DRACONIAN mali medzi novými štúdiovkami najdlhšiu pauzu. Aktuálny počin „Under a Godless Veil“ vyšiel po piatich rokoch. Predchádzajúci „Sovran“ vyšiel v roku 2015. O rok neskôr odišiel za kapely basgitarista Fredrik Johansson, za ktorého stála náhrada neprišla, a tak v štúdiu pomohol skupine koncertný basák Daniel Änghede.

DRACONIAN – Under a Godless Veil

Hneď na úvod sa priznám, že toto švédske zoskupenie som doteraz vedome nesledoval. Zlom prišiel s postupným uvoľňovaním ukážok z aktuálnej dosky, ktoré ma dokázali okamžite zaujať už pri prvom vypočutí a pri ďalších návratoch k nim, ma len utvrdzovali v tom, že tejto kapele sa treba povenovať detailnejšie.

Bez nejakého otáľania si môžeme rovno povedať, že DRACONIAN doručili ultimátny soundtrack tohtoročnej jesene. A aj keď ide o doom metalový žáner, tak ja paradoxne hovorím, že tento album je čistá radosť!

S obrovským prehľadom napísaný materiál gitaristu Johana Ericsona pracuje s krivkou sínusoidy, kedy pokojné plynutia atmosférických skladieb s minimalistickým vybrnkávaním prechádzajú do tvrdých a mohutných plôch. A samozrejme, opačne. Alebo inak povedané, v celej nahote obnažená jednoduchosť s emóciou smerujúca do vygradovania.

Na jednej strane tu máte zraniteľnosť, pri ktorej máte pocit, že ak si nedáte pozor, tak sa vám jednoducho všetko rozpadne pod rukami. Na strane druhej, silu, epické momenty a ťažkotonážne riffy. Pod ústrednými motívmi sa miestami schovávajú klávesové podfarbenia, gitarových sól je tak akurát a nevybočujú z línie, ale slúžia celkovej nálade danej skladby. Náladu ešte niekedy dotvárajú aj dlhšie znejúce gitarové tóny posunuté jemne do pozadia. Práca Jerryho Torstenssona za bicími je tradične úsporná, ako si tento žáner žiada, ale je zaujímavé zameriavať sa na jeho herné kombinácie v pomalých častiach.

S hudbou DRACONIAN sa vydávate do pochmúrneho sveta, zahaleného hmlou a neprívetivou klímou. No aj napriek tomu sa v ich svete cítite príjemne a vyrovnane. Protikladov tu nájdeme viacero. Lenže takých, ktoré si navzájom neprekážajú.

Tým sa dotýkame aj vokálnej dvojice Heike Langhans a Anders Jacobsson. Heike opantáva poslucháča melancholickým spevom, pri ktorom sa vám zdá, že ide snáď o éterickú bytosť. Niekde znie citlivo a zraniteľne, inde zas o niečo sebavedomejšie. Každopádne, zakaždým ide o totálne pohladenie duše. Na druhej strane barikády stojí Anders Jacobsson so svojím luxusným „harsh“ growlingom. A výsledok týchto vlastností v spojení s hudbou? Emóciami enormne natrieskaná nahrávka.

DRACONIAN

Ešte, keď sa vrátim k speváckej dvojici, tak dodám, že nie je pravidlom, aby sa ženský vokál objavoval len v jemnejších pasážach a mužský v tých agresívnejších, ako sa možno spočiatku môže zdať. Je to rôznorodé. Veď napríklad taká „Claw Marks on the Throne“ ukazuje, že na epický nádych v refréne vie pokojne využiť aj navrstvený ženský vokál. Nemá ani význam niekoho z dvojice za mikrofónmi extra vyzdvihovať, pretože každý si jednotlivé časti kradne pre seba.

Jedinou výnimkou je skladba „The Sethian“, kedy ma predsa len viac baví hlas Heike Langhans. A keď už spomínam isté skladby, poďme si bližšie rozobrať aj niektoré ďalšie. Tu rovno doplním, že pri počúvaní tohto albumu sa vám bude obľúbenosť piesní s najväčšou pravdepodobnosťou striedať, lebo každá jedna je vynikajúca.

Za najsilnejšiu pasáž celého albumu považujem za sebou idúcu trojicu skladieb „Lustrous Heart“, „Sleepwalkers“ a „Moon over Sabaoth“. Prvá menovaná je absolútna doom metalová hitovka s úžasným refrénom. Podobné atribúty obsahuje aj klipovka „Sleepwalkers“. V nej však nachádzame ešte väčšie emočné rozdrásanie. Po nej nasleduje najtvrdšia vec „Moon over Sabaoth“. To je zas nekompromisný buldozér, s ktorým by sa dali robiť búracie práce, sprevádzaný niečím nadpozemským cez vznášajúci sa ženský vokál.

Spomínanú trojicu piesní by mohla doplniť aj „Burial Fields“, ktorá je jednoznačne najintímnejšou zo všetkých s priam až relaxačno-meditačným účinkom. Len ja ju totižto považujem skôr za predel medzi pomyselným prvým a druhým dejstvom. Povedzme, že viac také intermezzo, ako regulárna pieseň. Verím však, že pre mnohých to môže byť absolútny vrchol. V rámci krehkosti potom ešte sekunduje napríklad predposledná „Night Visitor“.

Kapela sa taktiež pekne vyhrala so zvukom cez rôzne efektové krabičky, a tak máte možnosť vnímať zvukové zafarbenia, ktorými tak vytvára rôzne pôsobiacu atmosféru cez podobné postupy. A nemusí ísť nutne iba o gitary. Svojmu účelu v budovaní nálady slúži aj vhodná ozvena pri vokáloch, či pozmenený zvuk bicích (napríklad v „Night Visitor“).

Album uzatvára skladba „Ascend into Darkness“ s určite najtemnejšou atmosférou. A aj keď som spomínal, že výlety do ponurého sveta sú s DRACONIAN príjemné, tak v tomto prípade sa už ozýva aj istý nepokoj. Stojí za tým bezútešný tremolo riff, prichádzajúci niekde z black metalových sfér. Ten však vo viacerých úsekoch poľavuje a vtedy ma baví, ako prirodzene prechádza do vyššieho tempa doplneného o gitarovú vyhrávku. Uzavretie albumu ako lusk!

Mám rád, keď pri niektorých kapelách môžem povedať, že ich tvorba je umeleckým dielom. A DRACONIAN k nim bez akýchkoľvek pochybností patria. V skratke už len dodám, že vitaj jeseň! A vitaj album roka!

Hodnotenie autora: 9 / 10

Páčia sa vám naše autorské články? Ak máte záujem, môžete nás podporiť ľubovoľnou sumou. Peniaze využijeme na prevádzku Valhalla.sk.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Miroslav Krausko

Redaktor Valhalla.sk