Album „Requiem“ je zostavený z pôvodného materiálu, ktorú s kapelou zložil ešte v roku 1987 doplnený o novú orchestrálnu časť „Grave Eternal“, ktorá má vyše polhodiny a je zložená zo šiestich trackov. Živá novinka TRIPTYKON je ukončená songom „Winter“, ktorý je z roku 2006 a rovnako tak ukončuje aj poslednú štúdiovku „Monotheist“ v histórii CELTIC FROST.

TRIPTYKON – Requiem (Live at Roadburn 2019)

Ako predkrm by som vám veľmi rád doprial rozsiahly rozhovor s Thomasom, ktorý sa uskutočnil bezprostredne po odohratí tohto koncertu, ktorý recenzujem, na festivale Roadburn v roku 2019 (rozhovor nájdete TU).

Úprimnosť starého metalového srdca skutočne niekedy pri odpovediach dojíma. Aj tu môžete vidieť, ako veľmi miluje hudbu. Ako veľmi miluje to, čo robí. HELLHAMMER alebo spomínaný CELTIC FROST, sú skutočnými legendami v danom žánri a Fischer je veľmi zaujímavou a nevšednou umeleckou postavou. Nejde mu o prvoplánovosť a je obrovský detailista. Presne aj z toho pramení živý materiál plný temna a smrti, ktorý nahral.

Takýto projekt, do ktorého sa pustil TRIPTYKON, vyžaduje skutočne penzum práce. A peňazí nehovoriac. A výsledok? Veď, posúďte sami.

Album otvára hneď najsilnejší moment, ktorým je pieseň „Rex Irae“ z roku 1987. Dočkáme sa zdvojených spevov. Apropó, ten ženský patrí tuniskej speváčke Safe Heraghi. Geniálny spev v mrazivom vstupe, ktorý zviera srdce. Temná atmosféra „Requiem“ sa otvára naplno.

Po tomto songu sa hneď dostávame k hlavnej časti tohto maximálne minimalistického a epického diela. Orchestrálna časť s názvom „Grave Eternal“ obsahuje 6 trackov a má 32 minút. Pripúšťam, že pre ortodoxných metalových fanúšikov môže miestami nudiť a byť skutočne dlhým sústom, ktoré sa len ťažko strávi. Hlavnou výsadou tejto časti je atmosféra.

TRIPTYKON so Safou Heraghi

Orchestrálnu časť začína prelínajúca gitara, ktorá v epickom zvuku otvára bránu temnoty. Nádherné ženské spevy vytvárajú prekrásne obrazy, ktoré sa prelínajú so zvláštnymi tieňmi orchestrálnych pasáží. Neskutočná hra všetkých nástrojov, ktoré spáchal orchester, je temnou víziou smrti, ktorá je súčasťou života. Fascinujúca hra s atmosférou, ktorá svetielkuje a trbliece sa v temnote mrazivých tónov.

Ťažkotonážne a pomalé tempo sa nesie celou polhodinovou pasážou. Keď sa Fischer pridá svojim charizmatickým hlasom k ženskému vokálu, akoby recitoval. Je z toho skutočne mrazivé spojenie, ktoré vytvára geniálnu kompozíciu temných zvukov. Z albumu ide miestami až strach. Taký zvláštny a príšerne temný…

Stredná časť tohto eposu sa svojim spomalením zahalí do takej zvláštnej šedi. Niektorý fanúšik by predsa možno čakal trošku viac gitarového prevedenia. Pointa celého divadla strednej časti, je samotný dotyk orchestra. Urobiť takýto album bol zo strany TRIPTYKON naozaj odvážny krok. Každopádne, také niečo sa nerodí zo dňa na deň. Je to dlhý proces. A je mi cťou, že môžem o tomto albume napísať. Nesmierne si vážim perfekcionistický prístup Thomasa Gabriela Fischera pri tvorbe muziky nielen kapely TRIPTYKON, ale rovnako tak CELTIC FROST a v neposlednom rade HELLHAMER.

TRIPTYKON v Roadburn

Tento album vychádza pod hlavičkou TRIPTYKON po ich dvoch radových albumoch. Vraj sa dočkáme v blízkej budúcnosti aj tretieho. S maľbou coveru od H.R. Gigera a bude to posledný album, ktorý bude zdobiť jeho artwork. Osobne sa veľmi teším. Nielen na cover, ale aj na muziku.

Rytmické nástroje sa skĺbili s pohrebnými chorálmi záhrobných trúb, ktoré nám vytvárajú skutočne zvukovú bránu smrti. „Requiem“ vo svojej živej podobe nebude mať dlho obdobu v takomto žánri. A hlavne, všetko zahrané naživo. V 45minútach sa dočkáme temnoty v „priamom prenose“. Fascinujúce dielo, ktoré by mohlo potešiť aj milovníkov vážnej hudby. Metalistov snáď rovnako. Hlavne tých trpezlivejších, ktorých preverí polhodina vážnej hudby.

Thomas Gabriel Fischer vydal s kapelou TRIPTYKON skutočne neopísateľné metalové dielo plné temnoty, ktoré je založené na orchestrálnych prvkoch. V závere sa dočkáme aj temných zvukov gitár, takže poctivý poslucháč si určite príde na svoje. Dielo plánoval ešte so svojim priateľom Martinom Ericom Ainom, ktorý sa predstavenia žiaľ nedožil a zomrel v roku 2017. Aspoň z časti sa tak Fischerovi podarilo oživiť dávno vysnívaný odkaz.

Pripúšťam, že album nemusí byť ľahko priechodné všetkým metalistom, ktorí čakajú surový zvuk temných gitár. Na tomto albume musia byť hlavne trpezliví. Možno mu prídu na chuť ako celku. Každopádne, toto dielo stojí za vypočutie pre všetkých metalových fanúšikov.

Hodnotenie autora: 8 / 10

Páčia sa vám naše autorské články? Ak máte záujem, môžete nás podporiť ľubovoľnou sumou. Peniaze využijeme na chod nášho webu.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Jano Marton

Redaktor Valhalla.sk, slovenský básnik a spisovateľ. „Píšem, lebo mám rád mojich klaunov s krídlami tam hlboko dnu… vdýchnite, alebo nie.“