Rodáci z chladného Štokholmu momentálne platia za jednu z najpopulárnejších metalových formácií, minimálne ak sa teda bavíme o jeho extrémnejšej forme. Jasné, silný cit pre melódie Johan Hegg a spol. určite nezaprú, veď tie ich pomáhali presláviť sa naprieč celučičkou scénou, avšak aj napriek nadpriemernej chytľavosti, sa stále jedná o smrtiaci kov.

AMON AMARTH – Berseker

K tomu zaujímavý koncept, neprehliadnuteľný imidž, výpravné koncertné vystúpenia, charizma spomínaného frontmana Hegga, mimoriadna podpora vydavateľskej firmy Metal Blade Records a arzenál chutných hudobných výrazových prostriedkov. Ehm, chutných…

Tu akosi kosa pomaly, ale isto naráža na kameň, možno i skalu. Slávna pätica brázdi svetové pódia už úctyhodných 27 rokov a za ten čas stihla vypustiť mnoho viac či menej kvalitných štúdiových záznamov, lenže tie posledné žiaľ musíme čoraz častejšie radiť do kolónky „menej“.

K tomu citeľne prispieva aj absolútna stagnácia v rámci vlastnej produkcie, minimálny zvukový posun vpred, ľahká zameniteľnosť v rámci bohatej diskografie a v prípade novinky „Berseker“ aj nadmerná časová stopáž. Práve tá je občas doslova ubíjajúca. Šialených päťdesiat minút melodickej, avšak stále mierne stereotypnej death metalovej muziky? Práve táto štedrá nádielka robí z počinu jednoznačne ten najdlhší v ich doterajšej kariére, čo ale paradoxne neslúži k dobru, práve naopak…

AMON AMARTH

Na druhej strane, ja osobne sa ani náhodou nemôžem považovať za hrdého znalca značky AMON AMARTH. Kapelu plne rešpektujem, hitovečky rád „popod nos zahmmkám“ a možnosť zhliadnuť živý koncert nikdy neodmietnem. Najmä tie boli, sú a asi aj vždy budú najsilnejšou zbraňou týchto Švédov. Lenže čo vaše spomínané najmladšie albumy chalani? Akosi v štýle „jedným uchom dnu a druhým von“. A možno tomu nepomôže ani sľubný koncept točiaci sa okolo slávneho konfliktu pri Stamford Bridge, štyridsaťčlennej partičke odvážnych vikingských bojovníkov a ich vodcu/sekerníka Berserkera. Bohužiaľ…

Čerstvý kotúčik pritom nezačína vôbec zle, keďže štart v podobe úvodnej „Fafner´s Gold“ a nákazlivej singlovky „Crack the Sky“ si doslova pýta zaradenie do setlistu nadchádzajúceho svetového turné. Podobný názor zastávam pri ďalšom chytľavom čísle, ktorým je „When Once Again We Can Set Our Sails“, prípadne nárezového „Shield Wall“, parádnym čistým vokálom okorenenej „Ironside“ (viac takýchto momentov páni!) či členitej záverečnej bodky „Into the Dark“. A že je to bodka ako bič a zároveň aj čarovná vzpruha pre ináč mierne nadpriemernú dosku od formácie, ktorá má určite na viac!

Hodnotenie autora: 6,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ladislav Rusnák

Mladý a veľmi aktívny fanúšik metalovej muziky, ktorú vyhľadáva už od útleho veku. Taktiež obrovský vyznávač rybolovu, pasívny športovec (futbal, hokej, bedminton) a človek so zmyslom pre kvalitný film. Od roku 2011 taktiež zanietený redaktor hudobného webzinu Valhalla.sk.