Znie to neuveriteľne, no NAPALM DEATH sú na scéne už úctyhodných 39 rokov. Za svoju kariéru tvárnili grindcore do rôznych podôb, no vždy ho hrali s vkusom, nápadom a s nesmiernou dávkou energie, ktorá hlavne na koncertoch dokázala z publika spraviť mlynček ma mäso. Vôbec ma preto neprekvapilo, keď sa v prípade novej placky začalo šepkať o možnom experimentovaní kapely s inými žánrami. Kde je však pravda? Povedal by som, že niekde uprostred.

NAPALM DEATH – Throes of Joy in the Jaws of Defeatism

Úvodná „Fuck the Factoid“ je typickou rýchlou nakladačkou, ktorá má všetky znaky tvorby týchto britských zverí, aké možno počuť na posledných albumoch. Klepačky strieda šťavnatý punkový riff a Barneyho hnev si to mieri na všetky média, ktoré šíria klamstvá na základe čiastkových informácií. Ani nasledujúce „Backlash Just Because“ a „That Curse of Being in Thrall“ nenasvedčujú, že by páni v rámci svojej tvorby zahli do neznámych vôd.

Stačí však zbystrieť pozornosť pri skladbách ako „Amoral“ a „A Bellyful of Salt and Spleen“ a zrazu počuť industriálne prvky, ktoré evokujú kapely ako KILLING JOKE alebo MINISTRY. Zároveň ide o single, ktoré sú pre NAPALM DEATH veľmi netypické, a pre ktoré kapela ešte pred vydaním samotnej novinky, stihla vypustiť do sveta (veľmi vydarené) videoklipy. Banda akoby účelovo chcela poukázať na vplyvy, ktoré budú môcť fanúšikovia na plnohodnotnej placke počuť.

V týchto polohách majú NAPALM DEATH tendenciu spomaliť, hrať sa so zvukom a viac vsádzajú na samotnú atmosféru. Obzvlášť treba vydvihnúť záverečný kúsok „A Bellyful of Salt and Spleen“, ktorý je v kombinácii s čiernobielym kresleným klipom akýmsi hymnickým manifestom apelujúcim na zomieranie ľudí pri ceste za lepším životom.

NAPALM DEATH

Veľkú radosť spraví novinka nielen industriálnym priaznivcom, ale aj tým fanúšikom, ktorí majú radi NAPALM DEATH deväťdesiatych rokov. Návrat k albumom ako „Diatribes“, „Fear, Emptiness, Despair“, či môj najmilovanejší „Words From the Exit Wound“, je značný v skladbách ako napríklad „Zero Gravitas Chamber“ alebo „Acting in Gouged Faith“. Tu treba určite pochváliť gitarové nápady.

Mimo klasických rýchlych hc/punkových akordoviek máme dočinenia s naozaj výdatnými riffmi gitaristu Mitcha Harrisa, jeho hrdelných prejavov, ale už ubudlo. Veľkú zásluhu pri komponovaní skladieb na novom albume mal aj sympaťák Shane Embury, príkladom je spomínaná „Amoral“ alebo experimentálna „Joie de ne pas vivre“, ktorej hudobný podklad patrí iba basovej gitare a bicím.

Hlavným textovým motívom je opäť kritika spoločnosti ako takej. Banda apeluje na život v harmónii a tolerancii, kritizuje násilie, zbrojársky priemysel, šírenie dezinformácií, imigrantskú krízu a poukazuje na každého limitovaný pobyt na tomto svete.

Úprimne, nečakal som, že v prípade aktuálnej placky budú NAPALM DEATH servírovať tak rozmanitý materiál. Album však ako celok veľmi baví a má tendenciu v rámci zvukov, vplyvov a nápadov zanechať rôzne dojmy aj po dvadsiatom vypočutí. Ako hudobne, tak aj myšlienkovo skrátka NAPALM DEATH jasne potvrdzujú svoju pozíciu na poli extrémnej hudby. To, že páni nesklamú som očakával, skupina však na novinke svojim otvoreným žánrovým prístupom aj milo prekvapuje.

„In the end we’re just food for the worms. Shit of the earth.“

Hodnotenie autora: 8,5 /10

Páčia sa vám naše autorské články? Ak máte záujem, môžete nás podporiť ľubovoľnou sumou. Peniaze využijeme na prevádzku Valhalla.sk.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Martin „Čviro“ Novoveský

Redaktor Valhalla.sk