KOŠICE. Tunajšie pódium totiž začiatkom apríla smelo ovládli v pozícií headlinera veľmi dobre známi symfonickí velikáni SEPTICFLESH so svojou stále aktuálnou kolekciou „Codex Omega“, brazílske nekompromisné trio KRISIUN, či škandinávska svorka DIABOLICAL. K tomu ešte o niečo neskôr oznámený support v podobe Švajčiarov SCIENCE OF DISORDER, priam fantastické vstupné (18 eur) a bolo vymaľované!

Žiaľ, mladíkov z krajiny helvétskeho kríža a snáď aj polovicu setu DIABOLICAL musím rázom oželieť, keďže cesta vlakom z ďalekého Ružomberka trvá o niečo viac než bolo plánované, ale to človek od slovenského železničného prepravcu už akosi aj automaticky očakáva…

Nič to, vstup do klubu a následné „opáskovanie“ od personálu prebieha klasicky bezproblémovo, takže hor sa na dnešné hody, ktoré sleduje i celkom obstojný počet prítomných fanúšikov. Na to, že je stred pracovného týždňa to veru mohlo nakoniec dopadnúť omnoho horšie.

DIABOLICAL

Rodáci z chladného Sundswallu, zahalení do netradičných čiernych plášťov, hrnú do čoraz hustejšieho davu temnotou nasiaknutý smrtiaci kov, na čo väčšina prítomných reaguje zväčša pozitívne. Viac než na surovú podstatu samotného štýlu sa v tomto prípade vsádza na atmosféru, občasné melodické nápevy a stredné, postupne gradované tempo. Škoda, že väčšina vecí postupne mierne splýva dohromady, za to novinka „We Are Diabolical“ funguje v pozícií záverečnej bodky na jednotku s hviezdičkou. Na nedávnom Brutal Assaulte to vyšlo na poludňajšiu hodinu a teploty 40 stupňov v tieni, tentokrát som naopak zmeškal značnú časť koncertu, takže do tretice snáď už bez akýchkoľvek problémov.

KRISIUN

Kto predsa len hľadal vyššie spomínanú surovosť, musel ostať po vystúpení nasledujúcich KRISIUN v nemom úžase. Bratské trio z horúcej juhoamerickej pôdy som stretol postupne niekoľkokrát, avšak košický jarný náklep 2019 zatiaľ vyhráva na plnej čiare.

Alex, Max a Moyses vybrali naozaj tie najchutnejšie žánrové ingrediencie a na pódiu ich namiešali do toho najostrejšieho guláša široko ďaleko. Vražedné nasadenie, brutalita, technická precíznosť, perfektný sound, fantastické inštrumentálne (pozorovať Maxa za jeho vcelku skromnou súpravou je neuveriteľný zážitok) výkony a k tomu priehrštie skladieb, ktorým nechýba prepracovanosť, ale najmä hlava i päta.

KRISIUN

Kým posledné dosky KRISIUN ma nechávajú trochu chladným, ťažkotonážne „Kings of Killing“, „Ravager“, „Combustion Inferno“, „Scorge of Enthroned“, „Ways to Barbarism“, „Slaying Steel“, „Descending Abomination“ naživo vždy jednoznačne valcujú. K tomu v pekelnom tempe naklepaný cover „Ace of Spades“ a je vymaľované!

SEPTICFLESH

Po tomto našľapanom náreze znovu prehadzujeme výhybku do odlišných vôd, hoci v deathovom rybníku ešte stále zostaneme. Grécka akvizícia SEPTICFLESH totiž už dlhé roky patrí medzi popredných predstaviteľov spájania klasickej hudby a najtvrdšieho metalu, čo z nich robí skutočne horúci artikel na hudobnej mape, malé Slovensko nevynímajúc.

Chalanom sa u nás evidentne páči, keďže sú na našich festivaloch a v kluboch pomerne často, hoci do ďalekých Košíc a Collossea hľadali cestu dlhých jedenásť rokov. A veru oplatilo sa počkať. Ako ináč, frontman Spiros a jeho družina bojovníkov majú bohatú šou premyslenú do poslednej bodky, čo robí z približne 75 minútového predstavenia hotový umelecký zážitok.

SEPTICFLESH

Znovu priam dokonalý sound, kde mali všetky nástroje a hlasité zbory svoje pevné miesto, úžasné svetlá a nasvietenie, výkony, pohlcujúca atmosféra a spolupracujúce publikum, ktoré pevnou rukou ovládal spomínaný Spiros. Na jeho ukecanosť a nekonečné „ hej hej hej“ som si časom akosi zvykol, naopak mi práve veľmi imponuje obrovská zanietenosť a oddanosť fanúšikom, čo sympatický kapelník potvrdil nekonečným lúčením v záverečných sekundách „Dark Art“.

Naopak, mierne sklamal setlist. Nie jednotlivými kusmi – veď veci ako „Martyr“, „Portrait of A Headless Man“, „Pyramide God“, „Prototype“ či „Prometheus“ musia fungovať aj o polnoci, ale svojou stavbou, ktorá je rokmi nemenná a úspešne ignoruje všetky staršie, nemenej kvalitné albumy. Hralo sa teda od legendárneho comebacku „Communion“ nahor a práve originálne pecky z tohto kotúča zaznamenali určite najväčší ohlas.

SEPTICFLESH

Inak skutočne snáď ani nie je čo dodať, SEPTICFLESH predviedli dychberúcu prednášku na tému „klasika a metal“ a minimálne vo mne bude tento koncert rezonovať ešte poriadne dlho.

PLUSY:
Vynikajúce sety SEPTICFLESH a KRISIUN, bezchybný zvuk a svetlá, bohatý merch, vcelku pekná účasť fanúšikov

MÍNUSY:
Absencia šatne, trochu skorý koniec

Ladislav Rusnák

Mladý a veľmi aktívny fanúšik metalovej muziky, ktorú vyhľadáva už od útleho veku. Taktiež obrovský vyznávač rybolovu, pasívny športovec (futbal, hokej, bedminton) a človek so zmyslom pre kvalitný film. Od roku 2011 taktiež zanietený redaktor hudobného webzinu Valhalla.sk.