Po dlhých piatich rokoch od predošlého albumu „Esoteric Warfare“ (recenzia TU) vychádza čerstvá novinka „Daemon“. A fanúšikovia čierneho kovu boli vo veľkom očakávaní. A napíšem hneď na začiatku, že to je absolútne démonická nahrávka.

MAYHEM – Daemon

Pred vypočutím tohto albumu som premýšľal som, či MAYHEM neskúsia trochu experimentovať. Predsa len, kapely dnes robia veci, ktoré od nich neočakáva publikum, ale tak, ako to cítia. A to je umenie. Dôkazom toho bol v podaní týchto Nórov album z roku 2000 „Grand Declaration of War“. Ani táto nahrávka nepokazila nielen reputáciu, ale ani hodnotu ako takú, ktorú kapela MAYHEM má.

Album začína ultra rýchlym besnením „The Dying False King“, ktorý je otvárakom ako sa patrí. Je to čistý black metal. V perfektnom zvuku s pomaly duniacou basou. Geniálnymi bicími a fantastickým vokálom, ktorý akoby kázal tú najčernejšiu omšu. „Agenda Ignis“ na úvodnú skladbu plynulo nadväzuje. Šťastne si klopem nohou po zemi, akoby som chcel zobudiť peklo. Hádžem hlavou. Druhý song má fantastický ťah na bránu.

„Malum“ mi svojim tempom a výrazom bicích nástrojov veľmi pripomína posledný album BEHEMOTH. Tento song je najväčšia pecka albumu. Jednoznačne. Je tam všetko. Dokonalé black metalové teátro.

„Aeon Daemonium“ na nás vyštekne ani besný pes. Sťa by vlk, čo týždeň nejedol. Ďalšia perfektná vecička. „Daemon Spawn“ je najpomalšia pieseň na albume. Je ladená do doomového rúcha. Je absolútne iná, ako všetky na albume, a má také zvláštne éterické čaro.

MAYHEM menia ultrarýchle a zbesilé tempá za démonické a pomalšie pasáže, kde má poslucháč ,akoby má šancu načerpať nových síl a čakať, čo sa bude diať. Ultrarýchle však hrajú prím. Ak by mal takto vyzerať black metal roku 2019, potom nech sa páči. Ja som pripravený priať to.

MAYHEM

Album po celý svoj čas drží latku veľmi vysoko. Nemá žiadneho prázdnejšieho miesta. A naopak, prázdne miesta nie sú využívané ako vyplnenie minutáže. Nahrávka sa správa komplexne a jej démonický opar jednoznačne charakterizuje zvuk MAYHEM.

„Esoteric Warfare“ som v ich diskografii bral ako najvyrovnanejší a najsilnejší album. Dnes musím povedať, že novinka sa mi pasuje ešte viac. Viacerými počutiami nachádzam skryté veci, ktoré mi na prvý pohľad ušli.

Nemôžem zabudnúť ani na Attilu Csihara. Tento vokalista podáva fantastický výkon, priam až démonický. Ozdobou novinky MAYHEM je ich zvuk. Ťažkotonážny, iskrivý a démonický. Všetky nástroje spolu jednoducho súvisia a Csiharov vokál im dodáva presne to správne korenie. Čierne korenie. Zvuk je opakom soundu napríklad takých MARDUK a ich ostatnej nahrávky. Nehovorím to ako pozitívum, ani negatívum. Beriem to ako fakt.

Pekelné predstavenie sa pomaly končí. Výhoda je tá, že si ho môžem pustiť ešte raz. Nedá mi neodcitovať gitaristu Telocha, ktorý to povedal absolútne výstižne. A to si presne najviac na MAYHEM vážim, že aj keď experimentovali v roku 2000, ostali verní muzike. Ozajstnej muzike.

MAYHEM budú vždy MAYHEM, no nenazýval by ich black metalom. „Ľudia nech si to nazývajú, ako chcú. Ak je to pre nich black metal, tak dobre. Pre mňa je dôležité, aby si to aspoň zachovávalo nejakú podobu black metalového ducha. Tento album by mal byť najpotešujúcejší či pre mladých a nových fanúšikov, tak aj pre starých. MAYHEM nikdy nevydali dva albumy, ktoré by zneli rovnako a aj teraz je to ten prípad. Niečo sme zjednodušili, ale zároveň sme vyskúšali niečo nové, aby sme to spravili zaujímavé pre seba samých a tiež pre fanúšikov, ktorí hľadajú na každom albume niečo nové.“

Hodnotenie autora: 8,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Jano Marton

Redaktor Valhalla.sk, slovenský básnik a spisovateľ. „Píšem, lebo mám rád mojich klaunov s krídlami tam hlboko dnu… vdýchnite, alebo nie.“