Slovenskí atmosferici tak budú šiestou kapelou spod Tatier, ktorá si vyskúša na vlastnej koži stáť na pódiu legendárneho nemeckého festivalu Wacken Open Air. Ale nielen to. Bude mať možnosť zabojovať o víťazstve v celej súťaži a zaujímavé ceny.

Vrátime sa späť k májovému finále v Banskej Bystrici. Keď jeden z porotcov Rudi Rus vyhlásil, že na Wacken pôjde skupina z Dunajskej Stredy vybochol v klube Tartaros obrovský gejzír nefalšovanej radosti. Celá formácia prijala túto správu nadšene, ale s veľkou vďakou a pokorou.

Chvíľu sme vo Valhalla.sk počkali, pokým kapela spracuje všetky emócie z víťazstva a spojili sme sa s príjemne naladením lídrom kapely – klávesákom Milošom Dupaľom alias „Strongholdom“. Bavili sme sa o samotnej súťaži, ich víťazstve a ďalších zaujímavostiach.

Miloš Dupaľ (v popredí) počas semifinálového koncertu APRIL WEEPS v súťaži Wacken Metal Battle Slovakia 2019 v Bratislave. Foto: Alena Červeňanská

S akými ambíciami ste sa prihlasovali do súťaže Wacken Metal Battle? Bola to vaša druhá účasť v súťaži. V roku 2013 ste neprešli cez semifinále. Čakali ste, že sa vám podarí vyhrať a ísť na Wacken?
– Pamätám si, ako sme v roku 2017 dostali echo, kedy prebiehal piaty ročník tejto súťaže, že by sme to mali rozhodne opäť skúsiť a zabojovať. Neviem síce, na čom konkrétnom sme vtedy v kapele pracovali, no rozhodli sme sa, že súťaživého ducha prenecháme radšej iným kapelám. Tento rok sme ale tých povzbudzujúcich správ a impulzov v súvislosti s touto súťažou dostali fakt dosť, čo v konečnom dôsledku viedlo k tomu, že sme sa aj skutočne prihlásili. Povedali sme si, že nemáme čo stratiť a keďže sa na pódiu cítime skvele, chceli sme si v prvom rade zahrať, nezakrpatievať v rámci koncertnej kondičky a získať cennú spätnú väzbu na naše vystúpenia. Hlavne po postupe do finále sme si vraveli, aké fantastické by to bolo, kebyže sa nám podarí súťaž vyhrať, no snažíme sa nelietať v oblakoch a stáť pevne nohami na zemi, predsa len tá konkurencia bola veľká a každá kapela mala čo ponúknuť. Oznámenie výsledkov bolo pre nás neskutočným. No a pre mňa obzvlášť, keďže mojím najbližším snom, ktorý som si chcel v rámci pôsobenia v kapele splniť, bolo účinkovanie na Brutal Assaulte. Sa mi tým pádom tak trošku pomiešala chronológia kapelných snov! (smiech).

Takže, snáď nevadí, že skôr bude Wacken a Brutal Assault zrejme až potom (smiech)…
– Nie, nie. Nadávať určite nebudem (smiech).

Ako si aj načrtol, konkurencia bola silná. Po nultom kole ste do semifinále šli ako favoriti, ale pozície ste neobhájili, to prišlo až vo finále. Ktorá z kapiel mala podľa Teba ešte na víťazstvo?
– Keď bol zverejnený zoznam kapiel, ktoré sa uchádzajú o víťazstvo, „obával“ som sa viacerých mien (ostrieľaných DEHDYRATED, ale aj čerstvého mena na scéne ALL THE FURY), no mojím najväčším adeptom na výhru boli ANTHOLOGY. Kapela je inštrumentálne zdatná, výborne sa na nich pozerá na pódiu a taktiež už majú aj kus cesty za sebou. Nakoniec sa to vlastne aj potvrdilo, keďže boli strieborní.

Človek si vlastne asi až časom uvedomuje, čo dosiahol. Vo vašom prípade je to, že si zahráte na legendárnom Wackene. Takže, kedy ste si uvedomili, že naozaj sa predstavíte na tomto festivale? Aké boli oslavy? Resp., boli vôbec nejaké?
– Oslavy samozrejme boli, keďže sme od začiatku plánovali, že keď to celé skončí (a to už s akýmkoľvek výsledkom), tak prespíme v Banskej Bystrici. Na ďalší deň, keď sme sa zobudili, sa Noro každého jedného člena pýtal: „A to inak vieš, že ideme na Wackeeeeen?!?“ (smiech). Tie pravé oslavy budú ale až po úspešnom odohraní v deň D. Predsa len, jedna vec je, že sme súťaž vyhrali, ale druhá zas tá, že to najvzrušujúcejšie a najdôležitejšie nás ešte len čaká. Trvalo zopár dní, kým sme tú eufóriu spracovali, prispeli k tomu aj reakcie ľudí, ktoré boli naozaj fantastické a tiež sa k nám nedostali hneď, ale postupne behom niekoľkých nasledujúcich dní. Za seba môžem povedať, že mi to stále ešte nedošlo a ako sa poznám, to ozajstné uvedomenie si príde s nastúpením do dodávky smer Wacken.

Alebo možno až na samotnom festivale. Je to jubilejný 30. ročník festivalu, chystá sa mnoho prekvapení. Niektoré sú už známe a iné istotne budú až na mieste. Keď ste pred pár rokmi začínali, vedeli ste si predstaviť, že onedlho budete hrať na jednom festivale s takými veličinami ako SLAYER, PARKWAY DRIVE, ANTHRAX, URIAH HEEP, OPETH a mnohými ďalšími. Čo to pre vás znamená?
– Článok ohľadom zmien v súvislosti s jubilejným ročníkom festivalu nám samozrejme neunikol. Najväčšiu radosť v nás vyvolala skutočnosť, že sa tento rok predlžuje hrací čas finalistov zapojených krajín z 20 na 30 minút. Pri dĺžke našich songov, ktorá sa pohybuje v priemere okolo 6 minút, by sme behom 20-minútového setu pravdepodobne nestihli ukázať, čo všetko v nás drieme. Takto budeme mať možnosť poodhaliť viac z nášho hudobného vnútra.
Je to veľmi zaujímavý pocit, hlavne po tých všetkých rokoch rôznych skúseností, pádov či vzostupov, rôznych obiet a odopieraní, prežívať, že to naozaj stálo za to vytrvať a ísť ďalej. Ak by som to mal zjednodušene povedať, čo pre nás hranie na tomto festivale popri týchto gigantických menách znamená, bolo by to iste anglické spojenie „a dream come true“. A ako Majo zvykáva poslednou dobou hovoriť: „Konečne uvidím SLAYER naživo!“ (smiech)

Noo, môže sa však stať, že Majo SLAYER neuvidí, ak to bude nejako kolidovať s vašim hracím časom. Ale nejdem ešte predbiehať. Budete sa pripravovať na toto vystúpenie nejako špeciálne alebo tak, ako na každé iné? Čím si myslíte, že by ste mohli zaujať zahraničné publikum?
– Hádam nie, lebo križovanie vystúpení obľúbených kapiel na festivale by som prirovnal k podobnému nešťastiu ako napríklad hnusný lejak, ktorý ničí stany a nie a nie odísť!
Neradi by sme nechali akékoľvek veci na náhodu a bola by škoda, kebyže nevyužijeme možnosť ovplyvniť to, čo vieme ovplyvniť sami. Pracujeme momentálne na tom, aby sme odstránili nedostatky v pódiovom prejave, o ktorých vieme a aj na tých, ktoré nám boli vytknuté. Myslím si, že to bude práve povaha hudby, ktorou by sme mohli zaujať, čiže kontrastmi v nej, premenlivosťou, ale iste aj vizuálom a energickým prejavom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou našich vystúpení.

APRIL WEEPS

Super. Viete už aj aké skladby zahráte za tých 30 minút, ktoré máte k dispozícii alebo je ešte o tom predčasné hovoriť?
– Áno, setlist na toto vystúpenie sa nám už podaril uzavrieť a bolo to ťažké rozhodovanie (smiech). Viem si predstaviť.

Vaše skladby sú predsa len o niečo dlhšie (smiech). Aj môžeš prezradiť, ktoré napumpujete do fanúšikov pod pódiom?
– Je to veru tak. Minule sme nad tým aj premýšľali, keď sme skladali nový materiál, že my vlastne asi ani nechceme robiť krátke skladby. Keďže sa hovorí, že náhoda je blbec a veľakrát sa tak aj skutočne deje, nechám radšej ten setlist pod rúškom tajomstva.

Škoda, ale samozrejme chápem. Predstav si, že váš koncert zaujme ľudí z vydavateľstiev a promo agentúr. Vedeli by ste sa vzdať svojich doterajších životov a pokúsiť sa preraziť a živiť len a len hudbou?
– Je to veľmi ťažká otázka. Párkrát mi už bola položená a aj s odstupom času vlastne na ňu neviem jednoznačne odpovedať (smiech). Ťažko sa mi totiž súdi, čo by bolo, ak by niečo nastalo, udialo sa. Moja odpoveď by mala váhu v tom prípade, keby sa nás niekto ujal, videl by v nás potenciál a mal veľkú snahu pretlačiť nás ďalej. Vždy, keď prekročíme hranice našej domoviny, sme veľmi milo prekvapení reakciami ľudí, ktorí z nás dokážu byť veľmi nadšení, nabudení a zároveň prekvapení, že doteraz o nás nepočuli. Na základe toho súdim, že ten potenciál tam podľa všetkého je, akurát je stále problémom, že o nás vie málo ľudí, čo by sme vystúpením na Wackene mohli opäť v zmysle malých, ale dôležitých krokoch, eliminovať. Kapiel je dnes hafo, pretekajú sa, kto z nich čo najviac šokuje, kto z nich príde s niečím, čo tu doteraz nebolo a postupom času je stále ťažšie a ťažšie odlíšiť sa od davu, inými slovami preraziť. Myslím si však, že hoci každý v kapele máme svoj zabehnutý život, väčšina kapely by bola ochotná ten risk podstúpiť a vyskúšať si to na vlastnej koži, aké by to bolo živiť sa len a len hudbou.

Zaujímavé. Sám spomínaš, že je kapiel veľa, ja to otočím teraz na našu scénu. Aj na Slovensku je mnoho kapiel a sám viem, že veľmi kvalitných… Avšak v rámci metalu, každá to má ako koníček. Čím to podľa Teba je, že už aj keď občas zahrajú v zahraničí a majú pozitívne ohlasy, vlastne sa tým nič pre kapelu nezmení? Chodia do práce a popritom tvoria muziku a občas koncertujú…
– Myslím si, že problémom je práve to slovíčko „občas“. Je to veľmi komplexný balíček, ktorý potrebuje mať kapela zabezpečený, aby dokázala vyčnievať z toho celého zástupu kapiel. Aby sa niečo pre tú-ktorú skupinu zmenilo, je potrebné, aby bola neustále na očiach, v dianí, skrátka, aby bola relevantná. Ako veľmi dôležité považujem to, aby často koncertovala a ideálne na takých miestach, kde by mohla osloviť nových ľudí, čo sa nie vždy aj (po)darí. Pretrváva dnes trend, že aby si kapela vôbec dakde zahrala, musí sa sama zhostiť role organizátora koncertu, čo vyžaduje veľa času, psychickej a fyzickej energie, ale hlavne peňazí. Nie každá formácia je totiž ochotná do tohto koníčka neustále liať kapitál, prípadne ani takú možnosť nemá. No a presne ako hovoríš, keďže sú ľudia v kapele vyťažení v zmysle pracovných alebo rodinných povinností, sú vďační aj za to občasné hranie.

Myslíš, že sa z tohto začarovaného kruhu podarí nejakej skupine dostať?
– Ale isteže, som toho názoru, že kde je vôľa, tam je cesta.

Prejdime ešte do vášho tábora. Keď sme sa po finálovom súboji my dvaja rozprávala, spomínal si, že pracujete na nových skladbách. Takže, ako to vyzerá s novými skladbami, ako to vyzerá s prípadným novým albumom a všeobecne, kam smerujú APRIL WEEPS?
– Posledné skúšky sa niesli najmä v duchu precvičovania koncertného setlistu, avšak popri tom sa venujeme aj novým skladbám. Momentálne pracujeme na skladbe číslo 4, ktorú keď dokončíme, vychádza mi to pri minutáži našich piesní tak, že máme polovicu albumu hotovú (smiech). Po nahrávaní „Comma“ som sa zamýšľal nad tým, aký je ten album emočne pestrý a už v tom momente som bol zvedavý, kam ďalej sa posunieme. Nové skladby sú podľa mňa logickým pokračovaním cesty, ktorú načrtla „Comma“ – je v nich viac čertoviny, naliehavosti, romantiky, zasnenosti a sú z hľadiska štruktúry jednoduchšie. Konkrétny plán, kedy album vydáme, zatiaľ stanovený nemáme a vlastne si ani netrúfam prezrádzať, kedy by k tomu mohlo dôjsť. Ak bude tempo skladania piesní rovnako priaznivé ako doteraz, teoreticky by sa mohlo nahrávať ešte tento rok, ale to sa ťažko predvída. A keďže nám nikto v tejto veci nedýcha na krk, určite necháme tie skladby dozrieť do toho štádia, že s nimi budeme maximálne spokojní.

Miloš alias Stronghold na pódiu. Foto: Alena Červeňanská

Tak ja iba skromne dodám, že takto je to zrejme najlepšie. Ale predsa len mi nedá sa neopýtať. Neuvažovali ste nad tým, že by vám nový album vydal nejaký label?
– Ale áno, úvahy o tomto kroku samozrejme boli. Ale ako všetko, aj toto rozhodnutie má veľa plusov a mínusov a hlavne záleží na tom, komu čo vyhovuje. Po rôznych debatách, ktoré som viedol s členmi kapiel ako domácej, tak aj zahraničnej scény, vlastne vzišlo, že žijeme v takej dobe, kedy ten label až tak potrebný nie je. Niektorí dokonca tvrdia, že je zbytočný. Väčšinou ide o pomoc takého charakteru, že vydavateľstvo zastreší výrobu merchandise rôzneho druhu od základných vecí ako CD, ošatenia, rôznych doplnkov, nejakej propagácie na svojich stránkach, zabezpečí zopár možnosti zahrať si na nejakých eventoch (a niekedy ani to), pričom majorita peňazí z predaja týchto artiklov ide labelu, prípadne sa delí medzi kapelu a label v rôznom pomere, no a tým sa napĺňa podstata zmluvy. Toto, čo som tu spomenul, boli reálne skúsenosti skupín, ktoré patria pod nejaké vydavateľstvo. Sú labely a sú labely. Záležalo by od toho, aké znenie by zmluva mala. Obidva albumy sme si vydali sami a obrovskou výhodou v tomto prípade je, že všetko máme vo svojich rukách a nemusíme sa s nikým dohadovať „prečo/na čo/za čo“. No ale každopádne, pokiaľ by výhody vyplývajúce zo zmluvy malo nielen vydavateľstvo, ale aj kapela, nevidím dôvod, prečo by sme si pre náš tretí album nezvolili tento variant.

Zaujímavé, že viaceré kapely mi spomínali podobné problémy s vydavateľstvami, o ktorých si mi hovoril teraz aj ty. A pre slovenskú skupinu, je niekedy najlepšie, aby album vydala sama. Trošku premostím, akú hudbu počúvajú členovia APRIL WEEPS doma?
– Škála, v ktorej sa nachádza rozsah toho, čo počúvame vo svojom súkromí, je naozaj široká. V zásade sa dá povedať, že v našich playlistoch sa nachádza všetko, čo má v rámci svojho žánru myšlienku a neznie prvoplánovo. Najväčšie zastúpenie má určite metal a jeho rôzne odnože, ale okrem neho sa tam nájde aj pop, rock, indie, klasika, jazz, drum and bass či dubstep.

A čo naša domáca scéna? Ktoré skupiny spod Tatier patria medzi tvoje obľúbené a reálne si ich doma aj pustíš, prípadne rád zájdeš na ich koncert?
– Ako si už spomenul, aj naša scéna má čo povedať a je tu rozhodne veľa kvalitných kapiel. Je toho viac, čo si zvykávam pustiť, či už ide o aktívne skupiny alebo tie, ktoré už nehrajú. Je škoda, že to zabalili kapely ako INNER RESPONSE, KHADAVER, REVEALING THE CONSCIENCE a hlavne FROWN, hoci neviem, či nemajú len pauzu. Z tých skupín, ktoré fungujú, spomeniem ABSTRACT, ACHSAR, DEPRESY, GALADRIEL, EMPYRION, LUNATIC GODS, MORNA, PEORTH a VORTEX UNIT, na ktorých novú nahrávku som teda veľmi zvedavý. Veľmi sa teším aj novým menám na scéne, o ktorých si myslím, že budeme ešte veľmi veľa počuť – ALL THE FURY, BESNA a CEREMONY OF SILENCE.

Verím, že budeš mať pravdu. Máme tu ozaj mnoho kvalitných zoskupení. Na záver sa vrátim ešte k Wackenu. Už vieme, že Majo si nenechá ujsť SLAYER. A čo ty? Vystúpenie, ktorých kapiel si istotne ako fanúšik nenecháš ujsť?
– No na ten SLAYER sa samozrejme teším aj ja, dnes ich síce aktívne nepočúvam, ale bola to jedna z kapiel, ktoré boli súčasťou môjho metalového detstva, takže z tohto hľadiska to je priam povinnosť! Z takého letmého náhľadu súpisky sa veľmi teším na OPETH, CRADLE OF FILTH, CREMATORY, DELAIN, HAMFERD, TRIBULATION, ABORYM, BODY COUNT, SEPTICFLESH, SUIDAKRA, THE CROWN, THE NIGHT FLIGHT ORCHESTRA. A zoznam sa určite bude rozširovať, lebo som narazil na kopu mien, ktoré mi absolútne nič nehovorili, takže plánujem si k tomu ešte sadnúť a popočúvať, či nenarazím na niečo, čo by som si určite nemal nechať ujsť.

Tomu sa hovorí kvalitná príprava. Miloš, ďakujem za tvoj čas a na Wackene vám veľmi držím palce, aby ste si to užili poriadne a zožali úspech…
– V mene celej kapely veľmi pekne ďakujem za priestor, ktorý nám bol poskytnutý a taktiež za milé slová! Som presvedčený, že si celý festival užijeme naplno, hádam sa na nás usmeje šťastie a zažijeme aj pridanú hodnotu v podobe úspechu (úsmev).

Stanley „Stillborn“ Černák

Šéfredaktor portálu Valhalla.sk