HORNÁ VES. Adam Mičinec je veľmi talentovaný hudobník z dedinky Horná Ves pri Kremnici. V súčasnosti 28-ročný muzikant začínal v metalovej kapele SUNITY. Známy je však aj nemetalovému publiku.

Gitarista Adam Mičinec. Foto: Marko Erd

Adam Mičinec si totiž zahral aj s Luciou Bílou, či s legendárnym rockerom Mariánom Greksom v kapele GREXABAT. Okrem toho je aj členom projektov HRANA, ČISTÉ TVARY, DRUŽINA a mnohých ďalších.

Mičinec je hudobníkom telom i dušou. Muzika je pre neho všetkým. Okrem samotného hrania na gitare sa venuje mixovaniu a masteringu albumov pre rôzne skupiny, píše im songy a momentálne skladá hudbu do počítačových hier. Kto Adama pozná, vie, že má osobitý zmysel pre humor.

Keď sme ho oslovili, ako hosťa do našej rubriky Top albumy, bol nadšený. „Znie to ako pekná zábavka, teším sa na to,“ odvetil, nadýchol sa, a dodal: „Ja som chorobný nostalgik, čiže to bude radosť.“

Takže, tu sú nahrávky Adama Mičinca, na ktoré nedá dopustiť, a ktoré formovali jeho vkus.

Top albumy:

IRON MAIDEN – Piece of Mind (1983)

IRON MAIDEN – Piece of Mind

Ak metal vznikol ako reakcia na falošnú a umelú mainstreamovú antikultúru, IRON MAIDEN, ako jedna z veľmi mála kapiel, je nositeľom týchto hodnôt počas celej svojej existencie, a preto je ich obrovský úspech o to viac inšpiratívny.

Keď zoberiem do úvahy moju posadnutosť touto kapelou, výber albumu musí byť čisto symbolický. Od ich debutu „Iron Maiden“ (1980) až po „A Matter of Life and Death“ (2006) je každý jeden album pre mňa takmer neúnosná dávka nostalgie. Vnímam ich ako jednu z najoriginálnejších kapiel, čo sa možno niekomu nezdá, keďže v metale skoro všetko „trošku znie“ ako Maiden, a skoro každý spieva „trošku“ ako Bruce Dickinson. Iróniou je, že človek má niekedy pocit, že oni ani sami nevedia, ako to vlastne robia. To, že v roku 2020 stále nahrávajú svoje albumy všetci spolu a bez kliku je ďalší zázrak do zbierky. Prvú „napálenú“ kazetu „Piece of Mind“ som mal už ako 6-ročný. Sedel som pred vežou zhypnotizovaný a rýchlo som si uvedomoval, že to bude moja najobľúbenejšia kapela.

PAIN OF SALVATION – Perfect Element pt.1 (2000)

PAIN OF SALVATION – Perfect Element pt.1

Zatiaľ čo IRON MAIDEN si ma získali nevinnosťou a úprimnosťou, PAIN OF SALVATION ma fascinujú ich urputnou snahou o dokonalosť a invenciu. Žiadny autotune, žiadna quantizácia, žiadne trigre, len nadšenci hrajúci o život. Viacero albumov od nich považujem za úplný vrchol „rockovej“ hudby, ale ako prvý som počul koncepčný album „Perfect Element“. Vtedy som si pomyslel, že nikto nemá lepšie texty a nikto nemá rafinovanejšie hudobné nápady (vážnu hudbu vynímajúc). Spevácky výkon na tomto albume je pre mňa dodnes neprekonaný, line 6 tu vadí ako na každej nahrávke a nezeditované „krivé“ kopáky sú málokde také šarmantné ako tu. A keď tak rozmýšľam, možno je to najlepší album, aký som kedy počul.

METALLICA – …and Justice for All (1988)

METALLICA – …and Justice for All

Dúfajme, že neexistuje nahrávka, ktorá má menej stredov a tichšiu basu ako táto. No, práve tento autenticky znejúci album, bol môj úplne prvý kontakt s progresívnou a agresívnou metalovou hudbou. Nikdy predtým som nepočul nič tvrdšie. „Master of Puppets“ a „Black Album“ sú rovnako vydarené, ale myslím si, že s ich originálnou esenciou to najviac prehnali na albume „…and Justice for All“. James Hetfield je pre mňa ako gitaristu veľká inšpirácia a jeho hra a zvuk je určite míľnikom vo svete metalovej gitary. Určite neklamem, ak poviem, že to isté je aj Lars pre svet metalových bubnov. Vnímam ich ako najväčšiu metalovú kapelu všetkých čias.

Sergej Prokofiev – Klavírny koncert 4 (pre ľavú ruku)

Sergej Prokofiev – Klavírny koncert

Každý, kto ma lepšie pozná, vie že s týmto otravujem už roky. Pre mňa strop hudobného remesla. Nič viac k tomu netreba písať.

OPETH – Watershed (2008)

OPETH – Watershed

OPETH je jedna z tých kapiel, ktorá od prvej noty diskografie znie ako stopercentný OPETH. Dnes si už nemyslím, že toto je ich najlepší album, ale jednoznačne mal na mňa najväčší dopad hneď z viacerých dôvodov. Hudba – nápadité a netradičné proporcie motívov, košaté štruktúry skladieb, originálne „opethácke“ harmonické postupy a dokonalé výkony. Taktiež to bola prvá grcajúca kapela, ktorú som si k sebe naozaj pustil a vďaka nim som sa aj dostal k nórskemu black metalu z 90. rokov.

Tento album znamenal aj prvý kontakt s producentom Jensom Bogrenom. Vždy som sa zaujímal o zvuk, ale tu nastal prelom, ktorý mi zničil kreatívny život a donútil ma stať sa upírom, ktorý sedí doma a nezmyselne porovnáva plugginy a vzrušuje sa nad vecami, ktoré nikto nepočuje a nikoho nezaujímajú. Dúfam, že to prejde. V každom prípade, Jens Bogren je dôkazom toho, že aj moderný metal môže znieť a vznikať ako hudba.

Páčia sa vám naše autorské články? Ak máte záujem, môžete nás podporiť ľubovoľnou sumou. Peniaze využijeme na prevádzku Valhalla.sk.

ANATHEMA – Weather Systems (2012)

ANATHEMA – Weather Systems

Minimalistické, intenzívne a éterické balady mali vždy čo povedať a ANATHEMA ma svojou hĺbkou prvýkrát oslovila práve skladbou „Untouchables part 2“ z tohto albumu. To bola úplne prvá vec, čo som od nich počul. Bol to silný prvý kontakt, ale ich čaru som úplne prepadol až po vypočutí „We’re Here Because We’re Here“. Odvtedy som totálny fanúšik a patrí medzi moje úplne najobľúbenejšie kapely.

Thomas Ades – In Seven Days (2012)

Thomas Ades – In Seven Days

Ako študent kompozície som si dlhšie hľadal cestu k súčasnej vážnej hudbe a toto bola vstupenka. Dopad, ktorý na mňa mala hudba pred pubertou, bol v dospelosti ťažko dosiahnuteľný, ale vypočutím tohto diela som si takýto silný pocit prežil znovu. Ades je nesporne hudobný génius dnešnej doby a toto dielo odporúčam všetkým ľudom, ktorí to myslia s harmóniou vážne. Jedna z najkrajších kompozícií, aké som počul.

SAVATAGE – Streets: A Rock Opera (1991)

SAVATAGE – Streets: A Rock Opera

Tento výnimočný a kultový album som spoznával, keď som 16 či 17 ročný v Nórsku brigádoval ako veľmi netalentovaný upratovač. Spustilo to takú mániu, že som najbližší rok počúval čisto SAVATAGE a vianočný TRANS SIBERIAN ORCHESTRA. Jon Oliva je jeden z mojich najobľúbenejších spevákov a songwriterov, vyvolal vo mne toľko nových krás, ako máloktorý autor. Posledná vec tejto rockovej opery – „Believe“, je jedna z najsrdcervúcejších pesničiek, aké som kedy počul.

EXTREME – III Sides to Every Story (1992)

EXTREME – III Sides to Every Story

Vždy som mal pocit, že ako gitarista som bol málo na gitaristov. Ak by som, ale mal jedno meno spomenúť, tak to určite je Nuno Bettencourt. Nikdy som nikoho nepočul tak čisto a poctivo hrať a už vôbec nie také veci. Napriek tomu, že je to neuveriteľný gitarista, dnes ho v prvom rade vidím ako úžasného songwritera a tento koncepčný album je toho dôkazom. Tu Nuno naozaj ukázal veľa. Album je rozdelený do troch celkov. Metalová „Yours“, nemetalová „Mine“ a v poslednej prog rockovej „Truth“ zaznie aj song „Who Cares“, moja absolútna srdcovka.

AVANTASIA – The Metal Opera pt. I a pt. II.

AVANTASIA – The Metal Opera pt. I.

AVANTASIA – The Metal Opera pt. II.

Tento „guilty pleasure“ som si nechal na koniec. Tralala metal. Je to tak. Na základnej som chorobne počúval aj kapely ako STRATOVARIUS, HELLOWEEN, EDGUY, GAMMA RAY, MASTERPLAN, FREEDOM CALL, HAMMERFALL, RAGE, BLIND GUARDIAN, NIGHTWISH, SONATA ARCTICA, RHAPSODY/Luca Turilli, MANOWAR, ANGRA/SHAMAN, ANDRÉ MATOS, BRAINSTORM, NOCTURNAL RITES, KAMEOT, AQUARIA, CRYSTAL EYES, DRAGONFORCE, AINA, HEAVEN’S GATE, HIGHLAND GLORY, RUNNING WILD, PRIMAL FEAR, DREAM EVIL, INSANIA, WARMEN, HEAVENLY, THUNDERSTONE, SINERGY, CELESTY, ANGEL DUST, ICED EARTH a tony ďalších kapiel, ktoré v podstate zneli a vyzerali takisto. Vždy som vnímal power metal ako hudbu, kde mladosť (interpreta aj poslucháča) je dôležitý element a preto 99,9% kapiel, ktoré som vtedy mal rád, v mojich očiach nezostarlo vôbec dobre. AVANTASIA mi stále ostáva niečím sympatická a sem-tam si ju pustím, nielen z nostalgie.

Top slovenský album:

CASTAWAY – Over the Drawning Water (2006)

CASTAWAY – Over the Drawning Water

More than Fest 2006 Ružiná! Mal som 14 rokov a kvôli vyššie spomenutým kapelám som sa ocitol na tomto, nie vždy uskutočnenom festivale. Hrali tam aj CASTAWAY. Pamätám si, že sa mi skoro vôbec nepáčili a gitarista bol divný. Po koncerte zoskočil z pódia Matúš „Finehair“ a podal mi do ruky promo CD. Asi aj zo súcitu, lebo videl, že som tam s kamarátom v tričku HAMMERFALL. Už o rok na to sme spolu hrávali koncerty a stali sa z nás priatelia. Po čase som sa vrátil k CD a patrí medzi moje najobľúbenejšie slovenské metalové nahrávky. Songwritersky je to veľmi unikátna hudba – „Wanting Seed“, „This-Integration“ (ktorú som dnes remixoval), „Castaway“, „A Different Place“, „SUNITY Embraces“, „Letters in the Sand“! Všetko bomby. Na druhom albume podľa mňa zašli ešte ďalej.

Neuverili by ste, že sa mi v zbierke nachádzajú albumy:

Tažko hovoriť o albumoch, ktoré by u mňa nikto nečakal, keďže ja fakt počúvam hocičo, ale skúsim.

Titanic – Soundtrack
MAYHEM – De Mysteriis Dom Sathanas
GREEN DAY – American Idiot
SUNN O))) – Black one
HIM – Razorblade Romance
ENYA – Watermark
MANOWAR – Kings of Metal
Sigur Ros – Valtari
Judee Sill – Judee Sill

Adam Mičinec na pódiu. Foto: Marek Manco

Páčia sa vám naše autorské články? Ak máte záujem, môžete nás podporiť ľubovoľnou sumou. Peniaze využijeme na prevádzku Valhalla.sk.

Stanley „Stillborn“ Černák

Šéfredaktor portálu Valhalla.sk