Súčasťou propagácie boli aj vyhlásenia, že sa na albume predstaví viacero známych mien. Sharon sa o vokálnu časť s hosťami delí v štyroch skladbách z desiatich. A výber hostí na albume je naozaj pestrý. Najväčším a najlákavejším menom na albume je Tarja Turunen, ktorú za metalovú kráľovnú považuje zrejme druhá polovica metalových fanúšikov a na albume „Hydra“ si so Sharon strihla duet v „Paradise (What About Us?)“, ktorá je pilotným singlom novej nahrávky. Od singla sa teda pochopiteľné veľa očakávalo. Inak ako na jednotku s tromi hviezdičkami, ale táto spolupráca dopadnúť nemohla. Dva majstrovské výkony – ženské spevácke výkony, naladili fanúšikov už pri vypočutí EP pred vydaním albumu. Ťažko mi je však hodnotiť túto skladbu za vyšperkovanie albumu, pretože to by si ďalšie skladby nezaslúžili.

Na pestrosť výberu hostí na album nadväzuje Howard Jones, bývalý líder amerických KILLSWITCH ENGAGE, ktorý sa so Sharon predstavil v skladbe „Dangerous“. Producent albumu vyberal hostí naozaj umne. Aj keď sa Howard predstavuje v jemnejšej podobe, ako ho zvyčajne poznáme, úvod skladby v elektronickom americkom štýle  dáva nahrávke ďalší špeciálny šmrnc.

Jednoznačne najväčším prekvapením na albume je hosťovanie amerického rapera Xzibit. Kým pri spolupráci s Tarjou bol väčšine výsledok asi jasný, v tomto prípade boli všetci na tento „experiment“ zvedavý a určite sa našlo aj nemálo skeptikov. Počul som už niekoľko pokusov o spojenie týchto dvoch diametrálne odlišných žánrov a vždy to dopadlo asi ako lízanie zmrzliny cez sklo – nulový pôžitok. Sharon sa však spolupráci s hudobníkmi z iného žánru vôbec nebojí, čo dokázala už aj pred niekoľkými rokmi, keď naspievala skladbu „In And Our of Love“ so svojim krajanom a známym producentom tanečnej hudby, Arminom van Buurenom. A Sharon a jej kapela sa do výberu hosťa trafili aj tu. Asi by som sa doteraz nikdy neodvážil tvrdiť, že takáto spolupráca môže fungovať. Ona však nielenže funguje, ale súlad Sharoninho hodvábneho hlasu v pomalšom tempe počas sloh a raperský refrén  s naplno rozbalenými gitarami a bicími je niečím, čo asi naozaj nikto nečakal, a je veľmi príjemným prekvapením albumu. Tým pádom sa aj skladba „And We Run“ pridáva ku klenotom tohto albumu a keď si odmyslím skladbu s Tarjou, ktorá mi znie v ušiach už niekoľko týždňov od jej vydania, tak „And We Run“ je bez pochýb najväčším prekvapením tohto albumu.

WITHIN TEMPTATION za 17 rokov svojej tvorby prešli dlhú cestu. Už to nie je kapela, ktorá sa na začiatku prezentovala viac v gothických vodách. Drvivej väčšine kapiel značne uškodí, ak vo svojej tvorbe zmäknú, no to sa o Sharon a jej družine povedať nedá. Skladby totiž majú stále svoj drive a navyše nie sú jednoliate. Na novinke „Hydra“ sa strieda niekoľko podžánrov. Od tých najchytľavejších symfonických vecí („Paradise“, „And We Run“), cez vypalováky, ktoré majú bližšie skôr k rocku („Let Us Burn“), balady („Edge of the World“, „Whole World is Watching“) až po skladby, kde to trošku zaváňa popovým nádychom („Covered by Roses“).

Aj toto ale Holanďania zvládajú, o čom sa môžu fanúšikovia presvedčiť na druhej časti disku, ak vlastnia špeciálnu edíciu albumu. Na ňom sa totiž nachádzajú nahrávky z minulého roku, kedy WITHIN TEMPTATION prespievali niekoľko známych popových skladieb uplynulého roka. Ak niekoho nepresvedčila spolupráca Sharon s van Buurenom, či Xzibitom, na tomto disku má ďalšie dôkazy v podobe prespievaných skladieb ako napríklad „Titanium“ od Davida Guettu, či baladu „Let Her Go“ od THE PASSENGER. Iste, zarytým metalovým fanúšikom to nemusí byť pochuti, ale aj z koncertných záberov je vidieť, že množstvo fanúšikov si tieto cover verzie užíva.

Takže, na albume nie je núdza o rýchle vypalováky, ani o pomalšie skladby. Práve záverečná pieseň „Whole World is Watching“, kde sa predstavuje posledný hosť na albume, Dave Pirner (SOUL ASYLUM)  je tou pravou baladou a zároveň druhým singlom albumu „Hydra“. Aby som len nechválil, musím uznať, že „Whole World is Watching“ mi až tak nesadla, tu už sa to naozaj začína trochu podobať na tínedžerský pop a celé je to akési presladené. Na skladbu som si po niekoľkých vypočutiach zvykol, ale ako milovník metalových balád som čakal niečo iné. Aj toto by bolo srdcervúce, keby to bol soundtrack piateho Spidermana, ale chápem, že aj do televíznych hitparád sa treba nejako dostať.

Hydra bol podľa starovekej gréckej mytológie had, ktorému keď sa odrezala hlava, vznikli dve ďalšie. Tento názov albumu si vybrala skupina kvôli tomu, že na ňom hosťujú viacerí speváci, a takisto aj hudobne je to mix metalových prvkov s unikátnym vokálom speváčky Sharon den Adel. Mimochodom, možno to veľa z vás nevie, ale tá mala pôvodne byť módnou návrhárkou.

Prvou skladbou „Let Us Burn“ sa album doslova rozbehne. Žiadne intro, žiadny jemný rozbeh, jednoducho 100 percentná jazda a to hneď od začiatku. „Let Us Burn“ je energická nádielka gitarových rifov, ktoré vás nenechajú sedieť. Sharonin krásny hlas a rýchlosťou horiace hudobné nástroje vám už pri tejto skladbe dajú jasne najavo, že album nebude oddychový.

Druhou skladbou je ďalší „trhák“ s názvom „Dangerous“, v ktorom spieva aj americký spevák Howard Jones. K tejto skladbe nahrala kapela ďalší videoklip, ktorý vystihuje názov skladby. Aj tretia pieseň „And We Run“ má opäť hlasový a nezvyčajný doprovod. Spieva na nej totiž americký raper Xzibit. V skutku nečakaná kombinácia, no celkovo to neznie najhoršie. Štvrtou skladbou je už pre viacerých fanúšikov známa pieseň, a to „Paradise (What About Us?)“, ktorá je zároveň speváckym duetom Sharon den Adel a Tarjou Turunen. Textovo má tento skvost hlbokú myšlienku, metaforicky opisuje súčasnú nenažranosť ľudí a neustále baženie po čomsi viac, hoci my už toho máme až až… Osobne som čakala viac temperamentu v Tarjinom hlase, no tá zostáva počas celej skladby viac-menej v pozadí a spieva oveľa jemnejšie, ako sme zvyknutí. Skladbu odštartuje husľové intro, ktoré vystriedajú silné riffy a vyvrcholí refrénom, ktoré spievajú obe speváčky naraz. Ďalšia „Edge of the World“ je pomalší kúsok na tomto albume a tak trochu viac popovejší.

Ako najslabšiu pieseň novinky od WITHIN TEMPTATION hodnotím „Dog Days“, ktorá má síce textové ambície, no svojim prevedením ma nepresvedčila a žiaľ ani refrén ju nezachránil. Ako najlepšie skladby tohto albumu by som hodnotila tie, na ktorých hosťujú iní speváci, a tak im dodáva každý jeden z nich práve svojou výnimočnou farbou hlasov správny šmrnc.

Čo sa týka zvuku a hudobnej techniky je tento album nabitý energiou, ktorá je nákazlivá. Nájdete na ňom skvelé skladby, ktoré sa perfektne hodia na živé vychutnanie. Nemožno prepočuť ich hudobný rukopis, ktorému zostali verní. Napriek tomu je tento album jednoducho iný, modernejší a heavy. Na „Hydra“ nájdete dve skladby, ktoré sú menej dynamické a to „To The Edge of the World„ a „The Whole World is Watching“, v ktorej hosťuje spevák zo skupiny SOUL ASYLUM, Dave Pirner. Pre mňa textovo najsilnejšia pieseň tohto albumu. Počula som ju už nespočetne veľa krát a stále ma dostáva. K poslednej „The Whole World is Watching“ existuje aj druhá verzia a to s poľským spevákom menom Piotr Rogucki.

Album „Hydra“ má jednoznačne kvalitnú produkciu, a pre mňa už teraz patrí medzi najlepšie albumy roku 2014. Výnimočný hlas speváčky Sharon del Adel, 5 duetov s hosťujúcimi spevákmi, štylistické gitarové sóla a ľahko identifikujúce texty – to všetko vám ponúka tento hudobný skvost. A nezabudnite, WITHIN TEMPTATION sa u nás naživo predstavia po prvýkrát a to už čoskoro – 12. marca v bratislavskej Inchebe.

A to títo veľmi sympatickí hudobníci z krajiny veterných mlynov aj potvrdili. Po úvodných posluchoch mi rezala najmä prvá polovica albumu a druhá mi až tak po chuti nebola. Avšak, pri ďalšom počúvaní sa mi chtiac-nechtiac nový album dostal pod kožu a som s ním výsostne spokojný. Vlastne aj „The Unforgiving“ som spočiatku ťažšie prichádzal na chuť…. Ono, ťažko je písať, či sa WITHIN TEMPTATION hudobne niekam posunuli. Rozhodne nad všetkým vyčnieva Sharon a atmosféra albumu. Novinka je však veľmi pestrá a v podstate WITHIN TEMPTATION pokračujú v započatom trende rôznych zaujímavých duetov, ktoré naozaj výborne fungujú a posúvajú ich hudbu ďalej.

Vo svojej podstate však vždy vieme, čo od týchto Holanďanov očakávať, a vlastne aj tak nás prekvapia. Chválim aj výber hostí. Avšak, trošku ťažšie mi ide do uší „And We Run“ s raperom Xzibitom, ale na druhej strane musím uznať, že je to naozaj veľmi zaujímavá fúzia dvoch rozdielnych hudobných svetov a hlasov. Podobne ako Darksinii, tak po vôli mi nie je ani „Dog Days“, to však neznamená, že je vyslovene zlá. Na album pasuje, rozhodne ju pri prehrávaní „Hydra“ neprepnem. Najväčšie výhrady mám však voči „Edge of the World“, je to až nepríjemne ťahavé a fádne. Škoda, toto je fakt jediná pieseň na albume, ktorá mi nie je po vôli.

No, ale aby som len nehanil. Rozhodne skvelé piesne sú všetky, titulná „Let Us Burn“, hneď ďalšia nasledujúca „Dangerous“, ale najviac moje ucho potešila „Silver Moonlight“, v ktorej „pomáha“ Sharon zdvojiť vokál jej životný partner Robert Westerholt zaujímavým extrémnym vokálom. Teda, myslím, že je to Robert. Táto pieseň tak dostáva úplne iný rozmer a povtrdzuje pestrosť nového albumu. Fanúšikov WITHIN TEMPTATION táto nahrávka tak skoro neomrzí.

Mnohí označujú hudbu WITHIN TEMPTATION za popík a nie symfonický metal. Ono, dalo by sa na túto tému dlho polemizovať, no v podstate sa asi aj poslucháči delia na tých, ktorí hudbu Sharon a spol. zbožňujú a na tých, ktorí ju nemusia. A tak to má asi byť. Ja som s novinkou spokojný, aj keď jedným dychom dodám, že mojim najobľúbenejším albumom nateraz stále ostáva azda najpopovejší kúsok v ich diskografii „The Hearth of Everything“.