BRATISLAVA. Valér Tornád je istotne jedným z najlepších a najuznávanejších bubeníkov na našej domácej scéne. Právom a zaslúžene. Chalanisko na sebe makal od svojich začiatkov a nepoľavuje veruže ani teraz.

Valér Tornád z ČAD

My sme veľmi radi, že si našiel trošku času a s fanúšikmi sa podelil o svoje Top albumy. Teda, nahrávky, ktoré formovali jeho vkus a vnímanie. Každú okomentoval spôsobom sebe vlastným a uchom bubeníka.

Skôr ako sa vyberieme púťou naprieč top albumov Valéra Tornáda, malé vysvetlenie dal bubeník na úvod. „Všetky tieto albumy som zodral počúvaním až na kosť. Táto muzika mi spôsobovala radosť, dávala silu a inšpirovala ma, aby som to skúsil aj ja. Keď na ten zoznam pozerám, tak sú to väčšinou albumy z druhej polovice 90. rokov. Bol som puberťák a spolu s bráchom sme počúvali všetko, čo nám došlo pod ruky. Silno ma tiež ovplyvnili undergroundové bratislavské koncerty od roku 1999 v Dúbravke, potom v Bunkri alebo v Čajovni, ale aj MTV a neskôr väčšie koncerty zahraničných kapiel,“ prezradil.

To, čo bolo v tom čase (a je dodnes) alfou a omegou daných nahrávok, je zvuk. „Honil som si na tom, keď mala kapela dobrý zvuk, ktorý pohltil všetko naokolo a ja som si vtedy predstavoval bubeníka ako hrá. Americké kapely mali vždy skvelý zvuk a vedeli hrať, a keď to spojili so super štúdiom, tak sa dalo na slúchadlách počuť všetko. Ja som vtedy počul aj vzduch, ktorý víril bubeník rukami keď nahrával. A tam to niekde začalo…,“ priblížil Valér.

Top albumy:

METALLICA – …and Justice for All (1988)

METALLICA – …and Justice for All

Nemal som nikdy veľmi v láske METALLICU. Asi mi nevyhovoval spev, poprípade bubeník, a trochu ten country-americký nádych. Tento album dal mne a bráchovi do rúk bratranec, niekedy okolo rokov 1997-98 so slovami, že „kokoti, toto si vypočujte“. K tomu nám pribalil ešte kazetu KARPINA, ktorá kolovala po Bratislave. Doma sme to pustili a kukali sme na to jak ľudožrúti na bieleho muža. Brácho to točil dokola, takže som musel aj ja počúvať, aj keď mi viac sadla tá KARPINA. Paradoxne, dnes si tento album púšťam a je parádny. Uznávam METALLICU za to, že dokážu spraviť pomalý song. A Ulricha uznávam za to, že sa nehanbí do tej balady jebať bubny na plné gule. Už sú v pozícii legiend a na tie sa nepičuje.

SEPULTURA – Blood-Rooted (1997)

SEPULTURA – Blood-Rooted

Toto ani nie je regulérny album od SEPULTURA. Vyšiel až po „Roots“ a išlo o live songy, nejaké demáče a featuringové skladby. Ale mne sa najviac páčil. Vďaka tomuto albumu som si kúpil aj „Chaos A.D.“ a iné. Taký zvuk ako mali tu na live skladbách som chcel mať vždy. Totálny valec, energia a Igor tu proste kraľoval. Tiež sa mi strašne ľúbila všestrannosť sepulturákov. „Policia“ bol čistý punk, „Kaiowas“ zase ten kmeňový brazílsky metal, „Biotech is Godzilla“ nasratosť, protest. Myslím, že som sa videl ako Igor a môjho brata ako Maxa. V tomto čase už som začínal hrať na bicie a pamätám si ako som si zapisoval skladbu „Propaganda“ do nôt, aj keď som ich vôbec neovládal. Keď odišiel Max, už to nebolo ono. Ale Eloyovi, ktorý tam na bicie dominuje dnes, držím palce.

COAL CHAMBER – Coal Chamber (1997)

COAL CHAMBER – Coal Chamber

Táto kapela sa skoro nikomu nepáči. A ani mne sa už nepáči. Boli to reprezentanti nu-metalu, ktorý ma silno zasiahol. Tuším na MTV som videl záznam z koncertu na Ozzfeste a ako hrajú skladbu „Loco“. Z bubeníka Mika Coxa som sa dosral. Bol to bubeník, z ktorého sa nedalo spustiť oči, jeho súputník Morgan Rose zo SEVENDUST je podobný prípad. Na tejto nahrávke mali taký „Rob Zombie“ imidž, čo sa mi tiež páčilo. Doteraz vo svojej hre cítim ako sem-tam vykradnem nejaké brejky z tohoto albumu. Myslím, že skončili na drogách, Dez má DEVILDRIVER a Mike pracuje niekde na stavbe.

DREAM THEATER – Awake (1994)

DREAM THEATER – Awake

Pätnásťročný „bubeník“ okolo roku 1999 to ľahké nemal. Najmä, čo sa týka kamarátov bubeníkov. Niekoho, s kým by sa pobavil o bicích, čineloch alebo technike. Každý len gúľal očami, mávol rukou a išiel do „kuref“. Ale môj kamoš Paľo, bubenícky nadšenec, vždy pri rozhovoroch o bicích skončil pri DREAM THEATER. Potom mi ponúkol nech idem s ním a jeho tlupou na koncert týchto Američanov do Zlína. Plná hala, a keď sa začalo ozývať „Portnoy na hrad“, tak som odpadol. Mike Portnoy nastúpil do svojho monster kitu a celé to tam vyvlastnil. S takou radosťou a ľahkosťou akou hral, som sa odvtedy nestretol. Potom som si zohnal aj kazetu jeho bubeníckej školy k albumu „Metropolis Pt. 2: Scenes from a Memory“ a tiež „Liquid Tension Experiment“. Mike Mangini je super, ale v jeho hre mi chýba ten „attack“, ktorý tam mal Portnoy. Napriek tomu album DREAM THEATER z roku 2013 sa veľmi vydaril. Teraz sú to už všetko starí kujóni, klobúk dolu.

SLIPKNOT – Slipknot (1999)

SLIPKNOT – Slipknot

Éru nu-metalu u mňa ukončili SLIPKNOT. Tento ich prvý veľký album bol nechutný. Napriek tomu, že ním „tvrdí“ metalisti pohŕdajú, má podľa mňa v sebe veľa elementov nechutnosti z undergroundovej muziky. Oplzlosť, masky, agresiu. Joey Jordison priniesol nový vietor do metalového bubnovania. Všade sypal tie svoje brejky spolu s rýchlymi punkovými rytmami a nikdy nezastavil, ani nespomalil. Používal menší 13 inčový snare, čo veľmi ovplyvnilo zvuk celej kapely. Nezabilo to ďalsie nástroje, ani keď jebal virble. Na albume „Iowa“ sa zmenil aj ich zvuk a Joey sa pomaly vystrieľaval z nápadov. No, turné k „Iowa“ som si nenechal ujsť, a išiel som s bráchom a kamošmi do Prahy. SLIPKNOT potvrdili svoju silu. Ešte teraz mám zimomriavky.

Páčia sa vám naše autorské články? Ak máte záujem, môžete nás podporiť ľubovoľnou sumou. Peniaze využijeme na chod nášho webu.

BIOHAZARD – State of the World Address (1994)

BIOHAZARD – State of the World Address

Kurva, toto je album, kde je každý song úplná bomba. Ten živý zvuk mi totálne sedí. Keby už nevyšla žiadna iná muzika, toto mi vystačí do konca života. A komu by nestačilo, tak si treba pustiť ich „lajfko“ zvané „No Holds Barred“. BIOHAZARD, SICK OF IT ALL, MADBALL, HATEBREED, to je to najlepšie z punku a metalu, skombinované do hardcoru. Takú muziku som vždy chcel hrať. Keď raz na Slovensku vznikne kapela s takýmto vyžarovaním a energiou, tak si môžeme povedať, že sme to dokázali.

PANTERA – Far Beyond Driven (1994)

PANTERA – Far Beyond Driven

Toto keď si pustím v aute, spolusediaci mi musí držať volant, lebo najebem. Vinnie Paul, nech ti je zem ľahká. Anselmo je kokot, ale to už všetci vieme. Štve ma, že som ich nezastihol naživo v plnej zostave. Povrávalo sa, že za ich éry im naživo nevedel konkurovať nikto. Bubeníkom odporúčam skladbu „Becoming“ a podivnú dvojkopovú techniku, ktorú hral Vinnie. Song „5 Minutes Alone“ ti odstrelí mozog. Alebo v skladbe „Slaughtered“ sú zaujímavé ridové pasáže. PANTERA je jedna z mála skupín, kde som rovnocenne počúval bicie, ale aj gitaru. Dimebag bol gitarista typu Scotta Iana, ktorý vykukuje ponad všetkých, ale každý ho žerie.

RAGE AGAINST THE MACHINE – Evil Empire (1996)

RAGE AGAINST THE MACHINE – Evil Empire

Drrrb…, ďalšia pecka. Toto bola tak dobrá kapela, že zotrela všetky rozdiely medzi subkultúrami undergroundu, a to ich hrali aj na MTV. Doteraz si pamätám ako majú v booklete fotku zo skúšobne a ako som ju študoval popri počúvaní albumu. Naľavo dole je krabica plná paličiek, čo na mňa urobilo veľký dojem, keďže som na každé paličky žobral u rodičov. A zase ten krásny živý zvuk. Veľmi oceňujem bubeníka, jeho zvuk a minimalistické hranie, ktoré je tak ťažké. Aj vďaka bubeníkovi sa dajú RAGE AGAINST THE MACHINE počúvať ako celok a oslovujú široké publikum. A samozrejme, gitarista Tom Morello, to je úplne iná liga.

RAMMSTEIN – Reise, Reise (2004)

RAMMSTEIN – Reise, Reise

Nemcov RAMMSTEIN som registroval dlho, hlavne vďaka skvelým klipom k „Ich Will“, „Feuer Frei“ alebo „Sonne“. A keď došla „Amerika“, tak som si musel kúpiť celý album. Prvá skladba „Reise, Reise“ ma atmosférou a zvukom úplne opantala, a to som myslel, že je vrchol albumu. Ale keď dali von klip „Ohne Dich“, tak ten môžem pokojne zaradiť k top 5 najlepším klipom vôbec. Totiž, keď človek číta text, tak sa mu obrazy rodia v hlave, ale pri muzike to nejak inak funguje. Klip može byť veľkým objasnením hudby, spievaného textu a RAMMSTEIN to pochopili už dávno. Čo sa týka zvuku, je to dokonalá produkcia. Dlho držali príbehy z natáčania v tajnosti, ale už sa to dá všetko nasať cez ich YouTube, kde je vidieť profi prácu producenta a muzikantov. Okrem toho sú RAMMSTEIN aj dobrá „podívaná“ naživo.

OPETH – Watershed (2008)

OPETH – Watershed

V roku 2007 mi zavolal Dodo z kapely GALADRIEL, že či by som nechcel pre nich nahrať pár songov na album. Ja, že jasné, a tak sme naskúšali 3 skladby a stretli sa v štúdiu v Trnave. Dodo tam niečo preberal so zvukárom a ja som zatiaľ nosil „kabely“ od bubnov. Potom ale pustil na štúdiových bedniach OPETH, že takto to chcem. A dosral som sa. To hralo, ako keby všetci metaloví bohovia mali spoločnú kapelu. Táto nahrávka má jeden z najlepších zvukov, čo som kedy počul. Spätne o nej samotný spevák Mikael Akerfeldt hovorí, že to nie je ich predstava o zvuku, ale na to seriem. Skvelé hráčske výkony, temná atmosféra aj napriek melodickému spevu, čo viac si mladý metalista môže priať.

Top slovenský album:

SLOBODNÁ EURÓPA – Pakáreň (1991)

SLOBODNÁ EURÓPA – Pakáreň

Najprv som sem chcel dať GALADRIEL a album „The Mirror of Ages“, ktorý boli pre nás ako malých fandov nedosiahnuteľné hviezdy. Potom som rozmýšlal nad albumom „V rámci oného“ od HORKÝŽE SLÍŽE, ktorý som si vkuse pospevoval ako chuj, ale „Pakáreň“ od SLOBODNEJ EURÓPY vo mne ostala asi najdlhšie. Keďže som bol (aj som) drugfree, tak mi nikdy nesedel ten „No Future punk“ a punková apokalyptická ideológia. Ale SLOBODNÁ EURÓPA to presahovala, robili pesničky, čo sa dali pospevovať, neboli dementne agresívni. Pretrvali a nejeblo im zatiaľ, to oceňujem.

Páčia sa vám naše autorské články? Ak máte záujem, môžete nás podporiť ľubovoľnou sumou. Peniaze využijeme na chod nášho webu.

Stanley „Stillborn“ Černák

Šéfredaktor portálu Valhalla.sk