Prečo je nový KORN výborným albumom? Má to tri dôvody – Lebo začína gajdamy, ktoré som na KORN vždy miloval. Lebo iba v songoch KORN je tak geniálne podladená a bublajúca basová gitara a tento album mi šialene pripomína svojim soundom môj vôbec najobľúbenejší nu-metalový album – „Life Is Peachy“ z roku 1996. Toto bol presne prvý album, ktorý som od KORN počul. Bolo to na francúzskej riviére v lete, keď mi ho dali z walkmanu na uši francúzsky dlhovlasí hipisáci v roku 1997. Na druhý deň doniesli dve španielky. Do dnešného dňa si pamätám ako hrali „A.D.I.D.A.S., ale to je úplne iný príbeh.

KORN – The Nothing

Nový album KORN vyšiel trinásteho septembra a je to ich trinásty album. Žeby si nejako potykali s týmto číslom má to špeciálny význam? Alebo je to len náhoda? Každopádne, novinka nesie jednoduchý názov „The Nothing“ a nijako extra neprekvapí. Ale pozor! Veľmi poteší. Hneď v úvodnej piesni po gajdách počujeme úzkostlivý plač Jonathana Davisa, ktorý prišiel o manželku v roku 2018. Môžem ja tohto týpka. Veľmi. Možno sa budem zdať veľmi úzkoprsý, ale pre mňa je nu-metal práve KORN.

Piesne na novom albume odsýpajú v úplne tej takej „trýznivej pohode“. Niet sa tomu čo čudovať. Na tejto nahrávke zhmotnil Jonathan všetky svoje pocity po tragédii, ktorá postihla jeho rodinu. Hneď pri tretej skladbe „You´ll Never Find Me“ dostávam druhýkrát husiu kožu. Prvýkrát počas úvodných sekúnd pri gajdách. Bezbranný výkrik Jonathana: „..I´am Lost, You´ll Never Find Me“, je presne ten KORN, do ktorého som sa pred rokmi zamiloval. Musím zopakovať ešte raz. Novinka mi po hudobnej stránke veľmi pripomína album „Life Is Peachy“. Asi preto mi je tak veľmi blízka.

KORN sa stali vzormi a zároveň idolmi. Prešli si strastiplné cesty, nielen ako jedinci, ale aj ako celok – ako kapela. Myslím, že novinka je náplasť na všetky rany. Na všetky a pre všetkých, ktorí KORN sledujú buď od ich začiatkov.

KORN

„Idionsyncrasy“ mi vo svojom úvode naozaj pripomenie starú SEPULTURU. Verte či nie, možno je to len moja osobná melanchólia, ale ja ju tam počujem. Jonathanovi to spieva úžasne. V pokojných, ale aj v tých iskrivých a vykričaných vodách, je viac než len istý. Fantastický výkon. Absolútne dokonalý. Album zdobia perfektné melódie, ktoré sa extrémne rýchlo vrývajú pod kožu. Je vyrovnaný a pôsobí extrémne vyspelo.

„The Seduction of Indulgence“ je taká psycho chilloutová vec, ktorá sa vyníma doterajšiemu konceptu, ale na album patrí. Skladba je akoby pomyselnou hranicou polovice nahrávky. Piesne za ňou sa dostávajú do jemne pomalšieho tempa, výpovedná hodnota však neklesá. „Ringmaster“ je presne tá vec s bublajúcou basou. Takou, ktorú na KORN jednoducho milujem.

KORN prešli vývojom. Tak ako všetci, ale oni špeciálne. Myslím si, že rok 2019 je pre nich veľmi dôležitý. Album „The Nothing“ nie je nijako absolútne zásadový, ale nesie určité poslanie a posolstvo. Určitý míľnik v ich tvorbe. Páči sa mi veľmi aj obal novinky, rovnako tak perfektne urobená webová stránka.

Novinka od KORN je výbornou prácou všetkých zúčastnených. Od technikov, cez kapelu, až po producentov. Je dotiahnutá do absolútnej dokonalosti, ktorá by mohla zrkadliť žáner nu-metal v roku 2019. A ona ho naozaj zrkadlí. „The Nothing“ sa jednoducho vydaril. Nemám nič, čo by som na ňom vytkol, alebo niečo, čo by mi na ňom vadilo.

Hodnotenie autora: 8,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Jano Marton

Redaktor Valhalla.sk, slovenský básnik a spisovateľ. „Píšem, lebo mám rád mojich klaunov s krídlami tam hlboko dnu… vdýchnite, alebo nie.“