Skvelá prvotina, solídne pokračovanie a famózna tretia radovka je krátky a výstižný popis toho najsilnejšieho z diskografie heavy/power metalových Severanov. Príchodom súčasného vokalistu Patrika Johanssona kapela získala osobitý vokálny prejav a živelného frontmana. Album „Unholy Cross“, ktorý bol jeho prvým zápisom, možno považovať za začiatok prerodu vrcholiaceho v práve vychádzajúcom disku, a ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou bude pretrvávať aj naďalej.

BLOODBOUND – Rise of the Dragon Empire

Tým aktuálnym hudobným prejavom je konzumný metal prostého strihu generovaný prostredníctvom posledných albumov snažiac sa tak priživiť na popularite svojich krajanov SABATON. To, že sa im to i komerčne darí podčiarkuje aj tohtoročné turné po prvýkrát v pozícii hlavnej kapely. Z môjho pohľadu ide len o zúročenie sondovania toho, čo je momentálne na trhu príťažlivé, trendové, dostatočne nenáročné na vstrebanie a prístupné širšej mase ľudí. Nejde ani tak o úspech muzikantskej šikovnosti či invencie, ale o príhodné sa prispôsobenie hladným masám, ktorých apetít je dostatočne veľký na strávenie ďalšej obdobne zameranej kapely hoci s minimom nutričných hodnôt.

Hlavným problémom celej nahrávky je jej nevýraznosť, uniformnosť a v konečnom dôsledku aj bezradnosť. Jednotlivé skladby sa síce príjemne počúvajú, prinášajú kopec melódií, ladne vystavaných gitarových sól, majestátne sa tváriacich sa zborov a honosne zdobených refrénov. Avšak ponúkajú veľmi málo doslova ukážkových a nákazlivých momentov, ktoré by uhranuli a uviazli v hlave na čo i len dlhší moment. Ak sa aj nejaký objaví tak je v okamihu pochovaný nánosom jednotvárnosti. Takými sú kusy „Balerion“ alebo „The Warlock’s Trail”, oba však inštrumentálne predvídavé a strnulé – alebo záverečná „Reign of Fire“ so zaujímavo vsunutým indiánskym zborom.

BLOODBOUND

Doska ako taká ale vôbec nezačína zle. Titulná skladba „Rise of the Dragon Empire“ očarí „nightwishovskou“ melodikou, refrénom s folkovým nádychom a uhrančivými klávesmi. Vznešeným chorálom a „speedovým“ cvalom nás zadupe „Slayer of Kings“. Tá je jednou z mála rýchlych skladieb, ktorých bolo neúrekom na predošlom albume. Najviac vyčnievajúcim kúskom je veľkolepá a rozpínavá „Blackwater Bay“ s nadýchanými „synth“ klávesmi.

Naopak, letargické a znudené bicie, nezáživne sa opakujúce riffy zvyšných položiek však dopomáhajú tomu, aby sa jednotlivé piesne zlievali do jedného. Rozťahaná nuda v „Breaking the Beast“ i „Magical Eye“ a do očí bijúca inšpirácia SABATON v „A Blessing in Sorcery“, „Skyriders and Stormbringers“ či „Giants of Heaven“ potvrdzujú nemohúcnosť súčasných BLOODBOUND.

Aj vzhľadom na relatívne pretrvávajúci komerčný záujem o súčasný ksicht Švédov je nepravdepodobné očakávať výraznú zmenu v ďalšom tvárnení výrazu kapely. Každopádne ten súčasný je rýchlo prchavý, bez potrebného nadhľadu a žiaduceho nasadenia.

Hodnotenie autora: 5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ján Magdoško

Redaktor Valhalla.sk