Milovníci PARKWAY DRIVE, CALIBAN alebo takých HEAVEN SHALL BURN si prídu určite na svoje. Piaty štúdiový album „Human Target“ má šťavu, aj grády. Piesne na ňom sa ale v niektorých miestach zlievajú akoby do jednej. Čisto teoreticky a trochu s nadhľadom, ak by bola jedna pieseň na albume o dĺžke 38 minút, nemal by som čo namietať. Medzery medzi skladbami sú iba pár sekundovým vydýchnutím pred ďalším nápekom. Kapela poslucháčovi nedá vydýchnuť. Teda, nemá to v úmysle počas celej dĺžky albumu.

THY ART IS MURDER – Human Target

Musím povedať, že dva roky starý predchodca „Dear Desolation“ sa mi páčil o čo si viac. Nechcem povedať, že abstinuje nápad alebo zručnosť. To ani náhodou. Vyššie spomínané kapely svojimi ostatnými albumami „Human Target“ jednoznačne preskočili.

Novinka THY ART IS MURDER nie je najsilnejším materiálom kapely. THY ART IS MURDER nie sú pionieri žánru, ale nie sú ani žiadny nováčik. Nemôžem povedať, žeby ma nebavili, ale ak by som mal siahnuť po kvalitnom deathcore z roku 2019, asi by som si vybral skôr PARKWAY DRIVE alebo spomínaný CALIBAN.

THY ART IS MURDER

Za najlepšiu skladbu na albume považujem „Eternal Sufering“. Možno aj preto, že začína relatívne pozvoľna a postupne na seba nabaľuje ďalšie nástroje a zvuky. Rozbieha sa opatrne, o to ma viac baví nástup. Celkovo sa skladby na novinke nesú na jednej vlne. Chýba im určitá dávka prekvapenia. Album je hopsavý a pomerne aj dosť groovy. Chýba mi tam však nejaká zmena. Niečo inovátorské.

„Atonement“ je svieža skladba a „Voyeurs into Death“ mi zase tak trochu pripomína SOULFLY. Album je postavený na technicky zdatnom základe, spev je kvalitný, nástroje spolu ladia a dokopy vytvárajú príjemnú zmes zvukov. Asi som ale rozmaznaný. V roku 2019 chcem však od deathcoru možno predsa niečo viac.

THY ART IS MURER vydali novinku, s ktorou sa svojim spôsobom stotožňujem, ale ničím ma neprekvapila, ani nevyhodila zo stoličky. Je to možno obrazné, ale napríklad taká novinka japonských MONO, má pre mňa väčšie gule, ako album „Human Target“.

Musím podotknúť, že toto sa mi nestáva často. Keď si vyberiem album, ktorý budem recenzovať, zvyčajne som nadšený. Ak je nadšenie veľmi veľké, púšťam si to dookola a uisťujem sa. Tu mi prvopočiatočné nadšenie chýbalo, a tak som ho hľadal vo viacerých posluchoch. Nejako sme sa však nestretli.

Hodnotenie autora: 6,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Jano Marton

Redaktor Valhalla.sk, slovenský básnik a spisovateľ. „Píšem, lebo mám rád mojich klaunov s krídlami tam hlboko dnu… vdýchnite, alebo nie.“