Prvé spomalenie príde s najdlhšou hororovou skladbou „She Is A Funeral“, ktorú sme si mohli vypočuť ako ochutnávku ešte pred vydaním samotnej dosky. Opäť je tu zásah do doom metalu. Po nej nasleduje „Coffin Crawlers“, ktorá sa vyznačuje striedaním tempa a výborným refrénom. „When Hammer Meets Bone“ opäť zrýchľuje na obrátkach, aby v nasledujúcej „Thorns And Ashes“ prišlo spomalenie. Táto skladba by mohla byť kľudne použitá aj ako intro a vlastne nám otvára druhú polovicu albumu.

Po nej nasleduje vynikajúca „Arch Cadaver“, ktorá v úvode začína zľahka spolu so sólom až prejde do „hopsačky“ s výborným riffom. Opäť nesmieme zabudnúť ani na Chrisa Reiferta, ktorý predvádza svoje skvelé hrdelné cvičenie. V ďalšej doomovej skladbe „Flesh Turns To Dust“ nám chlapi pripomenú čože to z nás ostane po smrti. Po nej prichádza na rad totálna chuťovka a moja najobľúbenejšia skladba v podobe „Running From The Goathead“, kde si vychutnáte úplne luxusný vokál, ktorý si tu strihol gitarista Eric Cutler – old school ako bič ! Keď už sme pri ňom tak spomeniem, že spolu s Dannym Corallesom sú ich sólové vyhrávky presne také, aké majú byť a nepôsobia samoúčelne. Ako posledná je tu titulná skladba, ktorá je insštrumentálna a celý album uzavrie.

Spomeniem ešte aj solídny artwork, ktorý pre tento album spravil Joe Petagno a určite nie jeden poslucháč ocení túto prácičku. Čo sa týka textovej stránky, tak tu nie je nič svetoborné, ale len stará dobrá, ale najmä osvedčená  klasika. Čiže, temné veci zaoberajúce sa témami ako smrť, vraždy či utrpenie.

Takže,  po comebackovom albume „Macabre Eternal“, ktorý nebol vôbec zlý, škoda len tej prepísknutej stopáže, prišli AUTOPSY s ešte lepším materiálom, kde sa death metalové vypaľovačky miešajú s pomalšími a doomovými skladbami.