom dostupnom prehrávači a formáte (starý kazeťák, autorádio, PC, MP3 prehrávač, atď…) a keď všade hrá dobre, tak to schválime. Znovu vydanie sa uvažuje, ale len na vinyle. Nad tým už uvažujeme dávnejšie!

Ak by si mohol po tých rokoch niečo v rámci kapely zmeniť čo by to bolo?
Asi nič, všetko je tak, ako si to urobíš sám. Verím na to, že všetky činy majú svoje dôsledky, takže si za všetko dobré aj zlé môžeme sami. Nemenil by som nič, jedine to, že som občas zanedbával zahraničnú komunikáciu.

Ako vnímaš súčasnú slovenskú grindovú scénu?
Nikdy nebola lepšia! Je tu plno nových energických kapiel, ktoré miešajú rôzne ingrediencie grindcore, veľa koncertov, proste paráda. Nie je sa na čo sťažovať!

Aké sú plány ABORTION do budúcnosti okrem nového albumu?
Tak, v prvom rade dokončiť nahrávanie nového albumu „Konvert“ a potom sme ešte sľúbili asi tri splitká, ktoré sa potiahnu možno aj rok, keďže už viem, ako to chodí. Zahráme si po dlhšom čase na festivale Obscene Extreme, no a v septembri dávame dokopy turné s kamošmi SEDEM MINÚT STRACHU. Takže to je zatiaľ asi všetko! Díky za priestor!