SEREĎ. Jimi Cimbala, známa persóna hudobnej scény, ktorá patrí k popredným slovenským gitaristom. Jeho meno je zapísané v spolupráci s mnohými populárnymi osobnosťami česko-slovenského kultúrneho života. Za všetkých môžeme spomenúť jeho úžasné sólo v piesni „Voda, čo ma drží nad vodou“ od skupiny ELÁN.

Jimi Cimbala

Avšak, tento nitriansky rodák je srdcom rocker a metalista. V súčasnosti sa okrem svojim dvom ratolestiam venuje najmä kapele NOCONTROL a svojmu sólovému gitarovému albumu. Boli sme zvedaví na Jimi top albumy, ktoré formovali jeho hudobný vkus, a na ktoré nedá dopustiť.

„Poradie, v akom píšem moje top albumy, neodzrkadľuje ich obľúbenosť u mňa. Prvý z uvedených mám rovnako rád, ako posledný. Osobne na to, aby som album označil za top musí prejsť skúškou časom. Veľa albumov na prvé počutie nadchne, ale o mesiac…, akoby nikdy neboli,“ začal svoje rozprávanie uznávaný gitarista.

„Skutočná kvalita však nepodlieha času a aj keď má starší dátum výroby, nachádza si poslucháčov v každej dobe, pretože má svoju kvalitu. Z tohto dôvodu v mojej topke nenájdete nič z aktuálnych noviniek, hoci mnohé v mojom prehrávači momentálne dominujú, napríklad nový album BRING ME THE HORIZON či TOOL, z ktorého som naozaj nadšený. Takže, ak túto otázku dostanem o pár rokov – verím, že mnohé z nich tam budú…“

Top albumy:

01. JUDAS PRIEST – Painkiller (1990) / HELLOWEEN – Pink Bubbles Go Ape (1991)

JUDAS PRIEST – Painkiller

Prvé miesto v poradí som sa rozhodol rozdeliť medzi dva albumy, ktoré spája niečo veľmi podstatné. Ich producent – pre mňa geniálny Chris Tsangarides. Obe nahrávky dokonalé. Nie ja na nich žiadne slabé miesto či tzv. vata – skladba do počtu. Napriek tomu, že oba albumy robil jeden producent, znejú absolútne odlišne.

„Painkiller“ je skvelou ukážkou výborného zvuku, brilantných hudobných výkonov a superdávky energie. Absolútne dokonalá súhra kapely podporená veľmi čistým a konkrétnym soundom. Čo skladba, to vrchol albumu. Ak by som však mal vymenovať svoju top skladbu z tejto dosky, bola by to „Between the Hammer and the Anvil“.

HELLOWEEN – Pink Bubbles Go Ape

Album „Pink Bubbles Go Ape“ na mňa veľmi dobre pôsobí ako celok. Opäť. Nie je tu žiadne slabé miesto a celá nahrávka má pre mňa veľmi zvláštnu, ale príjemnú atmosféru. Kompozične to bol posledný album od HELLOWEEN, ktorý bol môjmu srdcu blízky. Zvukovo tu producent vsadil na iné hodnoty než v prípade JUDAS PRIEST. Hoci som „postihnutý“ v tom, že chtiac-nechtiac si v mysli skladby rozoberám na drobné, toto je jeden z albumov, kde to dokážem vnímať, ako jeden vymakaný celok. Majstrovsky je tu napríklad urobené aj poradie skladieb, čo opäť len dotvára jeden úžasný celok. Moja topka z tohto albumu je pieseň „The Chance“.

02. DEF LEPPARD – Adrenalize (1992)

DEF LEPPARD – Adrenalize

Album „Adrenalize“, ako aj moja ďalšia obľúbená nahrávka „Hysteria“, spája niečo pre DEF LEPPARD veľmi typické, čo podľa mňa na týchto dvoch albumoch vyniklo obzvlášť. Predstavte si, že je napríklad 27. januára. Večer o 17:00 hod je už tma…, sychravo… Vtedy si pustím tento album a hneď je slnečný augustový podvečer. Ak by sa dalo všetko pekné, čo leto prináša zapísať do nôt, podľa mňa by ten zápis bol identický s notovým zápisom týchto dvoch albumov. DEF LEPPARD majú niečo, čo je čím ďalej vzácnejšie. A to je absolútne nezameniteľný sound. Pred mnohými rokmi gitarista skupiny Boston zostrojil takú gitarovú mašinku – vyrábala sa pod značkou Rockman a mala svoj typický zvuk. A práve DEF LEPPARD ho dotiahli do absolútnej dokonalosti. V roku 1984 mal bubeník Rick Allen vážnu nehodu, následkom ktorej prišiel o ruku. Preto pristúpili aj k modifikácii bicích a využívaniu zvukov skôr elektrického charakteru, aby to Rick všetko zahral aj po tak vážnom úraze. A výsledok? Jednoducho, wau…, sadlo to tam dokonale. K tomu si pripočítajte nezameniteľný hlas Joe Elliotta a typicky „nadýchané“ vokály. Dostanete niečo, čo má neskutočnú atmosféru, pocit, nezameniteľnosť, ale aj silný príbeh. A moja topka z albumu „Adrenalize“? Pieseň „Heaven is“.

03. ALICE COOPER – Trash (1989)

ALICE COOPER – Trash

Čo skladba to extáza. Jedno absolútne majstrovské dielo po každej stránke. Aranžérsky, zvukovo, kompozične, textovo a hlavne interpretačne. V jednom momente tu dokážem mať pocit, že nechcem, aby skladba, ktorá hrá skončila, a zároveň už sa teším na tú šupu, čo príde po nej. Tento album ma bavil ako puberťáka a stále ma baví aj ako (aspoň vekom) dospelého muža. Kvalita tu však je podložená mnohými faktormi. Medzi autormi hudby nájdete Joan Jett, Diane Warren, Jona Bon Joviho alebo Richie Samboru. A keď vám ešte prídu do štúdia naspievať vokály Bon Jovi, Kip Winger alebo Steven Tyler a s gitarkami pomôžu Steve Lukather, Joe Perry či Richie Sambora, tak je vám hneď jasné, že na tejto doske si dal Alice Cooper obzvlášť záležať. A je to tam aj brutálne počuť. Moja srdcovka z tejto dosky je „Bed of Nails“.

04. STEVE VAI – Passion and Warfare (1990)

STEVE VAI – Passion and Warfare

Neviem či existuje superlatív, ktorým by som aspoň vzdialene vedel opísať kvality, ktoré pre mňa tento album predstavuje. V rámci inštrumentálnej gitarovej muziky je to pre mňa absolútny strop. Rozoberať tu hudobné výkony ani nemá význam. Je to náklad za nákladom. V pocitoch, prednese, originalite, úrovni hry, technického fondu. Steve Vai na tejto nahrávke gitaru posunul úplne inde a ako vtedy, tak aj dnes ju využíva na hraniciach jej možností. Niečo podobné museli zažiť predchádzajúce generácie, keď videli prvý krát Hendrixa. Je to asi najzvukomalebnejší album, aký som kedy počul a pre mňa ako gitaristu bol mimoriadne motivujúci, a dal mi spolu s albumom Joa Satrianiho „The Extremist“ neskutočne veľa. Obrovská rozmanitosť. Každá skladba, ako by vás vzala na iné miesto a vtiahne vás do seba. Z tohto albumu som hral 5 skladieb a celý ho poznám do poslednej noty. Stále sa k nemu vraciam a stále ma baví, ako pri prvom počutí. Moja no.1 z tejto nahrávky je skladba „Erotic Nightmares“.

05. KING DIAMOND – Conspiracy (1989)

KING DIAMOND – Conspiracy

Ako skorému puberťákovi mi druh temnoty, ktorý KING DIAMOND prezentoval, veľmi imponoval. Hororový divadelný metal. Albumy, ktoré, ako celok tvorili príbehy, a v prípade „Them“ a „Conspiracy“ na seba nadväzovali. Toto vo svojej diskografii urobil ešte raz s albumami „Abigail“ a „Abigail II.“, hoci s odstupom pár desaťročí. King Diamond mal okolo seba vždy TOP hudobníkov. Na tomto albume je podľa mňa najlepšia zostava, akú kedy mal. Dodnes som – vzhľadom k dobe vzniku – očarený aj zvukom tejto nahrávky. Keď som si pozrel, kto za tým stojí, vôbec ma to neprekvapilo. Svoje kvality opäť dokázal Chris Tsangarides. Je to aj posledný album, na ktorom s ním na bicích hrá Mikkey Dee, ktorý potom nastúpil do MOTÖRHEAD a po Lemmyho smrti do SCORPIONS. King Diamond svojimi aranžmánmi perfektne podporil príbeh, ktorý rozpráva. Veľmi výrazné zmeny hlasov a keď nespieva a ide napríklad gitarové sólo – tak akoby v príbehu pokračovalo. To platí aj pre vyslovene scénické skladby, ako napríklad „Let it be Done“ alebo „Something Weird“. Toto nie je album, ktorý patrí na diaľnicu do auta. Toto je album, pri ktorom si sadnete, uvoľníte sa a poviete mu – ber si ma. Moja topka je „Victimized“.

06. DREAM THEATER – Awake (1994)

DREAM THEATER – Awake

Ako profesionálny hudobník som v podstate rozpoltená osobnosť. Na jednej strane som Jimi, ktorý niečo počuje a jeho hudobná identita to hneď podvedome rozpitve na drobné, ako je to vystavané, ako je to umelecky hodnotné, ako je to harmonicky bohaté, rytmicky pestré a bla bla. A na druhej strane som Jimi, ktorý vníma z hudby emóciu, len tak si klepe do rytmu a užíva si to. Taký Dr. Jekyll a Mr. Hyde. A vždy, keď niečo počujem, títo dvaja sa na seba zamračia a vždy jeden ťahá za kratší koniec. V prípade tohto albumu si však Dr. Jekyll a Mr. Hyde padli do náručia v stave maximálnej spokojnosti a pocitom zadosťučinenia (smiech). „Awake“ je umelecky veľmi hodnotný album, ktorý napriek neustálym zmenám, nepravidelným rytmom a vlastne všetkému, čo progresívny metal predstavuje, vôbec nepôsobí, ako nejaká ťažoba, ktorá vás po 4 taktoch zahltí takým množstvom informácií, že máte dosť. Toto je jedna nádhera po každej stránke. Pre mňa je to ich tieň, ktorý už neprekročili, a aj po rokoch sa k nemu rád vraciam. Moja naj skladba z tohto albumu je „Lie“.

07. DEVIN TOWNSEND – Ocean Machine (1997)

DEVIN TOWNSEND – Ocean Machine

Devin Townsend je pre mňa metalový Mozart. Synonymum geniality v metale. Všetko vyhnané na maximum a pritom krásne čitateľné. Veľké monumentálne zvukové plochy, široký priestor, originálne harmonické postupy (spôsobené aj tým, že používa veľmi neštandardné ladenie), spevácke výkony, ktoré sa môžu skloňovať len v superlatívoch, neopakovateľná atmosféra, originalita, tvorivé schopnosti, aké som v tomto štýle ešte u nikoho nezaznamenal. Tento chlapík je schopný natočit dva sólové albumy, plus jeden so svojou kapelou STRAPPING YOUNG LAD behom jedného roka, a všetko je totálne nadupané prvotriednymi nápadmi bez jedinej vaty. A jeho koncerty? Ako z CD jedna ku jednej. Pre mňa je Devin skutočný génius. Mimochodom, svoju prvú veľkú príležitosť dostal od Steva Vaia, kde mu naspieval jeho CD „Sex & Religion“ a to ako 18-ročný. Už tam dal taký náklad, že dovi-dopo. Moja topka z albumu je skladba „Bastard“.

08. MEGADETH – Countdown to Extinction (1992)

MEGADETH – Countdown to Extinction

Dave Mustaine + Marty Friedman. Hotovo – konečná – posledný nech zhasne. Tento album je ikona, ktorá má stále pre mňa obrovské čaro. Každá skladba je skvost. Dave Mustaine je môj veľký fenómen. Skončil v METALLICE, tak si založil MEGADETH. Veľmi sa mi páči, ako komponuje a aranžuje. Páči sa mi jeho prejav na gitare, aj v speve. „Countdown to Extinction“ je opäť album, ktorý je skvelý aj ako zostava jednotlivých skladieb, aj ako jednoliaty celok. Dave vedel vždy vymyslieť výborné riffy. Základ, ktorý chytí a je veľmi signifikantný a do toho Marty Friedman s jeho nezameniteľnými sólami. Kombinácia týchto dvoch faktorov dosiahla vrcholu práve na tomto cd. Je to MEGADETH, ktorý nie je tak divoký, ako napríklad „Killing Is My Business“ alebo „Rust in Peace“, ale je veľmi hudobne sofistikovaný a perfektne prepracovaný so zmyslom pre detail. Nie je na ňom jediná prvoplánová nota, je to kus dobrého poctivého metalu, ktorý tak skoro nezhrdzavie…, ak vôbec niekedy zhrdzavie. Môj favorit z tejto dosky je „Foreclosure of a Dream“.

09. BRING ME THE HORIZON – Sempiternal (2013)

BRING ME THE HORIZON – Sempiternal

Album, ktorý na scéne dosť zamiešal karty. Gitary a elektronika je kombinácia, ktorá nie je síce nič nové, ale na tejto nahrávke k tomu BRING ME THE HORIZON pristúpili trošku z iného konca. Z plošných synťákových zvukov a gitár často vytvorili pre nich typický zvuk. Hoci sa v tomto už doba pohla ďalej – v zrkadle doby, ako i dnes, to zostáva výborný album. Album plný kontrastov, ale nielen v zmysle, ako sme to poznali napríklad od LINKIN PARK – pokojné slohy a potom v kontraste refrén, čo ti odpáli dekel. To nie. Napríklad pieseň „Can You Feel My Heart“. Sloha je síce pokojná, ale spev na hranici screamu. Ďalšia vec je aj to, ako BRING ME THE HORIZON narábajú s rytmikou. Často sú veľmi odvážni, no vždy veľmi citlivo vycítia hranicu, aby to nenarušilo plynulosť skladby. Výsledok? Nenudí to, má to gule, baví to…, a v každej jednej skladbe si máš čo zaspievať a to nie je málo. Moja srdcovka z tohto albumu je „Go to Hell for Heavens Sake“.

10. BULLET FOR MY VALENTINE – Fever (2010)

BULLET FOR MY VALENTINE – Fever

Moji miláčikovia a to z viacerých dôvodov. To, či sa niekomu nejaká hudba zapáči, znamená zhodu niektorých subjektívnych faktorov, ktoré konkrétna skladba má. Keď siahnem po niečom čo sa mi páči, často skáčem desaťročiami. Páčia sa mi súčasné moderné prvky a aranžmány. Mám však rád aj metalový fundament. Mám rád melódie, ktoré sa ma nejako dotknú, mám rád gitarové riffy, ktoré, ak sa k reproduktoru priblížiš veľmi blízko, tak ťa pohryzú. Tak veľmi sú nasraté! No a toto celé keď hodíš do jednej nádoby a premiešaš, dostaneš dokonalý elixír, ktorý sa volá BULLET FOR MY VALENTINE. Tento album mi dala v roku 2010 moja kamarátka Lenka Slaná, ktorá vtedy zastupovala ich label na Slovensku. A dosť výrazne ním pohla mojim hudobným svetom. Verte či nie, v roku 2013 som toto CD v aute založil do CD weschlera a je tam doteraz. Moja topka z tohto albumu je „The Last Fight“.

Top slovenský album:

TUBLATANKA – Skúsime to cez vesmír (1987)

TUBLATANKA – Skúsime to cez vesmír

Vybrať jeden slovenský album, ktorý je pre mňa top, nie je vôbec ľahké. Mám v tomto viac favoritov a to nie len z metalovej scény. Mojím víťazom sa však nakoniec stal album „Skúsime to cez vesmír“ od TUBLATANKY. TUBLATANKA vo svojom „krojovanom“ období je pre mňa stále veľký fenomén. Každá skladba na tomto cd redstavuje klenot našej rockovej scény. Je to kus absolútne poctivej muziky. Výborne zahranej, zaspievanej, aj otextovanej. Moja topka z tejto dosky je „Tuláčik s dobrou povesťou“. TUBLATANKA mala vtedy svoj typický sound a zostava Ďurinda-Horváth-Černý patrí k tomu najlepšiemu, čo sme tu kedy mali. Z novších slovenských albumov by som určite rád spomenul nahrávku Ťažký kov“ od ČAD. Z nemetalových by som určite odporučil album od CHIKI LIKI TU-A – „Slzy tvý mámy šedivý a spol.“

Ako bonus ešte prezradím svoje topky z českej scény. V tomto mám víťaza celkom jasného. „Anděl na útěku“ od skupiny KREYSON. Určite nemôžem opomenúť ani sólový gitarový projekt Michala Pavlíčka BIG HEADS, ktorý má naozaj svetovú úroveň.

Neuverili by ste, že sa mi v zbierke nachádzajú albumy:

Louies Armstrong – Satchmo the great
Värttinä – Kokko
Bjork – Celá diskografia
Lady GAGA – The Fame
Skrillex – Celá diskografia
Hurts – Celá diskografia

…. a veeeeeeeeľa klasickej hudby.V tomto žánri je moja momentálna topka M.P.Musorgskij – Obrázky z výstavy. Hlavne časť Baba Yaga…, to je iný metal (smiech).

Jimi Cimbala počas koncertu kapely NOCONTROL. Foto: Alena Červeňanská.

Stanley „Stillborn“ Černák

Šéfredaktor portálu Valhalla.sk