V kariére MASTERPLAN je Rick Altzi už vaším tretím spevákom. Ako zapadol do kapely a prečo ste si vybrali práve jeho?
Bolo to ťažké. Na začiatku sme mali Jorna Landeho a po ňom nájsť vhodného a dobrého speváka nebolo jednoduché. Oslovili sme Russela Allena (SYMPHONY X), ktorý bol ochotný naspievať album, ale nebol schopný s nami odohrať turné. Potom sme znovu oslovili Jorna, ktorý však bol v tom čase na turné s AVANTASIOU. Spolu s Jornom sme urobili úžasné prvé dva albumy MASTERPLAN. Jorn sa potom viac sústredil na svoju sólovú kariéru, čo som nikdy až tak nepochopil, pretože MASTERPLAN bol aj Jornov a jeho spev bol úžasný. Spojenie Jorna a MASTERPLAN bolo magickým. On však má rád úspech a keď ho nevidí, hľadá iné cestičky. Momentálne je opäť zaneprázdnený svojou sólovkou, má turné po malých kluboch, ale jeho najväčším úspechom je turné s AVANTASIOU. Medzi mnou a Jornom nikdy neboli problémy, stále sme dobrými kamarátmi, ale videl som, že už nemá znovu záujem spolupracovať s MASTERPLANON. Keď ho kontaktujem, tak mi neodpovedá. Keď som sa ho spýtal na nahrávanie nového albumu, neodpovedal mi na telefonáty ani na maili.

Po roku čakania, som si povedal, že nájdeme nového speváka. Jorn mi mimochodom, doteraz neodpovedal. Pár mesiacov som hľadal a potom som našiel veľa dobrých spevákov, ktorí by nám pasovali. Neskôr som našiel Ricka Altziho (AT VANCE), ktorého poznám niekoľko rokov a vidím, že sa zlepšuje. Mimochodom, je aj dobrý basák. V kontakte som bol aj s Matsom Levénom (THERION, CANDLEMASS). Neskôr som našiel veľmi dobrého neznámeho spevák z Južnej Ameriky, ale bolo by problematické doniesť ho sem na Slovensko. Vytvorili sme testovacie skladby a poslal som ich napríklad aj Rickovi, ktorý tie piesne zaspieval veľmi dobre. Tak som si pomyslel, že to bude práve on koho hľadám. Rick je milý chlapík a dobre sa s ním spolupracuje. Neživí sa hudbou, má svoj biznis. Pracuje 6 mesiacov v roku, od septembra do apríla až mája, je v podstate niečo ako učiteľ. Rick aj napriek tomu, že má svoj biznis si spraví čas na naše turné.

Spolupráca s ním ma naozaj tešila a v rámci osobného kontaktu mi poslal vianočný pozdrav (smiech). Takýto prístup si vážim, lebo hudobníci zabúdajú na sviatky, ako sú narodeniny a ja si všímam takéto detaily. Iní hudobníci, s ktorými som spolupracoval to nerobia. Rick je na 100 percent odlišná osobnosť ako Jorn. S Jornom bolo ťažké sa konkrétne dohodnúť na termínoch turné, pretože jeho odpovede boli vyhýbavé. Myslím, že na konci začal ubližovať svojej kariére. Preto som sa aj ja viac začal venovať svojej práci v štúdiu, pretože MASTERPLAN v tom čase podľa mňa nedosahoval taký stupeň kvality, aký som chcel.

V aktuálnej zostave už nefiguruje ani Mike Terrana, čo bolo dôvodom jeho odchodu z kapely?
Mike je naozaj mojím dobrým priateľom už dlho, asi od roku 1997. Videl som ho hrať ešte v roku 1993 s Yngwiem Malmsteenom v Hamburgu a bol som jeho veľkým fanúšikom ešte v starých časoch. Pomohol som mu k viacerým kšeftom. Zariadil som mu hranie s Axelom Rudim Pellom, vybavil som mu výpomoc u GAMMA RAY počas festivalov. Potom hral aj s kapelou METALIUM. Mike mi vždy hovorieva, že bezo mňa by sa tak neujal a je šťastný, že pôsobí v Európe, pretože v Amerike by nebola pre neho žiadna práca.

Mike hráva s mnohými kapelami, je veľmi vyťažený a keď pôsobil v MASTERPLAN, tak sme nikdy nemohli urobiť nejaký dobrý videoklip, pretože bol na turné raz s Tarjou, inokedy s Axelom a ostatnými. Potom som si pomyslel, že potrebujeme niekoho, kto dokáže aj písať piesne. V podstate som nikoho nehľadal, ale keď som natrafil na Martina Škaroupku (CRADLE OF FILTH, INNER FEAR), počul ho a videl jeho videá na YouTube, tak som si povedal, že hrá ako Ulli Kusch. Neskôr som sa dozvedel, že aj píše songy. Vlani som ho ku mne pozval. Martina som vážne našiel náhodou. Ešte stále sme vlastne mali v zostave Mikea, ale vedel som, že vždy bolo pri ňom problémom lietanie, cestovanie, pretože bol stále zaneprázdnený nejakým turné. Vlastne je stále na turné. On ani nemá stály domov, vlastne ani nemám jeho adresu, kde žije. Vždy je na cestách. Myslím, že teraz chce usilovne pracovať a keď pôjde do dôchodku, tak si kúpi dom, kde bude kľudne žiť (smiech). Mike Terrana je šťastný muž, miluje tento životný štýl, nestále byť na turné. Zase ja nie som celkom ten typ. Mám rád pocit rodinného zázemia, mám priateľku, psa. Je super pocit, keď máte pocit domov, kde sa môžete vracať. 

Ako si spomínal pripojil sa ku vám Mastin „Marthus“ Škaroupka. Bude Martin členom kapely len na nahrávanie bicích, alebo odohrá s vami aj prípadné turné?
Martin je momentálne na turné s CRADLE OF FILTH v Amerike. My čakáme pokým dokončí toto turné, po ktorom by mal byť voľný až do konca roka. Potrebujeme ho aj ako tvorcu skladieb na nový album. Nedávno sme spolu urobili texty a vokálne linky. Martin prináša do kapely niečo veľmi špeciálne, taký unikátny feeling, ktorý dokáže priniesť iba bubeník. Vlastne my ostatní niečo také do kapely priniesť ani nedokážeme. Jeho vnímanie hudby je podobné ako mal Ulli Kusch, ktorý bol tiež skvelým tvorcom hudby.  

Album má vyjsť čoskoro, aký bude jeho názov a už, keď som spomínal turné, podporíte ho aj koncertnou šnúrou? Ak áno, kde všade sa chystáte a na ako dlho?
Marec bol prvý plán, ale v marci vydáme iba singel. Album vyjde niekedy na konci apríla alebo začiatkom mája. Bude sa volať „Novum Initium“, čo znamená niečo ako nový začiatok. Chvíľu tu bola určitá šanca ísť turné spolu s HELLOWEEN a GAMMA RAY, taktiež sme mali možnosť ísť turné s AVANTASIOU, ale to sa rýchlo rozplynulo, pretože AVANTASIA hrá skoro tri hodiny a oni predkapelu nepotrebujú. Nakoniec pôjdeme svoje vlastné turné. Je tu plán urobiť balíček kapiel, ako sme urobili v roku 2005, s dvoma až troma kapelami zo stajne AFM Records. Nie som si istý, či to bude na konci jari alebo na jeseň. Ešte nie je nič isté. Akurát už máme zabookovaných 5 festivalov, z toho Masters of Rock v Česku, potom festival v Portugalsku a vo Švajčiarsku. Na Slovensku nebudeme koncertovať, nik nás zatiaľ nekontaktoval. V Česku nás požiadali o viacero koncertov, ale máme zmluvu s Pragokoncertom, tak počas leta môžeme hrať iba na Masters of Rock. 

Čo ťa viedlo k tomu, aby si sa usadil práve na Slovensku?
Dôvodom prečo som sa rozhodol žiť na Slovensku bola moja prvá priateľka. Keď som sem prišiel, nebolo zložité kúpiť si tu dom, ktorý postupne rekonštruujem. S priateľkou sme sa bohužiaľ pred troma rokmi rozišli. Investoval som do domu a štúdia už dosť peňazí, nebolo by rozumné vrátiť sa späť do Hamburgu a zakladať tam nové štúdio. Už mám kontakty s mnohými skupinami, ktoré sú ochotné prísť za mnou na Slovensko. S domovom už nie som v takom častom kontakte ako predtým. Do Hamburgu chodím navštíviť len moju najbližšiu rodinu. Možno to niekomu príde zvláštne, ale jedným z dôvodov, prečo som sa usadil na tichšom mieste, je aj ten, že predtým som bol stále na turné a v pohybe. Videl som už veľmi veľa krajín, spoznal som veľa prekrásnych miest, kde by som aj zostal žiť. Mohol som žiť v Rakúsku, južnom Nemecku, v Bavorsku alebo na východe Nemecka, kde žijú moji príbuzní, mám tam veľa bratrancov a sesterníc. Stadiaľ pochádza aj moja mama. Mohol by som bývať aj v Rusku alebo Brazílii, ale tam by som nežil, lebo je tam veľká kriminalita a raz ma tam dokonca okradli. Potreboval som bezpečné a kľudné miesto pre život. Žil som už v Hamburgu, čo je rušné mesto, no teraz by som tam už bývať nechcel. Cítil by som sa tam pod veľkým tlakom. Nechcel by som bývať ani v Bratislave. Doprava a rušné ulice ma znervózňujú a vyrušujú v práci. Som rád obklopený prírodou. Zas na úplnej samote by som tiež nechcel bývať, to by som bol vyplašený (smiech), a potreboval by som viacej psov (smiech). Naozaj milujem vašu prírodu a ani by ma nenapadlo žiť v nejakom byte vo veľkomeste. Keď som na turné žijem akčným životom, je okolo mňa veľa ľudí a keď prídem domov, potrebujem pravý opak, kľud.

Naučil si sa za ten čas, čo žiješ vo Zvolenskej Slatine po slovensky?
Nie, nehovorím po slovensky, až na pár základných fráz. Problém je, že nie som v kontakte s inými ľuďmi, len s muzikantmi. A to je aj dôvod, prečo nehovorím slovensky, každý, kto sem príde, hovorí anglicky alebo nemecky. Som lenivý, čo sa týka učenia. Avšak, skúšal som to, je to ťažká reč. Viem len základné frázy, týždeň som mal učiteľa, ale …nerobil som domáce úlohy, tým pádom som sa nemohol zlepšiť. Ale tak isto to bolo aj s angličtinou. Do 35-ky som nehovoril po anglicky, učil som sa síce v škole, ale potom, keď som prišiel do HELLOWEENU, tak som sa 5 – 6 rokov len usmieval a počúval. Bál som sa hovoriť, že budem robiť chyby. A tak je to možno aj so slovenčinou. Trvalo to chvíľu, a potom zrazu to išlo, z jedného mesiaca na druhý. Konečne! Teraz už rád hovorím po anglicky, vďaka tomu udržiavam kontakt so svetom.

Momentálne máš už aj novú priateľku, páči sa jej tvoja hudba?
S druhou priateľkou sme spolu už tri roky. Páči sa jej tá hudba, ale nie je veľká fanúšička. Ona počúva niečo iné, skôr extrémnejší metal. Má však rada MASTERPLAN a aj niektoré piesne od HELLOWEENU, ktoré som napísal ja.

Máš tu aj svoje uznávané štúdio. Okrem zahraničných kapiel spolupracuješ aj s českými a slovenskými skupinami. Je z tvojho pohľadu medzi zahraničnými hudobníkmi a našimi, nejaký rozdiel?
Trošku áno, určitý rozdiel tam je. Myslím, že nejde o hudobníkov vo všeobecnosti alebo kvalitu ich práce, pretože máte veľmi dobrých spevákov, gitaristov, bubeníkov a klávesákov. Ako všade inde na svete, aj tu sú lepší aj horší. Nezáleží na tom skadiaľ hudobníci pochádzajú, nájdete dobrých aj zlých v každej krajine. Ide však o prístup k práci. Tu sú už určité rozdiely. Raz som tu mal kapelu zo Španielska. Spevák nemohol prísť, pretože mal problém s hlasivkami. Títo Španieli sem prišli a boli úplne uvoľnení. Po troch hodinách mi povedali, že chcú pauzu a idú na obed. Kapely zo Slovenska alebo Čiech to takto nikdy nerobia. Ak sú hladní, jedia rovno v štúdiu pri nahrávaní a potom chcú hneď rýchlo pokračovať v práci. Vaše kapely sa riadia heslom: „Time is Money“… Španieli si dopriali oficiálnu pauzu a mám pocit, že práve vďaka tomu, že si nechali čas na relax a rozmýšľanie boli naše výsledky nakoniec lepšie.

Napríklad tu boli kapely, ktoré dúfali, že dokážeme nahrať album za jeden týždeň, čo je ale nemožné, ak chcete udržať určitú kvalitu. Napríklad s HELLOWEENOM sme pracovali na albume tri a pol mesiaca. Ja v mojom štúdiu urobím album za jeden až dva týždne, čo je úplne šialené. A potom sa ľudia začnú sťažovať, že prečo to znie tak, alebo onak. Je to práve kvôli krátkemu času nahrávania. Čím menej času sa venujete nahrávaniu, tým je horšia kvalita materiálu. Pretože, keď práci venuješ dostatok času, môžem urobiť rôzne verzie tej istej nahrávky a neskôr v kľude sa dajú vybrať najvhodnejšie časti. Treba si dopriať čas na analýzu a premýšľanie. Treba si to nechať uležať v hlave a na druhý deň sa do toho ponoriť opäť, ale už s čistou hlavou. Takto by to ideálne malo vyzerať, ale nik to tak nerobí, pretože nato nemajú peniaze. A práve to je ten najväčší rozdiel medzi ostatnými a slovenskými a českými kapelami. Snažím sa čo najviac vyhovieť všetkým kapelám, ktoré sú finančne obmedzené. Snažím sa môj prístup prispôsobiť rôznym požiadavkam. Som ochotný spolupracovať aj s kapelami, ktoré nemajú k dispozícii veľa finančných prostriedkov. Rád by som bol, aby všetky nahrávky, ktoré sa u mňa nahrajú boli v dobrej kvalite, pretože je to aj moja propagácia.  Samozrejme vždy sú tu určité limity, ak nie sú hudobníci až na takej úrovni, snažím sa im pomôcť, poradiť.

Dávnejšie si mal problémy aj so zápästím, je to už v poriadku?
Zápästie je už v poriadku. Teraz mám iné problémy…, ako stárnete, tak zdravotné problémy sú prirodzené. Odkedy pracujem v štúdiu, tak už toľko nehrávam na gitare, to je ten problém. Nemám toľko času na gitaru. Pred nahrávanim nového albumu MASTERPLAN som nehral už tri mesiace. Je to strašné, stále sedím za počítačom, mixujem, nahrávam. Ale stále sa učím. Na konci decembra som bol v Anglicku na 5 dní navštíviť Andyho Sneapa, ktorý produkoval prvé dva albumy MASTERPLAN. Je milé, že tam môžem raz za čas ísť, učiť sa nové veci od naozajstného profíka, pretože on zarába touto prácou veľké peniaze. Pracuje s veľkými vydavateľstvami ako Roadrunner Records, produkoval napríklad albumy ACCEPT alebo TESTAMENT.

Poďme k tvojmu pôsobeniu v HELLOWEENE. Do kapely si prišiel v roku 1989. Teda, ako náhrada za Kaia Hansena a po dnes už legendárnom albume „Keeper of the Seven Keys II.“ Ako si spomínaš na toto obdobie?
Na jednej strane to bolo úžasné, že som mohol odísť z normálnej práce a splniť si sen ako hudobník. Aj keď to už nebola typická 8 hodinová práca. Keď som ráno vstal mal som pocit, že musím ísť do práce. Teraz už ten pocit nemám, pretože pracujem podľa mojich vlastných predstáv a motivujem sa sám, nemusím ráno nikde cestovať. Spomínam si, že keď som prišiel do HELLOWEENU, išiel som na fotenie a musel som skoro ráno prejsť celý Hamburg, ale aj tak som všetko vnímal pozitívne. Hneď po troch mesiacoch od môjho príchodu do kapely sme šli na turné po USA. Samozrejme nešiel som tam na dovolenku, ale keď som sa vrátil, pomyslel som si, že to bolo ako sen. Ľudia vám tlieskajú, robíte čo vás baví, dostanete zato peniaze. Musím podotknúť, že na začiatku sme nezarábali veľa peňazí. Takže som to trochu riskol a urobil som dobre.

Na druhej strane, Amerika a Japonsko boli super, ale nehrali sme vtedy v Európe. Nevedel som, že toľko veľa ľudí zbožňovalo Kaia Hansena, ale ani ma to nezaujímalo. Ja som ho nahradil, a pravdupovediac som dovtedy HELLOWEEN ani veľmi nepoznal. Takže mi to pomohlo, proste som prišiel, snažil som sa hrať najlepšie ako som vedel a nekopíroval som Hansena v starých songoch. Nestresovala ma situácia, že som nahradil populárneho Kaia, lebo som o ňom veľa nevedel. Avšak vlastne nikdy som sa ho ani nepokúšal kopírovať. Začiatky boli teda dosť stresujúce. V Amerike sme hrali „Headbangers Tour“ s kapelami ANTHRAX a EXODUS, vtedy sme im predskakovali, takže sme hrali približne 55 minút, čo znamená 7 až 8 skladieb. Keď sme o pár mesiacov neskôr prišli do Japonska, musel som sa naučiť ďalšie skladby. Hral som stále vo voľnom čase, na hoteli, v tourbuse. „Weiki“ pri mne sedel a ukazoval mi, ako sa hrajú jednotlivé časti piesní. Ale okrem stresov, to bolo pre mňa aj veľmi zábavné.  Všetko som si musel zapamätať, lebo som nemal k dispozícii žiadne nahrávky, ani podklady. Musel som zaspievať aj doprovodné vokály.

Moja pamäť na texty je však strašne zlá. Potreboval som vedieť slová ku skladbe „Chance“, ktorú som napísal v roku 1991. Ešte predtým než som prišiel do HELLOWEENU nebol som schopný si spomenúť ani na dva riadky z textu. Potreboval som mať istotu, že ak mi to vypadne, aby som si mohol pozrieť text. Pri gitare sa mi to nestáva, ale pri textoch sa mi to stáva často (smiech). Mimochodom, to isté sa mi stalo vlani na Masters of Rock, keď som bol špeciálnym hosťom českej kapele SEBASTIEN. Text som sa učil dva týždne a keď som vyšiel na pódium, tak zrazu bum. Všetko mi vyfučalo z pamäti (smiech). Spieval som, ale iba nejaké hlúposti, čo mi práve napadli (smiech). Kedysi, ešte v mojej prvej kapele RAMPAGE som spieval fantasy texty naživo. Nevedel som vtedy ešte ani po anglicky a vlastne som sa hral nato, že spievam po anglicky. V tej dobe veľa ľudí po anglicky nevedelo (sedemdesiate roky, pozn. autora). Jeden chlap v hľadisku, ktorý po anglicky vedel, sa ma po koncerte spýtal, že čo som to tam spieval po nemecky s anglickým akcentom. Bol to nejaký Angličan, ktorý ma odhalil. Nakoniec mi vraví, že som spieval riadne sprostosti (smiech).

V období, keď si prišiel do HELLOWEENU bola kapely na vrchole slávy. Avšak nasledujúce albumy „Pink Bubbles Go Ape“ a „Chameleon“ nezožali veľkú popularitu. Ako to vtedy vyzeralo v kapele?
Vtedy sa urobilo aj veľa nesprávnych rozhodnutí, ale nie mojou vinnou. Urobiť albumy „Pink Bubbles Go Ape“ a „Chameleon“…, hmm, rozhodne mali byť viac metalové. Nejaké skladby sme už mali napísané…, aj náš manažment a producent Chris Bauerfiend sa nás pýtali, že čo sa stalo, prečo sme zmenili smerovanie kapely, čo sa zmenilo a prečo. Ja som však bol v kapele stále nový a napísal som rock/metalové skladby. Cítil som sa trošku nešťastne, lebo keby ostatní dvaja členovia napísali podobné skladby a robili sa podobné songy ako na Keeperoch, boli by sme mali oveľa väčší úspech. A rozhodnutie urobiť „Chameleon“ bolo úplne nesprávne. Nie ja, ale kapela to chcela zmeniť. Je to divné, lebo sme mali veľký úspech s power metalom a zrazu sa to zmenilo. Dvaja z členov kapely si povedia, že chcú ešte väčší úspech a poďme robiť pop rock. Ja som im vravel, že nie, veď máme metalových fanúšikov. Samozrejme, po týchto dvoch neúspešných albumoch sme stratili zmluvu s AFM Records. Michael Kiske bol stále smutný, mal nejaké problémy, ktoré sa prehlbovali. On chcel pokračovať v pope, zvyšok kapely si povedal, že dobre, ale budeme teda potrebovať nového speváka. No a ľudia vedia ako to ďalej pokračovalo…. Prišiel Andi Deris.

Vieš konkretizovať Kiskeho problémy?
Michael Kiske nemal nejaké extra problémy, len chcel zmeniť štýl hudby. Michi bol veľkým fanúšikom QUEEN, no a my sme taký druh hudby nehrali. Možno teraz Michi tvrdí, že vtedy bol nešťastný a nespokojný. V tom čase zbožňoval album „Chameleon“. Jemu sa páčil smer, akým sa vtedy naša hudba uberala. My sme z toho zas až tak štastní neboli. Kiske už vtedy hovoril, že nechce spievať metalové skladby. My sme ho povzbudzovali, že toto ťa urobilo slávnym, vraveli sme mu, aby to nezastavoval. V tom čase sa aj Michael veľmi zmenil. Zmenil filozofiu, stal sa vegetariánom. Akoby sa z jednej osoby stala úplne iná. A stále je už iný ako pred dvadsiatimi rokmi.

Dokopy si nahral s HELLOWEENOM sedem albumov a po nahrávke „The Dark Ride“ sa vaše cesty rozišli. Z kapely si odišiel kvôli nielen umeleckým, ale aj osobným problémom. Napravili sa už vaše vzťahy?
S HELLOWEEN som hral 12 rokov a je prirodzené, že začnú vznikať nedorozumenia. Nedávno som čítal interview s Andim Derisom, ktoré vyšlo v Nemecku. Andi v ňom hovorí, že sa mu odo mňa zdalo neprofesionálne, že som počas pôsobenia v kapele spravil dve sólovky a že som nepriniesol materiál zo sólového albumu do HELLOWEENU. Ja si to už, ale ani nepamätám, veď je to 15 rokov dozadu. Ale stále neviem prečo o mne HELLOWEEN hovoria. Veľakrát sme boli na vrchole, ale často aj na dne. Prežili sme si dobré, ale aj zlé obdobia. Nielen po hudobnej stránke, ale aj v rámci medziľudských vzťahov. V tom čase, keď som dostal „padáka“ sa kapela so mnou rozprávala a už som vraj nevenoval tekviciam dostatočnú pozornosť a neodovzdával jej sto percent. Ja som im nato povedal, že dobre, snažil som sa stále robiť čo najkvalitnejšiu prácu. Spravili sme album „The Dark Ride“, šli sme na turné a potom ma vykopli. Neviem. Mám pocit, že ma z niečoho obviňovali a ani neviem presne kvôli čomu nás spoločne s Ullim Kuschom vyhodili. Nebolo to niečo konkrétne. Myslím, že na nás žiarlili, pretože Ulli a ja sme plánovali urobiť spoločný sólo album, predtým som už mal dve sólovky…

Po čase sa vďaka turné AVANTASIE sú opäť v jednej kapele Kai a Michael. Povráva sa, že aj Weiki by chcel udobriť svoje vzťahy s Michim. Sleduješ tvorbu UNISONIC alebo si v kontakte ešte s niekým z bývalých spoluhráčov z HELLOWEENU?
Aby som bol úprimný, asi pred piatimi alebo siedmimi rokmi bol môj nápad dať dokopy Kaia Hansena, Michaela Kiskeho a mňa. Ohľadom toho sme sa už aj zo päť krát stretli v Hamburgu. V podstate sme sa dohodli, povzbudzovali sa navzájom, aby sme do toho šli. Bolo by to niečo, ako bývalí členovia HELLOWEEN opäť spolu. Možno aj Ulli Kusch by sa pridal, neviem. Jediné, koho sme vtedy potrebovali bol basgitarista. Nemohli sme si však nájsť čas na písanie skladieb. Časom tento môj nápad nejak zapadol prachom. A neskôr šli Kai a Michael spolu na turné s AVANTASIOU a potom sa Kai pridal k UNISONIC.

Sleduješ ešte dianie v HELLOWEENE? Čo hovoríš na ich opätovné spoločné turné s GAMMA RAY?
Nejako ich nesledujem. Marcus je super chlapík, vídavame sa v Hamburgu, dáme si pivo, Weikath si udržiava odstup, Deris ma nikdy nekontaktoval, ale nikdy sme spolu nebojovali. Bola možnosť, že by sme spolu išli na turné, bolo by to skvelé, levo vo všetkých troch kapelách, na mysli mám HELLOWEEN, GAMMA RAY a MASTERPLAN, sú  bývalí členovia tekvíc. Dokonca bol plán, ale neviem, prečo sme to ešte nezorganizovali, nikomu sme to ešte nespomínali. Kontaktovali ma v auguste, či ma to zaujíma, povedal som samozrejme, urobme to. A nakoniec z toho zišlo. Ale aspoň mám viac času na výrobu svojho albumu. Takže možno o ďalších desať rokov sa to podarí…

Predsa len si veľmi zaneprázdnený človek, ale musím sa spýtať, či neplánuješ natočiť aj tretí sólový album. Už je to dlhých 14 rokov, čo si vyšla posledná sólovka „Kaleidoscope“…
Momentálne nemám nápady na sólovku. Niekedy však premýšľam o tom, že by som spravil sólo album. Potom si však poviem, že som spokojný s tým, čo vytváram v MASTERPLANE, takže nepotrebujem robiť sólo album. Rozmýšľam, že v šoubiznise som už 25 rokov a možno by som to mal nejako osláviť. Možno práve sólovkou, možno kompiláciou v rámci osláv. Všetky piesne, na ktorých som spolupracoval, či už v HELLOWEENE alebo MASTERPLANE, mám už spísané. Práve tie by som dal do kompilácie, možno niečo takéto by prichádzalo do úvahy, ale zatiaľ o tom iba uvažujem. Klasickú sólovku, ako som robil predtým, teda v neoklasickom štýle, už nechcem. Teším sa na nové projekty, počas práce v štúdiu získavam prirodzene nové kontakty s dobrými hudobníkmi. Špeciálne česká kapela SEBASTIEN sa zväčšuje, sú populárnejší, nahrávajú u mňa druhý album. Nedávno som stretol speváka Apolla Papathanasia, ktorý odišiel z FIREWINDU. Mám s ním nejaké malé plány do budúcnosti, možno niečo vymyslíme. Už som, ale aj trochu unavený, aby som robil sólo album a všetko si napísal, sám. Ale, celkovo som spokojný s tým, čo teraz robím. Mimochodom, pred pár mesiacmi som hral aj na sólovom albume Russella Allena SYMPHONY X, ADRENALINE MOB). Nahral som mu rytmickú gitaru, 80 percent sólovej gitary, ale zatiaľ som nepočul doposiaľ nahraté vokály, počul som iba hudbu. Určite to vyjde ešte tento rok.

Ako relaxuješ?
Mám rád pivo, ale keď si ho dám, tak som ospalý. Ale možno je to aj preto, že niekedy vstanem skoro ráno a veľa premýšľam o práci, o ktorej sa mi niekedy aj sníva. Oddychom je pre mňa prechádzka so psom. S priateľkou chodíme na malé výlety. Milujem prírodu, napríklad v Tatrách som bol už niekoľkokrát. Hory sú naozaj krásne.

Máš za sebou už dlhú a úspešnú kariéru. Aké máš ešte plány do budúcnosti?
Nechcem byť na pódiách do sedemdesiatky, kedy už budem starý dedko. Neviem ešte ako to v budúcnosti bude, uvidím ako sa bude vyvíjať kariéra MASTERPLANU a aké ďalšie projekty budem mať k dispozícii. Všetko závisí od trhu a fanúšikov. Nikdy neviete. Ak nás stále budú chcieť a budeme populárni, napríklad ako SCORPIONS, ktorí už dva až tri roky idú stále „posledné“ turné… Ak aj nebudeme hrávať koncerty, chcem pokračovať v mojej práci v štúdiu, teda ak mi stále budú slúžiť uši. Asi by som v mojom veku mal myslieť aj na dôchodok, ale stále je to pre mňa divné. V hudbe chcem zostať aktívny. A možno sa môj život skončí o desať až pätnásť rokov…

Foto: Rybka

Preklad: Anna Bosáková