Už začiatkom týždňa ma chytala správna Hypománia! Nič iné mi doma nehralo iba albumy od môjho metalového Boha. Vynikajúco vyšiel aj termín koncertu na sobotu. Avšak, čo čert nechcel, deň pred koncertom ma z ničoho nič poriadne odťala teplota a nejaká viróza. V piatok som zaľahol, ale teplomer a moje horúčky neveštili nič dobré. V deň koncertu mi stále nebolo najlepšie, ale povedal som si, že takáto príležitosť sa už opakovať nemusí. Paralen do vrecka a hybaj ho do Zlína aj v takomto stave.

No, dosť už bolo mojich výlevov, poďme priamo k akcii samotnej. Pragokoncert oznámili ešte pár dní pred koncertom, že HYPOCRISY budú mať od 20. do 21. hodiny oficiálne stretnutie s fanúšikmi tzv. meet and greet. Osobne nie som zástancom tlačeníc pri oficiálnych podpisovkách, ale predsa len, keď ide o najobľúbenejšiu kapelu, chcel som to absolvovať aspoň raz. Miesto pre kapelu sa vytvorilo hneď súbežne s vchodom do Masters of Rock Café (teda po pravej strane). HYPOCRISY si posadali v poradí (od dverí) Mikael Hedlund, Horgh, Tomas Elofsson a Peter Tägtgren. Samozrejme o podpis alebo fotku bol obrovský záujem. Do radu som sa postavil aj ja. Zobral som to z opačného konca, teda priamo prvého som mal Petra samotného. Všetci členovia mi podpísali ich posledné DVD „Hell Over Sofia – 20 Years of Chaos and Confusion“. Samozrejme odfotil som sa aj s Petrom, aj keď jedným dychom dodám, že stoly, ktoré boli medzi nami by som najradšej niekde odkopol. Jednoducho, zopakujem to ešte raz. Takéto oficiálne podpisovky a stretnutia s kapelou nie sú pre mňa. Všade samá tlačenica, strkanica, pri fotke vám vkuse niekto vojde do záberu… A kapela samotná? Veruže chalani tiež neoplývali nejakým extra veľkým nadšením. Odfotili sa s každým, podpísali všetko, čo im bolo podstrčené, ale prišli mi z toho dosť otrávení a popravde, ani sa im nečudujem,. Každý sa prekrikuje a každý vám chce niečo povedať. Z podpisovky mám teda rozpačité dojmy, avšak bolo fajn byť takto zoči-voči svojim idolom.

V koncertnej miestnosti počas meet and gret HYPOCRISY to už rozbalila prvá kapela večera a síce domáca formácia FOREST JUMP. Priznám sa, že oveľa prednejší mi boli HYPOCRISY, takže report z ich vystúpenia vám priniesť nemôžem. Avšak usudzujem, že pod pódiom na nich bola naozaj len veľmi malá hŕstka fanúšikov, keďže predná časť klubu praskala vo švíkoch. Ich zaradenie do programu mi prišlo skôr tak, že organizátori ich tam dali len ako podmaz k podpisovke hlavných hviezd večera.

Po domácej predkapele sa už pomaly pripravovali Dáni HATESPHERE, ktorí supportovali HYPOCRISY počas celej druhej časti ich svetového turné. Kapela mala k dispozícii približne trištvrte hodinku hracieho času, počas ktorého sa snažila prezentovať najmä novinku „Murderlust“, ktorá im vyšla v závere septembra. Obecenstvo v Zlíne sa dostávalo do varu len pomenej, pretože všetci boli zvedaví na hlavné hviezdy tejto októbrovej soboty. Od tejto kapely som počul len predošlý album „The Great Bludgeoning“ a priznám sa, že časom mi ich vystúpenie prišlo jednotvárne a nudné. Pri počúvaní spomínaného albumu som sa viac bavil, ako počas ich vystúpenia. Nechápte ma zle, energia z ich death/thrashovej porcie muziky išla, ale chýbala tomu akási nešpecifikovaná pridaná hodnota.

Po skončení HATESPHERE a iba rýchlom doplnení tekutín som si šiel hľadať, čo najlepšieho „fleka“ pod pódiom. Nechcel som byť úplne v prvom rade, ale zas ani nie niekde ďalej, jednoducho, tak akurát. Miesto som si našiel približne v nejakom piatom/šiestom rade priamo pod Petrovým mikrofónom. Ešte pred koncertom samotným spomeniem, že toto bolo moje druhé stretnutie s HYPOCRISY naživo. Prvýkrát som ich videl v roku 2010 na Brutal Assaulte. Pódium bolo vyzdobené motívmi aktuálneho počinu „End of Disclosure“ a nad všetkým sa týčili mohutné Horghove bicie. Tie boli sa týčili nad pódiom (boli ešte vyššie ako na koncerte v Sofii, kde natáčali posledné DVD). Bicie boli vlastne uložené na kovovej konštrukciu, ktorá bola v tvare akoby šesťuholníka (tak ako na spomínanom DVD, avšak s motívmi HYPOCRISY). V každom jednom výklenku sa týčil kríž HYPOCRISY a vo vnútri výklenku bol nápis kapely. Počas skladieb to menilo farby a bolo to naozaj veľmi efektne vymyslené. Srdce každého Hypomaniaka muselo pri pohľade na toto pódium iba zaplesať radosťou. Masters of Rock Café však nebolo úplne zaplnené. Nechcem odhadovať, ale plné bolo asi iba z troch štvrtín.

HYPOCRISY pár minút meškali, ale myslím, že to absolútne nikomu neprekážalo. Za úvodných tónov otváracej skladby nového albumu „End of Disclosure“ pomaly vychádza na pódium štvorica hrdinov. Od úvodných tónov je jasné, že budeme svedkami výnimočného koncertu. O Petrovi a spol. je známe, že ani jeden koncert neodfláknu a vždy dajú do neho 110 percent. Zlín samozrejme nebol výnimkou. Tak, ako sa mi zdala kapela pri podpisovke znudená, tak na pódiu to bol pravý opak! Každý jeden pohyb, grimasa, či gesto všetkých členov bolo absolútne úprimné a výnimočné. Koncert si užívali aj oni, veľmi vidieť, že ich hranie stále naozaj baví. Úvodná skladba hneď prešla do ďalšej klipovky a novinky „Tales of Thy Spineless“, tá zas do „The Fractured Millenium“, pri ktorej Petrov neuveriteľný jačák prechádzal celým telom (cítim ho ešte doteraz) a konečne po dlhšom čase som mal na koncerte príjemné mrazenie v chrbte. „The Fractured Millenium“ prešla do old schoolovej skladby „Left To Rot“ a veru, až po tejto skladbe sa Peter prihovoril publiku v Masters of Rock Café. O koncertoch HYPOCRISY je všeobecne známe, že Peter zbytočne nekecá a radšej súka jednu pieseň za druhou. Keď už niečo povie, je to poväčšinou vtipné alebo správne vyhecuje publikum.

Na moju veľkú radosť zaznela aj ďalšia pecka z nového albumu skladba „The Eye“, pri ktorej sa rozpútalo v miestach, kde som stál, ozajstné peklo, ktoré neutíchlo až do konca celého koncertu. Až pri tejto piesni som si uvedomil, že vlastne aj po zvukovej stránke je všetko v najlepšom poriadku, čo nie vždy bolo pravidlom v tomto klube. Zo starších skladieb odzneli ešte „Buried“ a „Necronomicon“. Nezabudlo sa ani na hitovky „Fire in the Sky“ alebo „Valley of the Damned“. Keď som písal v úvode o absolútnom nasadení, tak sa musím pozastaviť aj pri Petrových hlasivkách. To, čo tento metalový Boh dokáže vypustiť zo svojho hrdla je na krásne neľudské. Peter spieva, áno, dobre čítate – spieva vo všetkých polohách svojho hlasu. Či už je to growling, jačák alebo čistý vokál. Ozdobou koncertu boli aj jeho gitarové sóla, jednoducho opäť raz išiel na 110 percent. A nielen on! Taktiež aj Mikael a Tomas. A Horgh? Ten aj keď bol nad všetkými, nebolo ho poriadne ani vidieť za súpravou bicích. Všeobecne Horghov bubenícky štýl je veľmi zvláštny, pretože aj to najrýchlejšie tempo hrá v absolútnom kľude a akoby sa vôbec ani nepohol.

Muzikanti prvýkrát zišli z pódia asi po hodine hrania po Virusovskej pecke „Warpath“. Všetkým prítomným bolo jasné, že sa kapela ešte vráti. Netrvalo dlho a Peter doviedol svoju družinu na pódium za zvukov neodmysliteľnej časti svojich koncertov „Roswell 47“. Po nej hneď nasledovala chytľavá „Adjusting the Sun“. Skákalo sa, hrozilo sa, ukazovali sa paroháče. Po tejto skladbe na malú chvíľu kapela opustila opäť pódium, teda až na Horgha. A na moje veľké prekvapenie Horgh odštartoval na bicích vynikajúcu náladovku „The Final Chapter“. Pred turné som si nepozeral setlist kapely, tak som ostal naozaj veľmi milo prekvapený. Po tejto hitovke z roku 1997 nezabudol Peter poďakovať kapele HATESPHERE za šnúru, za kopec srandy a za množstvo vypitého alkoholu a uviedol záverečný hit „Eraser“. Po ňom si za tónov „Deathrow (No regrets)“ všetci členovia popodávali ruky s fanúšikmi stojacimi v predných radách, Peter porozhadzoval svoje trsátka, poklonili sa, a sám pán Tägtgren samozrejme ešte nezabudol poďakovať gestom fanúšikom, že boli skvelí a bolo po všetkom!

Veru, ani sa človek nenazdal a niečo viac ako 90 minút v spoločnosti najobľúbenejšej kapely ubehlo naozaj veľmi rýchlo! Môj výlet do Zlína na HYPOCRISY bol síce v otáznikoch, pretože choroba sa nepýtala, či ma môže ovládnuť, no aj napriek nej som išiel a neľutujem to v žiadnom prípade. Mňa však jednoznačne ovládli HYPOCRISY! S kľudným svedomím môžem napísať, že tento koncert sa radí medzi moje absolútne najlepšie, na ktorých som kedy bol, teda ak nie úplne najlepší. Musím si to ešte nechať uležať pár dní v hlave. Jedno je však isté. Od HYPOCRISY sa má čo učiť ešte veľa mladých kapiel! Takto to vyzerá na pódiu, keď sa hudba robí priamo od srdca, keď si vážite fanúšikov, keď do živých vystúpení dávate absolútne všetko a keď je muzika celým vašim životom, tak ako u Petra Tägtgrena. 

P.S.: Ospravedlňte kvalitu fotiek, nemal som k dispozícii kvalitnú mašinu a vlastne ani nie som fotograf, ale myslím, že pre ilustráciu a zdokumentovanie atmosféry stačí aj týchto pár záberov.

PLUSY:
Absolútne úžasný výkon celej kapely, skvelý výber skladieb, veľmi dobrý zvuk a atmosféra, pre mňa ďalší splnený sen – vidieť HYPOCRISY počas ich vlastného turné

MÍNUSY:
Myslím, že žiadne

Playlist HYPOCRISY: „End of Disclosure“, „Tales of Thy Spineless“, „Fractured Millenium“, „Left To Rot“, „The Eye“, „The Abyss“, „Valley of the Damned“, „Fire In the Sky“, „Necronomicon“, „Buried“, „Elastic Inverted Visions“, „44 Double Zero“, „Warpath“ – „Roswell 47“, „Adjusting the Sun“, „The Final Chapter“, „Eraser“.