KOŠICE. Známy košický hudobník Ivan Babilonský pôsobí vo viacerých skupinách a projektoch. Člen kapiel OBLITERATE, STABBED alebo V13AULT či IVIN a hrdý otec troch dcér, ochotne prezradil v našej rubrike Top albumy, nahrávky, na ktoré nedá dopustiť, a ktoré formovali jeho hudobný vkus.

Ivan Babilonský

Zaujímavosťou je, že Ivin, ako ho prezývajú, vybral takmer všetky albumy z obdobia zlatých 90. rokov.

„Stanley ma poprosil, či by som nespísal pre Vallhalla.sk mojich top 10 albumov. Zalovil som v pamäti a dal dohromady tento zoznam, ktorý ale nie je radený od najhoršieho k najlepšiemu. Každý z týchto albumov znamenal a aj znamená niečo špeciálne a má pre mňa veľký význam,“ napísal na úvode Ivan Babilonský.

Top albumy:

MEGADETH – Countdown to Extinction (1992)

MEGADETH – Countdown to Extinction

Niekedy v rokoch 1992 alebo 199393 (neviem už presne), som pozeral v televízore reláciu „Rhytmick“, kde dávali hudobné klipy, vtedy ju uvádzal Meky Žbirka a navždy som si zapamätal jeho hlášku, keď povedal – „ A teraz si dáme niečo pre depešákov…“ A spustil sa MEGADETH a ich pieseň „Skin o‘ My Teeth“. Jednak ma to vtedy veľmi pobavilo, ale hlavne už od Menzovho prechodu na bicích, ktorý otvára túto skladbu a aj celý album (ku ktorému som sa dostal neskôr), som ostal očarený, aké perfektné to bolo. Dnes to už viem presnejšie pomenovať. Zostal som fascinovaný presnou rytmikou, stavbou riffov, melodikou a brilantnosťou Martyho sól. Hoci v súčasnosti už sledujem dianie okolo MEGADETH viac-menej len informačne, s týmto albumom majú v mojom hudobnom srdci miesto navždy.

DEATH – Individual Thought Patterns (1993)

DEATH – Individual Thought Patterns

Rok 1993 bol pre extrémnu gitarovú hudbu veľmi zásadný, nakoľko svetlo sveta uzrelo niekoľko klenotov. Jedným z nich je nepochybne tento zásek v diskografii DEATH. To, čo sa odohráva na tejto nahrávke, ma uchvacuje dodnes. Geniálne Chuckove riffy a skladateľský um, tu sa vybúril. A k tomu Hoglan na bicích, Di Giorgio s bezpražcom, to chceš! Keď sa k slovu dostane Andy LaRocque z toho sadneš na zadok, teda ak nie si hluché poleno. Všetka táto komplexnosť je vyšperkovaná výbornými textami. Vynikajúci album.

CYNIC – Focus (1993)

CYNIC – Focus

A zase ten rok 1993. O tomto albume som dlho len čítal, že je to nejaký jazz death a nesmierne technická nahrávka. O to viac som zostal preplesknutý z toho čo sa tu dialo. Od geniálnej „Veil of Maya“ cez inštrumentálnu „Textures“ až po „akordeónové sólo“ (úsmev) v závere „How Could I“. Jedno z najzásadnejších veľdiel metalovej hudby. Až pričasto som v recenziách na rôzne iné albumy a demá kadejakých kapiel čítal prirovnania k CYNIC, čo v praxi väčšinou znamenalo, že dotyčná skupina použila dve-tri vybrnkávačky. Takto jednoducho hrali iba CYNIC.

CARCASS – Heartwork (1993)

CARCASS – Heartwork

Aby sme to mali skoro komplet albumov z roku 1993, tak nemôžem nespomenúť „Heartwork“. V Headbangers Ball som videl kratučký úryvok, a hneď som vedel, že tento album jednoducho musím mať. To sa mi aj po nejakej dobe podarilo. A skôr ako som sa dostal k hudobnému obsahu, fascinovane som hľadel na obal, ten spotvorený mierový znak od H.R. Gigera je jednoducho geniálny. A ani hudobne som neostal sklamaný. Útoky zúrivých riffov a rytmov, ktoré prepletáva štekot Jeffa Walkera. A tie sóla a gitarové harmónie, len si na to spomeniem a mám z toho husiu kožu, ako pred rokmi. Walkerove hranie sa so slovami v názvoch a v textoch je tiež vynikajúce.

PANTERA – Vulgar Display of Power (1992)

PANTERA – Vulgar Display of Power

Tento album dostal jeden z najvýstižnejších obalov, aké mohol dostať. To, čo so mnou spravilo vypočutie tohto cd, sa naozaj dá nazvať ako ranou do ksichtu. Neskrotná natlakovaná energia je vtlačená do každej sekundy tohto monumentu. Dimeho gitara drtí, reže, likviduje, a keď príde vhodný moment, tak aj pohladí na duši. Philov vokálny prejav je na tú dobu neslýchaný. Obrovské bicie a strojové rytmy s pulzujúcou basou. Geniálne a nadčasové.

DREAM THEATER – Awake (1994)

DREAM THEATER – Awake

DREAM THEATER a ich „Awake“…, ani neviem aké ďalšie superlatívy by som tu mal písať. Na tomto albume je zmiešané asi všetko čo sa dalo, a navyše s úžasným zvukom, ktorému dosť dominuje všade prítomný Kevin Moore. Tento album je ako jazda progexspresom do neznáma. Nasadnem doň o šiestej ráno a na konci ma to vypľuje niekam do vesmíru.

FATES WARNING – A Pleasant Shade of Gray (1997)

FATES WARNING – A Pleasant Shade of Gray

Ďalšia veľká učebnica progresívneho metalu. FATES WARNING nie sú takí hravý ako ich kolegovia DREAM THEATER, oni sú o poznanie hĺbavejší a často aj neprístupnejší ako ich kolegovia. Kto ale prekoná tieto „nástrahy“, ostane odmenený nádherou s akou dokážu pracovať s motívom. Ich často akosi nostalgicky znejúce témy, vždy dokonale vyšperkuje jedinečný hlas Ray Aldera. Nedá mi nespomenúť Marka Zondera a jeho „mimozemskú“ hru na bicie.

MESHUGGAH – Destroy Erase Improve (1995)

MESHUGGAH – Destroy Erase Improve

Ozve sa nejaký industriálny zvuk, spoza ktorého najprv nenápadne lezie na povrch to notoricky známe „trn-trn-trn-trn“ a už sa to valí. MESHUGGAH nás tu doslova zničia a vymažú, aby nás zdokonalili o poznanie, že počúvať túto skupinu sa jednoducho oplatí. Tu niet slabého miesta. Riffy, ktoré vás rozhodia ako výrastkovia hračky na pieskovisku. Celé to nekompromisne hrnie dopredu hora rytmov a schizofrenických sól. Zverský odľudštený spev je už len pomyselnou čerešničkou na torte.

IRON MAIDEN – Seventh Son of a Seventh Son (1988)

IRON MAIDEN – Seventh Son of a Seventh Son

Vždy, keď mám chuť na nejaký poriadny „hevík“, pustím si IRON MAIDEN a najčastejšie asi tento album, ktorý je v mojich ušiach to naj. Za to určite môže okrem tých nádherných melódii vynikajúca a hlavne hravá hra na bicie Nicka McBraina. Gitary, ktoré spolu vytvárajú jedinečné harmónie, sólujú o život. Pod nimi buble charakteristický zvuk basgitary Fender, ktorú krotí Steve Harris. Bruce Dickinson je spevák akých sa nerodí veľa, jednoducho pán spevák, ktorého hlas nepostráda „gule“ ani v tých kozmických výškach.

NEVERMORE – Dead Heart in a Dead World (2000)

NEVERMORE – Dead Heart in a Dead World

S príchodom nového milénia prišiel aj tento album. Dá sa použiť ako veľká učebnica geniálnych riffov, sól, samých veľkých vecí. Jeden z prelomových albumov, ktorý ukázal na čo všetko sa vlastne dá tá siedma struna použiť. Dokonalá esencia moderného prog metalu, aj po dvadsiatich rokoch táto nahrávka ťažkotonážne vládne.

Top slovenský album:

CONTEMPT – Paradise Garden (1995)

CONTEMPT – Paradise Garden

Pre mňa je toto demo jeden z najzásadnejších zásekov na našej domácej scéne. To, čo sa odohrávalo na tomto materiály, je radosť počúvať. Prelínajúce sa riffy, zmeny tempa. Bicie zahraté s ľahkosťou akú nie je bežné počuť ani dnes, udávajú presný chod ruka v ruke s vynikajúcou basgitarou. Zo všetkých skladieb by som asi vypichol „Lost People“, ktorá je taký pomyselný hitový vrchol na tomto diele. Radosť počúvať aj po tých rokoch.

Neuverili by ste, že sa mi v zbierke nachádzajú albumy:

Stevie Wonder – hlavne albumy zo 70. rokov
THE CURE – skoro komplet diskografia
Bruno Mars – 24K Magic

Stanley „Stillborn“ Černák

Šéfredaktor portálu Valhalla.sk