SEPULTURA šliape vždy priamočiaro, jednoznačne a jasne. Na každom jednom albume, odkedy si ich pamätám. A pamätám si ich od albumu „Arise“ z roku 1991. Spomínam si, ako mi môj sused (výborný gitarista) Miro Tatranský (teraz už bývalý gitarista slovenskej kapely SURGERY), požičal kazetu „Arise“. S ďalším susedom Marekom sme si kazetu obzerali a posúvali. Nedýchali sme. Miro mal vtedy aj tričko SEPULTURA a veľmi som mu ho závidel. V piesni „Dead Embryonic Cells“ sme vtedy riffy v tomto songu zhodnotili ako „perfektné sekačky“. Vtedy som samozrejme netušil, že v roku 2020 budem o SEPULTURE písať a spomeniem aj ich „sekačky“.

SEPULTURA – Quadra

Derrick Green je hlasom SEPULTURY už do roku 1998, teda už 22 rokov. K tejto kapele mám špecifický vzťah. Hneď úvodný riff nového albumu v piesni „Isolation“ ma totálne položí na riť. Rovnako tak frázovaný Derrickov spev. Cítim, že nový album bude výnimočný. A niet sa tomu čo čudovať.

Od doteraz posledného albumu kapely „Machine Messiah“ (recenzia tu) ubehli tri roky. Už hneď v úvode môžem povedať, že „Quadra“ je lepším albumom. Dozaista. Táto nahrávka je viac atmosférická, tvrdšia a „brutálnejšia“.

V skladbe „Last Time“ ide SEPULTURA doslova ako píla. Našlapaná mašina. Jednoducho, dobre nabrúsená píla. Perfektný spev a všetky nástroje. Zohratosť, geniálna produkcia, perfektný zvuk. Som šťastný za tento nový album.

„Capital Enslavement“ nám trochu pripomenie legendárny kúsok „Roots“ vďaka úvodu so šamanskými bubnami. Tie sa ale nesú v pozadí počas celej skladby a je to naozaj veľmi vzácne osvieženie. Za najlepší song ja osobne považujem pieseň „Ali“. Je najviac heavy zo všetkých. Je živá a má groove nádych.

SEPULTURA

Na ploche 51 minút sa vystrieda relatívne celkom dosť piesní – dvanásť. V „Raging Void“ prichádza prvý náznak akéhosi progresu a zmenu totálnej priamočiarosti. Pieseň sa hrá s atmosférou. Je geniálne, ako tie skladby páni hudobníci poskladali a očíslovali tracklist, pretože album rastie každým songom.

V tak trochu maskovanej priamočiarosti sa ako z hmly zjavuje až éterický song „Guardians of Earth“, ktorý je druhým najlepším zárezom na albume. „Quadra“ dostala poradové číslo 10. Začína nádhernými španielkami a tými aj skončí. Pieseň má totiž 47sekúnd. Absolútne vyhrotenie celého albumu. Nová SEPULTURA, teraz to už môžem povedať, má akúsi zvláštne progresívne, ba až atmosféricky stúpajúcu štruktúru dvanástich skladieb.

Priamočiari, miestami epický thrash metal s perfektnou atmosférou. „Agony of Defeat“ je tretím klincom na albume. Už keď som teda začal s trojicou. V piesni je dokonca počuť sláky. Jemne spomalený rytmus a chorál spevokolu. To sa musí počuť. „Fear, Pain, Chaos, Suffering“ ukončuje naozaj parádny album tejto legendy. Tu si s Derickom Greenom strihla duet Emmily Barreto – vokalistka brazílskej rockovej kapely FAR FROM ALASKA. Duet sa vydaril na jednotku, cítiť z neho nádych moderny.

Po niekoľkých počutiach albumu som veľmi spokojný a nadšený. Je to vynikajúci album bez nejakého slabšieho miesta. SEPULTURA potvrdila svoj post titánov. Pevne sedia na svojom piedestály a naďalej sú inšpiráciou ako v roku 1991, keď sme si s Mirom a Marekom podávalu kazetu „Arise“ a krútili hlavami. Netušili sme ešte vtedy, že možno raz príde rok 2020 a SEPULTURA tu bude stále s nami. Silnejšia, pevnejšia a našliapanejšia, ako kedykoľvek predtým. Idem si pustiť „Quadra“ ešte raz a ráno si zoberiem do slúchadiel „Arise“. Určite!

Hodnotenie autora: 9 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Jano Marton

Redaktor Valhalla.sk, slovenský básnik a spisovateľ. „Píšem, lebo mám rád mojich klaunov s krídlami tam hlboko dnu… vdýchnite, alebo nie.“