Po tejto kapele sme mali zasadnutie poroty Wacken Metal Battle, kde sme vyberali víťaza tejto súťaže. O tom som vám, ale písal už vo včerajšom reporte. Naša výprava potom vzhliadla na vlastné oči legendárnych DEEP PURPLE, ktorí hrali na Black Stage (celkovo bolo v areáli festivalu 8 pódií), teda na jednom z dvoch hlavných stageov (spod pódia na ľavej strane). Na starých pánov boli zvedavé naozaj rôzne vekové generácie. Priamo pred nami sa počas celého ich 1 a pol hodinového setu bavili sympatickí nemeckí päťdesiatnici. Prvá časť koncertu prišla mne osobne trošku nudnejšia, pretože táto legendárna formácia hrala novšie skladby, ktoré som nepoznal. Druhá polovica koncertu už patrila osvedčeným hitom a na záver nesmela chýbať ani „Smoke on the Water“.

Pomaly, ale isto sa už všetko pripravovalo na hlavné hviezdy celého festivalu. Na True Metal Stage (pódium vpravo) totiž vystupovali domáci miláčikovia RAMMSTEIN. Tušil som, že práve od tohto vystúpenia môžeme očakávať naozaj kvalitnú šou a to sa koniec koncov aj potvrdilo. Hneď od efektného úvodu (s riffmi bol zároveň aj ohňostroj spoza stageu). RAMMSTEIN odohrali všetky zásadné hity ako „Rammstein“, „Mein Teil“, „Du Hast“, „Links 234“ alebo „Sonne“ … Avšak všetko bolo zabalené do absolútne skvelej pyrošou, ktorú predvádzali samotní hudobníci. „Obetným baránkom“ bol jeden klávesák, ktorého frontman Till Lindemann uvaril v kotli, upálil na pódiu a dokonca aj zneužil od zadu. V ten deň hrali RAMMSTEIN ako jediný na True Metal Stage a ani sa tomu niet čo čudovať. Rozmýšľam, či som niekedy videl tak premakanú scénu. Obrovský dav fanúšikov reagoval absolútne fantasticky. Som naozaj rád, že som toto veľké divadlo mohol vidieť naživo aj ja.

Štvrtkový deň sa pomaly chýlil ku koncu. Po koncerte RAMMSTEIN sa naša slovenská výprava ešte zdržala vo VIP priestoroch, kde sme pokecali s viacerými súťažiacimi kapelami a pri stanoch sme načali nejaké tie destiláty.

Piatkové ráno odštartovalo skoro ráno obrovským teplom v stane a to veštilo jedno jediné. Neznesiteľnú horúčavu počas celého dňa. Po rannej hygiene a ľahkom občerstvení čakal na nás maratón výborných koncertov. Program odštartovala domáca melodic deathová formácia NEAERA, ktorú som však nevidel. Moje prvé kroky viedli skoro na pravé poludnie k True Metal Stage, kde svoj hodinový koncert odohrali Nóri TRISTANIA. Na nich samozrejme nebolo také množstvo ľudí, tak som sa v pohode dostal blízko pod pódium. V obrovskom teple mala kapela naozaj veľmi dobrú podporu fanúšikov. Bola radosť sa dívať na exoticky a veľmi dobre vyzerajúcu Mariangelu Demurtas, ktorá sa snažila hecovať publikum čo najviac. Mariangela však nebola jediná baba v kapela. Zaujala aj gitaristka Gyri Smordal Losnegaard. Samozrejme, že som videl aj lepšie koncerty, vystúpenie TRISTANIE však potešilo. Po nich hrali na vedľajšom Black Stage čoraz populárnejší Francúzi GOJIRA. Z ich setu som videl žiaľ len chvíľu, pretože slniečko bolo naozaj ukrutne silné. Šiel som do novinárskeho stanu a veľmi dobre som spravil. Prebiehala tam totiž tlačovka s IHSAHNOM, ktorý prezradil, že o rok vystúpi na jubilejnom 25. ročníku Wackenu s legendárnou kapelou EMPEROR, ktorá bude oslavovať 20. výročie. IHSAHN bol naozaj v pohode a ústretový ku všetkým otázkam.

Nebolo pochýb o tom, že jeho vystúpenie musím vidieť. Na moje veľké prekvapenie bola pod pódiom počas jeho koncertu iba hŕstka fanúšikov. Samozrejme, na Wackene znamená hŕstka pár tisíc, ale aj tak. Dôvodom bolo to, že na neďalekom Party Stage hrali UGLY KID JOE. Mne to však neprekážalo a IHSAHNOVE vystúpenie som si poriadne užil. Došlo aj na moje obľúbené „The Barren Lands“ a „Frozen Lakes on Mars“. Vystúpenie som si užil a teším sa na neho aj na blížiacom sa Brutal Assaulte.

Na druhom hlavnom pódiu nasledovali PRETTY MAIDS, no rozhodol som sa doplniť tekutiny a najesť sa, pretože hneď po nich nasledovala legenda hc AGNOSTIC FRONT! Moje druhé stretnutie s nimi bolo opäť úžasné. Pravda, musím hneď dodať, že aj keď sme stáli ďalej od pódia, zvuk nebol bohvieaký. Najmä spev Rogera Mireta bol až príliš v pozadí. Navyše v závere mu vypadával mikrofón a to už znervóznel aj samotný Roger. Organizátori mu priniesli hneď druhý, ale ani ten chvíľu nefungoval ako mal. Samozrejme, najviac som si užil osvedčené hity ako „For My Family“, „My Life My Way“ alebo „Gotta Go“. Bol super zážitok sledovať circle pit, skákanie a bavenie sa množstva ľudí pod pódiom. Pravda, Roger sa snažil navnadiť divákov na obrovský circle pit, no nemyslím, že sa mu to úplne vydarilo.

Po AGNOSTIC FRONT som sa hneď presunul k True Metal Stage, kde sa pripravovali na svoje vystúpenie SABATON. Pred samotným koncertom organizátori hodili medzi ľudí, obrovské nafukovacie lopty (samozrejme s logom festivalu), fanúšikovia si tak skrátili čakanie na svojich miláčikov zábavou s loptami. Úvod koncertu týchto sympatických Švédov obstaral hit „Final Countdown“ od legendárnych krajanov EUROPE. Ako prvý vyšiel na pódium Snowy Shaw, ktorý momentálne pôsobí aj v tejto kapele za bicími. Neskôr sa pridali všetci a tak, ako som očakával strhla sa skutočne výborná zábava. Na môj vkus Joakim Brodén až príliš veľa rečnil medzi jednotlivými songami, no publikum mu to žralo. Kapela si toto vystúpenie neskutočne užívala. Tak, ako v Česku alebo u nás na Slovensku, funguje pokrik „ešte jedno pivo“, v Nemecku platí „Noch ein bier“. Námatkovo spomeniem, že SABATON odohrali skladby ako „Ghost Division“, „Cliffs of Galipoli“, „The Art of War“, „Carolus Rex“, neskôr aj švédska verzia tejto skladby, alebo „Midway“. Záver koncertu bol klasický, „Primo Victoria“ a „Metal Crue“. Pri prvej menovanej sa strhla obrovská zborová skákačka. To už Joakim nevydržal, dal si dole okuliare a počas záverečnej sa nechal nosiť na rukách fanúšikov. Samotný Joakim povedal, že keď mu pred 10 rokmi vraveli, že raz bude hrať s kapelou na hlavnom pódiu na Wackene, tak tomu neveril a teraz sa mu splnil sen. Vskutku super vystúpenie.

Na Black Stage už bolo všetko pripravené na koncert legiend MOTӦRHEAD. O Lemmyho zdravotných problémoch sme písali aj na našom webe a pár dní pred festivalom kapela ohlásila, že koncert odohrá. Od úvodných tónov sa mi však niečo nezdalo. Lemmy, spieval a hral v pohode, ale nevyzeral dobre. Medzi skladbami mal veľmi roztrasený hlas, priamo pod ním bol ventilátor. Po približne 25 minútach pri štvrtej skladbe, sa iba stroho poďakoval, rozlúčil a odišiel dozadu. Gitarista a bubeník nevedeli čo sa deje a nasledovali ho. Ľudia začali vo veľkom skandovať Lemmyho meno, no po pár minútach vyšiel organizátor a oznámil, že MOTӦRHEAD už v koncerte pokračovať nebudú, ale aj tak si vážia, že Lemmy prišiel a odohral pre skvelé wackeňácke publikum aspoň pár skladieb. Lemmy, ďakujeme a želáme skoré uzdravenie.

V Bullhead Citry Center vystupovali také kapely ako NAGLFAR, ANVIL, WHITECHAPEL, LEPROUS alebo LEGION OF THE DAMNED, ale práve tento stan bol najďalej, tak som tieto koncerty oželel. Po dlhšej pauze som sa šiel pozrieť na metalovú kráľovnú DORO, ktorá oslavuje 30. výročie pôsobenia na scéne. Ako som aj čakal, tak DORO mala počas svojho vystúpenia viacerých hostí. Prišiel Chris Boltendahl z GRAVE DIGGER a viacerí domáci hudobníci, ktorých som nepoznal. Každý z hostí pokľakli pred DORO, ktorá po každej skladbe úprimne ďakovala všetkým fanúšikom, bez ktorých by na pódiách tak dlho nebola. Z Doro išla naozaj obrovská úprimnosť a jedným slovom bola naozaj zlatá. Publikum sa jej odvďačilo obrovskými ováciami. Na záver nezabudla Doro Pesch na cover „Breaking the Law“ a „All We Are“. Neskôr sa už s publikom rozlúčila, ale keďže mala ešte čas k dobru, tak jej organizátori dovolili odohrať ešte jednu skladbu. Myslím, že aj toto vystúpenie bolo naozaj famózne.

Moje unavené kroky viedli neďaleko hlavných pódií k Party Stage, kde sa už rozkladali Fíni AMORPHIS. Už pri pohľade na scénu mi však niečo nesedelo. Úvod vystúpenia obstaral saxofón a čuduj sa svete kapela vyšla na akustických gitarách. Tomi Joutsen so svojím typickým mikrofónom začal tiež spievať v jemných tóninách a iba melodicky. Po prvej skladbe Tomi prezradil, že majú prichystaný špeciálny set pre špeciálnych fanúšikov na Wackene. Žiaľ, viacerí čakali poriadny „hurhaj“ a nepochopil tento zámer kapely a veľa ľudí z koncertu odišlo. Jednu chybičku to malo, v tom čase na hlavnom pódiu Black Stage hrala domáca kapela ASP, ktorá bola ozvučená až príliš nahlas a dosť prehlučovala vystúpenie AMORPHISU. Po polhodine však AMORPHIS zahrali aj normálne a to už mali oveľa väčšie ovácie. Moja únava po náročnom dni však bola veľká a ich set som dokonca nedopozeral, taktiež si ich vychutnám na Brutal Assaulte.

Prebudenie do sobotného rána bolo príjemnejšie, pretože vonku bolo pod mrakom a fúkal vietor. Predpovede meteorológov boli, že má pršať, no našťastie sa nevyplnili. Teda, nevyplnili. Odchod z Wackenu sme mali naplánovaný k večeru, pretože niektorí členovia MIDNIGHT SCREAM museli byť v nedeľu na obed doma. Na jednej strane to bola škoda, pretože nám ušli vystúpenia LAMB OF GOD, SONATA ARCTICA, ALICE COOPER, MESHUGGAH, ANTHRAX, alebo NIGHTWISH. Je to škoda, ale na druhej strane to bolo aj dobré, pretože, keď sme sa pohli z Wackenu, tak doslova pár minút nato sa prehnala festivalovým areálom neskutočná prietrž mračien.

Pred nami, tak bolo pár vystúpení, ktoré sme ešte chceli vidieť. Najskôr sme sa poprechádzali ešte pomedzi stánky s merchandise. Veru, vedel by som tam pobudnúť aj pol dňa, no iba sme ich letmo prešli. Naozaj, k dispozícii bolo obrovské množstvo tričiek, cdčiek a rôzneho iného tovaru.

Na pravé poludnie odpálili svoj set Nemci CALLEJON. Ich deathcore celkom chutil, teda až do chvíle, pokým nespievali v nemčine. Avšak, keď to odmyslím, tak ich set bol vcelku zaujímavý a vynikajúco na nich reagovalo aj domáce publikum.

Naša rozlúčka s Wackenom prišla v podobe koncertu mojich obľúbencov FEAR FACTORY. Nejdem sa rozpisovať o tom, že Burton C. Bell nevie naživo spievať melodické časti, pretože to je ako hádzať hrach na stenu. Koncert som si poriadne užil. Kapela odohrala klasický festivalový set, ktorý bol vlastne skvelým prierezom ich kariéry. Hity ako „Self Bias Resistor“, „Shock“, „Transgression“, „Powershifter“, „What Will Become“ bavili každého! Na záver odznela klasika v podobe piesne „Replica“. Trošku ma mrzeli opätovné personálne zmeny pred stále aktuálnym albumom „The Industrialist“. Matt De Vries a Mike Heller však zapadli do kapely vcelku dobre. Jedným slovom, bavil som sa! Najmä pri skladbe „Martyr“ som mal zimomriavky po celom tele a tak by to malo byť na každom koncerte.

Po tomto vystúpení sme sa už pomaly poberali na dlhočiznú strastiplnú cestu. Trip domov sa nezaobišiel bez problémov v podobe defektu pred Brnom, avšak zvládli sme aj to. Čo dodať na záver? Mne sa splnil sen účasťou na tomto legendárnom festivale. Každý, kto máte možnosť ho navštíviť, určite tak urobte, stojí to zato! Už teraz pár dní po festivale sa predalo na jubilejný 25. ročník 40 tisíc lístkov, aáno dobre čítate, 40 000! Niet sa tomu čo čudovať, pretože organizátori už teraz potvrdili mená ako EMPEROR, AMON AMARTH, APOCALYPTICA, AVANTASIA, BEHEMOTH, KING DIAMOND alebo KREATOR! Takže, Wacken – dovidenia o rok.