V roku 2020 sme sa dočkali od šestice hudobníkov štyroch vlastných skladieb a jedného cover songu od BLACK SABBATH. Na pomerne širokej ploche tak máme 5 melancholických piesní oblečených do progresívneho hávu, ktorý tejto kapele veľmi sluší Patrí sa pripomenúť, že ranná tvorba tejto kapely sa pohybovala v death metalových vodách.

GREEN CARNATION – Leaves of Yesteryear

Nové piesne GREEN CARNATION tak prinášajú veľmi príjemný a hlavne neprvoplánový umelecký dojem z celého albumu ako celku. Silná atmosféra je hlavnou devízou novinky. Pocit vrstvenia nástrojov, v ktorých je položený príjemný vokál, mi v pozadí pripomína ako inšpiráciu možno trocha TIAMAT.

Čistý spev, ktorý sa vlní v hutnejších, ale aj úplne jemných pasážach, je veľmi príjemným artiklom. Zdvojené spevy a perfektné gitarové riffy sú príjemnou ozdobou tejto nahrávky. Melancholické poňatie rockovej či metalovej hudby by malo byť veľmi pestré, aby zaujalo. Respektíve, aby nezačalo nudiť. GREEN CARNATION si svoje zákutia odkrývajú postupne. Vydať album po štrnástich rokoch je naozaj dlhá doba. Nielen v umeleckých životoch muzikantov, ale určite aj v tých osobných.

Osem minútový otvárak „Leaves of Yesteryear“ je mixom melancholického rocku, doomovej podstaty a hard rocku 70. rokov. Nóri sa nechávajú unášať svojimi nástrojmi. Dokážu spomaliť, ale aj poriadne pritlačiť na pílu.

GREEN CARNATION

„Sentinels“ je najkratšou skladbou na albume. Ak teda nerátame cover od BLACK SABBATH. Začína hutným riffom. Hovoríme zrejme o najtvrdšej skladbe na albume. Najsilnejším hudobným artiklom na piatej štúdiovke je silná dávka atmosférickej melanchólie. Piesne sú vyskladané tak, že postupné vrstvenie nástrojov vytvárajú silný emocionálny zážitok.

„My Dark Reflections of Life and Death“ nie je len pieseň s najdlhším názvom, ale aj minutážou. Pätnásť a pol minúty hudobného tresku. Nehovoríme len o najdlhšej piesni, ale aj najsilnejšej. Mix progresívneho rocku, doom metalu, mohutných gitár, ale aj upokojenia, ktoré prichádza. Kjetilov spev sa vynára z majestátnych zvukov navrstvených nástrojov, je silnou stránkou, ktorý do celkového zvuku Nórov veľmi dobre zapadá.

„Solitude“ začína veľmi príjemným klavírom. Originál piesne sa nachádza na albume BLACK SABBATH „Master of Reality“ z roku 1971. V pozadí ich zvuku sa mi láme ANATHEMA so SWALLOW THE SUN. Veľmi príjemný postreh, ktorý mi udrel do uší je však pozitívom. Celá pieseň je vlastne uchopená nejako tak orchestrálne a veľmi jemne. Zaujímavý krok, vybrať si práve túto skladbu, a urobiť ju týmto GREEN CARNATION štýlom.

A záver? Menej je niekedy viac. A tak by štyri nové skladby mali stačiť. Uvidíme, na koľko rokov. Respektíve, koľko budeme čakať na ďalšiu novinku GREEN CARNATION. Nóri vydali nadpriemerný album, ktorý je pre uši fajnšmekrov. Tí by ho mohli postupom času oceniť.

Hodnotenie autora: 7,5 / 10

Páčia sa vám naše autorské články? Ak máte záujem, môžete nás podporiť ľubovoľnou sumou. Peniaze využijeme na chod nášho webu.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Jano Marton

Redaktor Valhalla.sk, slovenský básnik a spisovateľ. „Píšem, lebo mám rád mojich klaunov s krídlami tam hlboko dnu… vdýchnite, alebo nie.“