Stala sa jedna veľmi zaujímavá vec, odkedy píšem recenzie, sa mi niečo také ešte neudialo. Napísal som komplet recenziu na nového LINDEMANNA a zavrel počítač. Ráno som ju chcel poslať do redakcie, ale žiaľ vo svojom čarovnom prístroji som ju nenašiel. Bola obsiahla a myslím si, že obsahovo silná. Nič sa nedeje, povedal som si. Asi to tak malo byť. Dušan Mitana raz stratil celý román a napísal ho odznova. Stal sa jeho najpredávanejšou knihou. Toto je určite iné a asi to tak naozaj malo byť. Idem sa do toho teda pustiť ešte raz.

LINDEMANN – F & M

Mnohí porovnávajú RAMMSTEIN s LINDEMANN. Mnohí, teda aj ja. Tobôž, keď vydali oba spolky v jednom roku nový album. Hudobným partnerom speváka a lídra RAMMSTEIN nie je v tomto projekte nik iný ako Peter Tägtgren – producent a vyhlásený metalový hudobník formácií HYPOCRISY a PAIN.

Ako znie nový album LINDEMANN? Podobá sa viac na PAIN, HYPOCRISY? Je iný ako tvorba kapely RAMMSTEIN? Charizmatický hlas Tilla Lindemanna je naozaj neopakovateľnou súčasťou nemeckej legendy. O tom niet pochýb. V týchto dňoch však vydáva sólový album „F & M“ a ja som bol veľmi zvedavý, čo nás na ňom čaká.

Po obsahovej stránke je album veľmi pestrý. Jeho hodnota je naozaj úmerná celkovej stopáži – 43 minút. Už teraz môžem povedať, že novinka je skutočne presvedčivejšia a jednoducho prepracovanejšia a lepšia, ako štyri roky starý album „Skills in Pills“ (recenzia TU). LINDEMANN a Tägtgren jednoducho napredujú a spolupráca v štúdiu im veľmi svedčí. Zmenila sa však reč. Till upustil od angličtiny a spieva v rodnej nemčine. Nahrávke nechýba masívne promo či viacero klipov. A v neposlednom rade ani štipka bizarnosti, provokácie a úchylnosti.

Album otvára geniálna „Steh Auf“, na ktorú je urobený aj perfektný videoklip. Áno, sme trochu bližšie pri RAMMSTEIN a PAIN. „Steh Auf“ je perfektná pieseň s geniálnym refrénom a úžasným štartom do celého albumu. Začínam sa na túto nahrávku tešiť ešte viac. Počúvam ho znova a znova, keďže moja stratená recenzia ostala fakt niekde v nenávratne.

Peter Tägtgren a Till Lindemann

„Ich Weis Es Nicht“ pokračuje v nastolenom tempe a ja si šťastne pokývam hlavou do rytmu. Ďalšia výborná vecička. Obsahovo je muzika LINDEMANNA industriálnym rock/metalom s prímesou popových melódií v dojazde. Nahrávka je urobená veľmi šikovne, treba vyzdvihnúť aj jej produkciu. Piesne sú silné a chytľavé zároveň. Čas na nudu tu jednoducho nie je.

Po piesni „Blut“, ktorá je celkom rádiovou a pop rockovou peckou, prichádza zlatý klinec programu – alebo skôr celého albumu – skladba „Knebel“. Dve a pol minúty tu máme nejakého Johnnyho Casha alebo jeho dvojníka s country gitarou, a potom prichádza taký nárez, že odpadávam. Keď som tú pieseň počul prvýkrát, stál som na zastávke autobusu a vonku pršalo. Bolo niečo pred šiestou ráno a táto skladba bola silnejšia vzpruha ako káva. Perfektné, ba priam dokonalé.

„Frau und Mann“ demonštruje celý album svojim popevkom „aj jaj jaj“. Je to veselý kúsok. Aspoň na mňa tak pôsobí. Na nahrávke „F & M“ cítiť veľký vplyv Petra Tägtgrena. Piesne sú šité skôr na jeho odev kapely PAIN, ako HYPOCRISY. Tento album je zároveň iný ako novinka RAMMSTEIN. Je pestrejší.

Keby sa ma niekto opýtal ale, ktorý z týchto dvoch albumov u mňa zvíťazil, asi by som mlčal. Nevedel by som sa rozhodnúť. Nechám si to vlastne radšej pre seba a poslucháča nechám, nech sa rozhodne sám.

„Ach so gern“ nám prináša hudobný kabaret a „Schlaf Ein“ je jednou z dvoch nádherných balád na albume. Akurát táto pieseň mi pripomína „Ohne Dich“ so silnou melódiou a už niekoľkokrát opakovane charizmatickým hlasom Tilla.

„Gummi“ je ďalším industriálnym diskom, ktoré je strelené a šialené zároveň. Prenesie nás na planétu PAIN alebo aspoň do jej veľkej blízkosti. „Wer Weis das Schon“ je druhou spomínanou baladou, ktorá je taktiež famózna. Je snivá a melancholicky dokonalá, že ja jednoducho pol bodu musím pridať.

Obdivujem tvorivú slobodu Tilla Lindemanna. Jeho album je presne ako on. Jedinečný a charizmatický. Aj napriek škatuľke industriálny rock je veľmi otvorený a slobodný. Album ukončuje pieseň „Ach so Gern“ vo verzii PAIN. Výborná práca dvoch pánov, ktorí sú do hudby až príliš ponorení, aby vydali odpad. Alebo len aby vydali niečo nasilu, lebo majú zmluvu vo vydavateľstvách. Tento album je jednoducho dôkazom.

Hodnotenie autora: 8,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Jano Marton

Redaktor Valhalla.sk, slovenský básnik a spisovateľ. „Píšem, lebo mám rád mojich klaunov s krídlami tam hlboko dnu… vdýchnite, alebo nie.“