L. MIKULÁŠ. Henricha Kaczora môžete poznať ako ústrednú postavu black metalovej kapely DARKTIMES, ktorej velí z pozície gitaristu. Od roku 2017 je členom v death metalovej formácii FEEL A CURSE, v ktorej sa postavil za mikrofón.

Henrich Kaczor a jeho zbierka.

Okrem pôsobenia v týchto spolkoch sa už niekoľko rokov venuje aj organizovaniu klubových koncertov a spoluorganizácii festivalu Kongenfest. Mimo týchto aktivít je taktiež fotografom, grafickým dizajnérom, vášnivým cestovateľom a dobrodruhom.

V nasledujúcich riadkoch prezradil, aké albumy majú u neho špecifické miesto.

Top albumy:

01. DISSECTION – Storm Of The Light’s Bane (1995)

DISSECTION – Storm Of The Light’s Bane

Zhudobnená dokonalosť! Album, ktorý spolu s „Anthems to the Welkin at Dusk“ od EMPEROR už nič neprekoná. Jon Nödtveidt (R.I.P.) mal mimoriadny cit pre komponovanie hudby. Tomu čo robil, bol oddaný telom i dušou a zanechal veľký odkaz tomuto planúcemu svetu. Duch obdobia 90. rokov mal na mňa vtedy veľký vplyv a formoval moje vtedajšie a aj neskoršie hudobné smerovanie. DISSECTION majú pre mňa špeciálny význam.

02. EMPEROR – Anthems to the Welkin at Dusk (1997)

EMPEROR – Anthems to the Welkin at Dusk

Ihsahn je hudobný fenomén. Toto je absolútne nadčasová nahrávka spolu s vyššie spomenutým albumom DISSECTION. Tieto dve nahrávky tak u mňa kraľujú už cez 20 rokov a navždy budú. Nezabudnem na to, keď to vtedy vyšlo a pustil som si to prvýkrát na kazete, úplne ma to pohltilo. Dodnes mám v pamäti, ako sa na mňa valila z magnetofónu tá majestátnosť a studená atmosféra. Prekonať „In the Nightside Eclipse“ nebolo ľahké, aj keď myslím, že vtedy to nebolo podstatné ani cielené. Avšak, to, čo sa im podarilo zachytiť na tomto albume, je niečo neopísateľné. Som rád, že sa mi podarilo vidieť tento album zahratý vo svojej úplnosti aj naživo. Ten koncert radím medzi svoje najlepšie koncertné zážitky vôbec.

03. MAYHEM – De Mysteriis Dom Sathanas (1994)

MAYHEM – De Mysteriis Dom Sathanas

Kontroverzný album nasiaknutý hnilobou a krvou v kombinácii s chorobnými vokálmi nemal v tom čase obdoby. Fascinovalo ma na ňom asi všetko. Vtedy sme boli unesení všetkým, čo sa valilo zo Severu. Bolo to pre nás nové a tajomné, priťahovalo nás to. Informácie sa vyhľadávali podstatne ťažšie ako dnes, keďže vtedy nikto z nás nemal prístup k internetu. Fungovali sme na časopisoch, rôznych zinoch a magnetofónových kazetách, ktoré sme kupovali v lokálnej predajni ODCB. Keď vychádzali všetky tieto (dovolím si tvrdiť) teraz už kultové albumy a naháňali sme ich na kazetách, vtedy by ma ani vo sne nenapadlo, že niekedy budem chodiť na koncerty týchto skupín. Takisto ako v prípade „Anthems to the Welkin at Dusk“ vidieť v dnešnej podobe naživo zahratý „De Mysteriis Dom Sathanas“, bolo pre mňa niečo magické a geniálne!

04. MARDUK – Heaven Shall Burn… When We Are Gathered (1996)

MARDUK – Heaven Shall Burn… When We Are Gathered

Vybrať len 10 albumov je ťažká úloha. Dal som na inštinkt, ale o tom presne pre mňa hudba je. Keď si tento album púšťam, vždy to vo mne vyvoláva zvláštny nostalgiou nasiaknutý pocit. Štúdio The Abyss a práca hudobného velikána Petera Tägtgrena už vtedy valcovala všetko v okolí. MARDUK bola pre mňa svojho času naj kapela a žral som od nich úplne všetko, až po album „World Funeral“. Neskoršia tvorba mi už veľmi nesedí. Vidieť však MARDUK v apríli 2003 naživo v Liptovskom Mikuláši bol pre mňa splnený sen. Dokonca mám s nimi odtiaľ aj kopec spoločných fotiek. Neskutočný koncert, na ktorý nezabudnem.

05. ABYSSOS – Fhinsthanian Nightbreed (1999)

ABYSSOS – Fhinsthanian Nightbreed

Švédska kapela, ktorá nahrala dva albumy a zľahla po nich zem. Obe nahrávky „Together We Summon the Dark“ aj „Fhinsthanian Nightbreed“ sú u mňa na rovnakej úrovni a mám ich rovnako rád. Akurát „Fhinsthanian Nightbreed“ som si zohnal na CD už vtedy, preto som ho uprednostnil pred ich debutom, ktorý som si zadovážil na CD až nedávno. Melodickosť, ktorou kapela disponuje na obidvoch albumoch, taktiež prepracovanosť skladieb, a Rehnova virtuózna hra na gitaru, bolo práve to, čím si získali moju pozornosť a obdiv. Famózne nahrávky!

06. DARK FUNERAL – Vobiscum Satanas (1998)

DARK FUNERAL – Vobiscum Satanas

Nekompromisná, surová, chladnokrvná beštia! Tak by som charakterizoval tento skvost. Pre mňa jednoznačne vrchol ich tvorby s najcharakteristickejším „DARK FUNERAL“ zvukom (opäť štúdio The Abyss). Najväčšou prednosťou tohto albumu je hudobná priamočiarosť a jednoduché posolstvo. DARK FUNERAL s Caligulom v čele nahrali soundtrack apokalypsy, čo viac dodať.

07. THY SERPENT – Forests of Witchery (1996)

THY SERPENT – Forests of Witchery

Zlaté deväťdesiatky. Prevažná väčšina nahrávok, ktoré tu uvediem, je ak keď necielene z tohto obdobia. Zaujímalo by ma, koľkokrát som počul tento album, ale bolo by to určite dosť vysoké číslo. Je to nahrávka, ktorú mám nesmierne rád. Vyžaruje z nej lesná aura a melanchólia. Niektoré veci sa ozaj ťažko opisujú, ale žiadny iný album na mňa tak nevplýva ako práve „Forests of Witchery“. Púšťam si ho často, keď idem na turistiku do hôr alebo niekam na dlhšiu cestu, a vždy keď skončí, mám chuť si ho pustiť znovu.

08. LORD BELIAL – Enter the Moonlight Gate (1997)

LORD BELIAL – Enter the Moonlight Gate

Zaujímavé na tomto albume je to, že dosť výrazne vyčnieva z ich ostatnej tvorby a nasledujúce nahrávky akoby prešlapávali na mieste. Zato „Enter the Moonlight Gate“ si svojou nápaditosťou a originalitou vydobil u mňa pevné miesto. Album studený ako kameň, rýchly a agresívny, zároveň však aj melodický v pomalších pasážach. Mrazivé gitarové víchrice, ale aj mrznúcou hmlou obalené akustické vyhrávky. Proste, všetko čo mám rád. Pri nahrávaní tohto CD musel bratov Backelinovcov osvietiť mesačný svit, inak si to neviem vysvetliť.

09. KAMPFAR – Fra underverdenen (1999)

KAMPFAR – Fra underverdenen

To, čo vždy u kapely hľadám, je úprimnosť, a KAMPFAR to spĺňajú na sto percent. Pri počúvaní tejto nahrávky, sa mi vždy vynárajú spomienky na môjho zosnulého kamaráta a spolužiaka, s ktorým sme spoločne už na ZŠ objavovali nové kapely. „Fra underverdenen“ (okrem ďalších iných albumov) bola ako jeho, tak aj moja srdcovka. Mám rád celú ich tvorbu, ale tento album je pre mňa jednoznačne Top. KAMPFAR majú svoj charakteristický zvuk klasického nórskeho black metalu s prísadou tradičných ľudových (folkových) prvkov odetých v metalovom zvuku a na tomto albume to vyznie úplne najlepšie. Tento zelený lesný opar si púšťam často.

10. WARDRUNA – Runaljod – Yggdrasil (2013)

WARDRUNA – Runaljod – Yggdrasil

Dovolil som si zaradiť aj jednu mimo žánrovú nahrávku, ktorá dokonca ani nie je z 90. rokov (úsmev). Všetci ale vieme, že členovia mali v minulosti úzku spojitosť s rôznymi metalovými projektmi. WARDRUNA je určite fenomén, opakujem sa, ale je to proste najvýstižnejší popis. Einar Selvik zasluhuje rešpekt a u mňa aj obdiv, za to, čo s WARDRUNOU dokázal a že napriek svojej hyperaktivite v rôznych metalových projektoch v minulosti sa vybral svojou cestou sebarealizácie. Neobyčajný projekt, ktorý si ide vlastnou cestou. Trilógia „Runaljod“ je mágia a pre mňa úplne srdcová záležitosť, obzvlášť stredná časť „Runaljod – Yggdrasil“. Púšťam si to najmä vtedy, keď potrebujem oddych od gitarovej muziky. Je to pre mňa najlepší relax a tiež musím podotknúť, že vidieť toto zoskupenie naživo je neopísateľný zážitok! To proste treba zažiť.

Spomeniem aspoň pár ďalších klenotov, ktoré mi sem už nevošli a samozrejme by ich bolo ešte omnoho viac. HYPOCRISY – „Abducted“ (1996), ENSLAVED – „Blodhemn“ (1998), IMPALED NAZARENE – „Suomi Finland Perkele“ (1994), GORGOROTH – „Under the Sign Of Hell“ (1997), NECROPHOBIC – „The Third Antichrist“ (1999), BURZUM – „Filosofem“ (1996), MÖRK GRYNING – „Return Fire“ (1997), GEHENNA – „Adimiron Black“ (1998), KEEP OF KALESSIN – „Through Times of War“ (1997), SUMMONING – „Nightshade Forests“ (1997)…

Top slovenský album:

MYSTIC DEATH – Voices of the Obscure World (1998)

MYSTIC DEATH – Voices of the Obscure World

MYSTIC DEATH je KULT! Nahrávka daná dobou. Album mal na tie časy výborné kvality a má ich dodnes. Vždy si to rád pustím, skvelá vec.

ALGOR – Hierofánia (2013)

ALGOR – Hierofánia

Zo slovenských vecí by som ešte rád spomenul ALGOR a ich „Hierofániu“. Je to nahrávka s myšlienkou, dotiahnutá do detailu ako po hudobnej, tak po produkčnej stránke. Páčia sa mi hlavne klasické black metalové postupy s dôrazom na melódiu a nápaditosť v kombinácii s progresívnejším prístupom. Takisto treba vyzdvihnúť fakt, že je z toho cítiť emócie na míle. Dokonalé.

Neuverili by ste, že sa mi v zbierke nachádzajú albumy:

THE CHEMICAL BROTHERS – We Are the Night

Henrich Kaczor so svojou zbierkou albumov.

Miroslav Krausko

Redaktor Valhalla.sk