Kedy si založil projekt PHRAGMENTS a čo bolo prvým impulzom?
Hudba ma bavila od detstva, na strednej škole som mal kapelu, hrali sme psychedelický rock. No mal som pocit, že na to, aby som sa naplno realizoval, musím robiť hudbu sám. Navyše som v kapele bol jediný, kto počúval metal, gothic rock a industrial. Ostatní počúvali rock a jazz a to mi v tom čase až tak veľa nehovorilo. Tak som začal skúšať a komponovať sám. Prvú demonahrávku som svojpomocne vydal na kazete v roku 1998, ešte pod menom MORS IN TABVLA. Bol to taký jednoduchší industrial s orchestrálnymi prvkami. Potom bolo pár rokov ticho, okolo roku 2000 som začal viac experimentovať s tvorbou hudby na počítači. PHRAGMENTS som založil v roku 2002, prvú skladbu som vydal na kompilácii „Nausea“ v roku 2003.  No a zvyšok – ako sa hovorí – je už história. A čo sa týka toho, prečo to robím, odpoveď je jednoduchá: pretože nemôžem inak.

Tvoríš len sám alebo máš aj nejakú výpomoc?
Phragments je duo. Ja tvorím hudbu a moja manželka robí videoprojekcie. Čo sa hudby týka, výpomoc nemám, no po niekoľkých rokoch skadateľskej samoty sa mi zachcelo zapojiť do kompozičného procesu aj iné hlavy. Prvou lastovičkou bol kolaboračný album so slovenským projektom KORINTH, na ktorom sme začali pracovať v roku 2006, vydali sme ho v roku  2010. Odvtedy som na skladbách spolupracoval s niekoľkými projektmi, konkrétne so slovenským ATRANENIA a americkým RASALHAGUE. Momentálne pracujem na skladbe s americkým projektom SHOCK FRONTIER. Kolaborácie ma veľmi bavia, je to závan čerstvej energie. Okrem toho sme minulý rok urobili spoločný improvizovaný program „Machines Of Both Wires And Flesh“ so spriazneným slovenským projektom METROM, ktorý sme dvakrát úspešne odohrali naživo. Najprv na festivale Hradby Samoty III. a potom na akcii v opustenom kláštore Mariacsallad.

Ktoré kapely alebo projekty Ťa ovplyvnili pri tvorbe tejto hudby?
Veľmi jednoduchá otázka, na ktorú neexistuje jednoduchá odpoveď. Keďže počúvam obrovské množstvo hudby, ťažko povedať. Určite ma však zásadne ovplyvnila produkcia švédskeho vydavateľstva Cold Meat Industry, ešte v polovici 90. rokov. Okrem toho počúvam veľa dark ambientu, industrialu, metalu, starého gothic rocku, vážnej a experimentálnej hudby. Takže to všetko vo mne určite zanecháva stopy a potom to vychádza von cez moju tvorbu. Okrem toho ma ovplyvňujú aj iné druhy umení, hlavne výtvarné umenie a film.

Svoj posledný počin „Earth Shall Not Cover Their Blood“ si vydal u Malignant Records. Ako si spokojný s týmto vydavateľstvom a ako došlo k vašej spolupráci?
Čo sa týka spolupráce s Malignant Records, nemôžem byť spokojnejší. Všetko funguje ako má a v tvorbe mám totálnu slobodu. Vlastne jediným problémom je môj nedostatok času na komponovanie. Malignant Records je skvelé vydavateľstvo, ktoré patrí v rámci žánrov ako industrial a dark ambient medzi tie najvýznamnejšie. K spolupráci prišlo tak, že som si zopár rokov vymieňal vydania z môjho malého vydavateľstva Construct.Destroy.Collective s Jasonom z Malignant Records. On distribuoval moje vydania v USA a ja som zasa distribuoval jeho tu na Slovensku. Po vydaní môjho druhého albumu „The Burning World“ v izraelskom vydavateľstve The Eastern Front som uvažoval, kam sa posunúť ďalej. Jasonovi sa páčili moje prvé dva albumy, tak som ho oslovil, či by nemal záujem vydať môj tretí. Súhlasil a po dokončení album vydal.

Chystáš nový album, prezraď nám nejaké info. Ako sa bude volať, kedy vyjde a podobne…
Je to tak. Nový album sa bude volať „New Kings and New Queens“ a je to vlastne také dlhšie EP. Bude mať 31 minút, strávil som s ním prakticky dva roky života a je to určite moja najabstraktnejšia nahrávka. Vyjsť by mal teraz, každým týždňom. Zrod „New Kings and New Queens“ bol veľmi komplikovaný proces, pri komponovaní som mal mnoho záhadných technických problémov, no nakoniec som album úspešne dokončil a s materiálom som veľmi spokojný. Je to experiment, ide vlastne o jednu neustále plynúcu a meniacu sa kompozíciu, rozdelenú do šiestich kapitol. Album je veľmi pomaly plynúci, hlboký a temný. Tento krát som sa posunul omnoho viac smerom k čistému dark ambientu, no myslím si, že tak či tak je z toho cítiť PHRAGMENTS. A posledná vec. Na albume mi hosťuje môj dobrý kamarát Nenad z projektu METROM, ktorý obohatil celý proces tvorby. S Nenadom plánujeme spolupracovať aj v budúcnosti.

Hudba ktorú tvoríš je hlavne o atmosfére. Čo ťa inšpiruje pri jej tvorbe?
Inšpiruje ma všetko, čo sa deje v mojom živote. Čo prežívam, vidím, čítam a počujem. Okrem toho sa vždy snažím pracovať s konkrétnou predstavou nejakej atmosféry a potom do toho zamiešavam prvky náhodnosti, či nečakanej inšpirácie. Postupom času stále viac objavujem čaro improvizácie a jednoduchosti, no zároveň je to intenzívna emocionalita. Dark ambient je ako krajinomaľba či rozprávanie príbehov abstraktnou formou, a to ma baví. Čo ma veľmi inšpiruje, sú živé vystúpenia iných hudobníkov. Nie, že by som kopíroval to čo hrajú, skôr je to o energii, ktorá pri živom hraní vzniká. Tou sa nechám ovládnuť a po pár dňoch z toho väčšinou vznikne základ novej skladby. Je to zábavné, často si už počas koncertu v hlave komponujem svoje veci.

Už od začiatku fungovania PHRAGMENTS som sa orientoval viac na zahraničie. V takto okrajovom žánri to inak ani nejde, poslucháčska komunita je celosvetová, až na pár výnimiek neexistujú scény na národnej úrovni. Navyše na Slovensku všetko trochu dlhšie trvá a na to som ja nemal čas. Takže sa mi viackrát stalo, že slovenskí fanúšikovia objavili moju hudbu zo zahraničných zdrojov. V posledných rokoch sa to však zmenilo a už aj na Slovensku existuje celkom dosť ľudí, ktorí môj projekt poznajú. Teším sa z toho. Navyše sa konečne metalová komunita otvorila aj temným elektronickým žánrom, čo je skvelé a otvára to nové možnosti.

Čo zvykneš doma počúvať?
Počúvam veľa, takže to, čo práve počúvam, závisí najmä od ročného obdobia, nálady a podmienok. Koncom 90. rokov som začal s doom metalom, potom som okrem dark ambientu a industrialu počúval viac black metal. No a v posledných dvoch rokoch počúvam najmä old school death metal, hlavne švédsky, fínsky a americký. To prekladám dark ambientom, ale aj power electronics, bluesom, rôznymi nahrávkami Field Recordings a inými zvláštnosťami. Posledné dva týždne som sa vrátil k mojim miláčikom EVOKEN, podľa mňa najlepšej doom metalovej kapele všetkých čias. 

Čím sa živíš? PHRAGMENTS to zrejme nebude. Dočítal som sa o tebe, že si autorom niekoľkých hudobných kompozícii pre divadlo, film alebo výtvarných inštalácií. Povedz nám niečo o tom.
Vyštudoval som psychológiu na Univerzite Komenského v Bratislave, potom som si urobil doktorát v Ateliéri zvukovej skladby na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU. Teraz tam pôsobím ako vysokoškolský pedagóg, učím zvuk, filmovú hudbu a psychológiu. Občas komponujem pre film, no najmä divadlo. Naposledy som spolupracoval s divadelníčkou a kamarátkou Slávkou Daubnerovou z divadla P.A.T., ktorej som robil hudbu do jej predstavenia Iluminárium. Bola to opäť príjemná skúsenosť. Občas robím aj hudbu do inštalácií, čo je zase priestor na čistý experiment so zvukom, bez žánrového obmedzenia.

Odkedy som založil PHRAGMENTS, odohral som veľa koncertov, väčšinou však v zahraničí. Hral som vo Švajčiarsku, Francúzsku, Nemecku, Čechách a samozrejme aj na Slovensku. V posledných rokoch to bolo so živými vystúpeniami slabšie, na prípravu potrebujem veľa času a ten momentálne radšej venujem komponovaniu. No určite sa oplatí sledovať profil PHRAGMENTS na Facebooku, sú tam najaktuálnejšie informácie, okrem iného aj o živých vystúpeniach.

Tak a sme na konci, vďaka za rozhovor a ak chceš môžeš na záver ešte niečo dodať…
V prvom rade sa Ti chcem poďakovať za rozhovor a držím palce so zinom. Ak by mal niekto záujem vypočuť si moju hudbu, choďte na phragments.bandcamp.com, prípadne sledujte spomínaný profil.