Pod všetkými deviatimi skladbami je autorsky podpísaný Peter Tätgren. Pôvodne sa mal do tvorčieho procesu opäť zapojiť aj basák Mikael Hedlund, avšak v čase tvorenia nových piesní musel riešiť osobné záležitosti. Avšak na skladbe „The Return“ sa spoločne s Petrom podieľal aj bývalý bubeník kapely Lars Szӧke! Áno, dobre čítate. A jednu skladbu napísal Petrov Tägtgrenov syn!

Už pri samotnom nahrávaní nového albumu, kapela pristupovala ako pri predošlých dvoch albumoch. Najprv sa vymysleli riffy a potom ich spájali dokopy. V jednom rozhovore sa Peter vyjadril, že svoje vokály nahrával na tri až štyrikrát v každej skladbe. Čo sa textov týka každá skladba žije svojim životom a príbehom, ale spojovacím merítkom je téma rôznych konšpirácií. Peter sa o spiknutia a konšpirácie zaujíma už dlhšie a teraz to všetko zhmotnil vo svojich textoch.

Pozastaviť sa určite treba aj pri nádhernom artworku. Ten maľoval Wes Benscoter (SLAYER, KREATOR), ktorý potom ako dostal stručný opis albumu od Petra zhmotnil svoje predstavy do výsledku, kde mimozemšťan drží zem a za ním je množstvo jeho „trofejí“ . V podstate je to Wesova vízia založená na Petrových myšlienkach.

Čo sa týka samostatných skladieb, tak máme možnosť počuť pestrú paletu klasických HYPOCRISY piesní. Možno bude niekto namietať, že nič nové. Ono, ale treba tejto kapele vymýšľať niečo nové? Na experimenty tu má Peter PAIN. HYPOCRISY sú zaručená značka, ktorá rozhodne nesklamala ani teraz. Máme tu melodické skladby v strednom tempe ako titulnú „End of Disclosure“, absolútne namakanú „The Eye“, ktorej refrén nie a nie dostať z hlavy, alebo dunivú „Hell Is Where I Stay“. Nechýbajú rýchle pecky „Tales of Thy Spineless“, na ktorú natočila kapela už aj ďalší videoklip, alebo „United We Fall“, v ktorej počuť odkaz old schoolových death metalových časov z obdobia prvých dvoch albumov. Taktiež sú ozdobou nového albumu atmosférické a skladby, medzi tie patria piesne „Soldier of Fortune“, „When Death Calls“ a záverečná rozsiahla a najdlhšia na albume „The Return“. A aby som nezabudol na skladbu „44 Double Zero“, tak tá tiež stojí za vypočutie a nesie sa v stredne rýchlom tempe. Celkovo nám Peter a spol. opäť namiešali vynikajúci koktejl.

Predošlý album „A Taste of Extreme Divinity“ sa mi pod kožu dostal oveľa rýchlejšie ako novinka. Dovolím si tvrdiť, že na predchodcovi sú o niečo kvalitnejšie skladby. Týmto však novinku nechcem nejako zhodiť, pretože už prešiel nejaký čas od jej vydania a aj nové skladby sa mi dostali pod kožu a totálne ma opantali.

Čo dodať na záver? Peter Tägtgren to jednoducho vie! Zdá sa, že jeho nevyčerpateľná zásobáreň nápadov a osvedčených postupov bude opäť sláviť úspech. U mňa teda určite. A aj po novom albume sa utvrdzujem v tom, že HYPOCRISY sú jednoducho diagnóza! Neviem ako vy, ja si idem novinku opäť pustiť…