BRATISLAVA. NIGHTWISH je fenomén, ktorý ovplyvnil minimálne jednu celú generáciu fanúšikov metalovej a rockovej hudby. Od roku 2013 je NIGHTWISH späť v plnej sile a za to môže angažovanie holandskej speváčky Floor Jansen. Prvý album „Angels Fall First“ týchto fínskych symfonikov vyšiel v roku 1997. Píše rok 2018 a kapela je neustále v obrovskej forme a najmä vypredáva haly a je headlinerom veľkých festivalov.

Nadšení fanúšikovia počas koncertu NIGHTWISH v Bratislave. Foto: Alena Červeňanská

Šestica hudobníkov cestuje po svete už od marca. V novembri vďaka Octopus Promotion ich turné „Decades: World Tour 2018“ zavítalo aj na Slovensko, presnejšie do bratislavskej Incheba Expo Arény. NIGHTWISH sa v našom hlavnom meste predstavili vôbec po prvýkrát. O tento koncert bol veľký záujem už po jeho ohlásení a tak nie je ani prekvapením, že niekoľko týždňov pred jeho začiatkom bol vypredaný.

Incheba Expo Aréna sa ukázala ako vhodná voľba miesta koncertu. Je pravda, že pri troch vstupoch (ak som správne postrehol) sa tvorili dlhočizné rady, ktoré sa ale hýbali pomerne rýchlo, ja osobne som čakal v rade približne 20 minút. Áno, vo svojej podstate je to dlho, ale treba si uvedomiť, že podujatie bolo vypredané. „Chobotničky“ treba pochváliť za organizáciu a taktiež aj Food Area, ktorá sa rozprestierala pri vstupe na sedenie. Prívesy s občerstvením, pivo, víno, destiláty, káva. A všetko za prijateľné ceny.

BEAST IN BLACK. Foto: Alena Červeňanská

Toto masívne turné idú s NIGHTWISH ich krajania BEAST IN BLACK, ktorí otvárali aj bratislavský večer. Melodický heavy/power metal v podaní kapely, ktorá má na konte zatiaľ jediný štúdiový album „Berseker“ z roku 2017 fanúšikov bavil. S touto kapelou som sa v živom prevedení stretol pred pol rokom vo Zvolene, kedy predskakovali RHAPSODY.

Nechcem sa znova opakovať, že ja ich hudbe neviem prísť na chuť, pretože nezmenilo sa to ani po tomto vystúpení. Bolo ich plné pódium, opäť nad všetkým vyčnieval spevák s veľkým hlasovým rozsahom – Yannis Papadopoulos. Ale u mňa to opäť nefungovalo. Pochopiteľne hrali skladby zo zatiaľ jediného albumu, odznelo ich 9 z celkového počtu 12. Aj keď ich vystúpenie mne nešmakovalo, musím uznať, že boli dobrým predkrmom pred hlavnými hviezdami večera.

Floor Jansen (NIGHTWISH) v Bratislave. Foto: Alena Červeňanská

NIGHTWISH majú u nás stále veľkú fanúšikovskú základňu. Veď za posledné tri roky hrali na Slovensku trikrát a pred veľkým množstvom fanúšikov. Ich nezabudnuteľné koncerty v Banskej Bystrici (videlo ho cca 9000 ľudí) v roku 2015 a v Košiciach v roku 2016 (cca 4000 ľudí) sa vryli do pamäte všetkým zúčastnením. Organizátori bratislavského koncertu uviedli 5500 ľudí, takže keď to spočítame, za pomerne krátke časové obdobie si koncert NIGHTWISH vychutnalo na Slovensku približne 18500 fanúšikov.

Pred koncertom upozornil nahratý hlas prítomných, aby sa na koncert pozerali vlastnými očami, nie cez displeje mobilov. Veľmi platné to však nebolo. Po intre „Swanheart“, ktoré zahral Troy Donockley a ako vychádzali ostatní členovia skupiny na pódium, spoločne s pyrošou odpálili Fíni prvú pecku „Dark Chest of Wonders“, po ktorej pokračovala notoricky známa „Wish I Had an Angel“.

Floor Jansen a Tuomas Holopainen. Foto: Alena Červeňanská

Celé turné bolo propagované ako cestovanie v čase a niektoré skladby zahrala kapela vôbec po prvýkrát naživo. Zažiť sme mohli veľmi zaujímavý priebeh ich bohatou diskografiou. Z debutového albumu „Angels Fall First“ odznela titulná skladba „Elevenpath“ odetá v mierne modernejšom šate. Z „Oceanborn“ sme počuli okrem intra „Swanheart“ aj „Devil & the Deep Dark Ocean“, z nasledujúceho „Wishmaster“ zasa „The Kinslayer“ a „Dead Boy’s Poem“, ktorú uviedol zaujímavými slovami Marco Hietala. Došlo aj na raritky ako „The Carpenter“ z roku 1997 alebo „10th Man Down“ z roku 2001. Hralo sa z každej dlhohrajúcej štúdiovky s výnimkou nahrávky „Dark Passion Play“ z roku 2007.

Celkovo bol setlist zostavený skvele. Skutočne sme cestovali v čase, keď staršie kúsky striedali tie novšie. Okrem vynikajúcich hudobných výkonov NIGHTWISH vsadili aj na vizuálnu stránku. Okrem spomínanej pyrotechniky, ktorú využili dokopy v ôsmich piesňach, pri každej skladbe dotvárali atmosféru vizualizácie premietané na veľkoplošnej obrazovke za pódiom. Po bokoch nechýbali ani dve obrazovky, aby aj fanúšikovia, ktorí sedeli vzadu, mohli detailnejšie vidieť, čo sa deje na pódiu.

Marco Hietala. Foto: Alena Červeňanská

Zraky fanúšikov sa opäť najviac upierali na speváčku Floor Jansen, ktorá opäť predviedla, že je vo fantastickej forme. S prehľadom odspievala piesne z každej éry skupiny. Tarjine operné vokály dala s takým prehľadom, že človek mal po tele povestné zimomriavky, a navyše, čo bolo pre mňa veľmi podstatné, prispôsobila si ich svojmu hlasu, čo v konečnom výsledku vyznelo podľa mňa ešte lepšie. Floorine duety s Marcom Hietalom hladili dušu. Bolo vidieť, že si koncert užíva aj hlavný mozog kapely, klávesák Tuomas Holopainen.

Pri „I Want My Tears Back“ ukázala Floor, že by sa nestratila ani ako tanečníčka. Bolo vtipné pozorovať ako sa pri svojej tanečnej vsuvke pomaly blížila ku Emppu Vuorinenenovi, aby ho zobrala do tanca, ale ten jej s úsmevom na perách radšej ušiel.

Kapela mala od úvodných tónov aj poriadnu odozvu u fanúšikov, ktorí si užívali každú pieseň. Pochopiteľne, najväčšie odozvy mali známe hity ako „Wish I Had an Agel“, „Élan“, staručičká „Elvenpath“, ktorú kapela zahrala v takom medley spolu s „Elvenjig“, „I Want My Tears Back“, „Last Ride of the Day“, „The Kinslayer“ či „Nemo“.

Floor Jansen. Foto: Alena Červeňanská

Veľká chvíľa Tuomasa Holopainena prišla v závere koncertu, keď klávesovým mini sólom predznamenal plnú verziu opusu „The Greatest Show on Earth“ z ich zatiaľ poslednej štúdiovky „Endless Forms Most Beautiful“. Priznám sa, že zaradenie tohto songu, ktorý považujem azda za najväčší klenot kapely v ich diskografii, navyše s výrazným posolstvom, potešilo nesmierne aj mňa. Aj keď má pieseň viac ako 20 minút, nenudí ani na chvíľu. Vyznejú v ňom všetky nástroje a skvelá Floor Jansen. Atmosféru a posolstvo piesne dotvárala projekcia na obrazovke za kapelou. Excelentné.

Po „The Greatest Show on Earth“ nasledovala už iba záverečná „Ghost Love Score“, s ktorou sa NIGHTWISH rozlúčili s nielen slovenským publikom v Bratislave. Záverečné klaňačky a úsmevy na každú stranu. Takto si predstavujem vydarený koncert. Kapela odviedla profesionálny výkon, bolo vidieť, že sa jej členovia na pódiu bavili tiež a taktiež nechýbali spokojné úsmevy (u niektorých aj slzy šťastia) ani na tvárach fanúšikov. Áno, niekto môže namietať, že nezahrali tú alebo onú skladbu, no dvojhodinový program NIGHTWISH bol zostavený naozaj parádne a pútavo.

Playilist NIGHTWISH v Bratislave: „Intro (Swanheart)“, „Dark Chest of Wonders“, „Wish I Had An Angel“, „10th Man Down“, „Come Cover Me“, „Gethsemane“, „Élan“, „Sacrament of Wilderness“, „Dead Boy’s Poem“, „Elvenjig + Elvenpath“, „I Want My Tears Back“, „Last Ride of the Day“, „The Carpenter“, „The Kinslayer“, „Devil & The Deep Dark Ocean“, „Nemo“, „Slaying the Dreamer“, „The Greatest Show On Earth“ – „Ghost Love Score“.

PLUSY:
NIGHTWISH, dobrý zvuk, atmosféra, baviaca sa kapela i fanúšikovia, výkony hudobníkov, vizualizácia pódia, výborný výber piesní, odohratie celej skladby „The Greatest Show on Earth“, bohatý merchandise za prijateľné ceny

MÍNUSY:
Azda len dlhočizné rady fanúšikov čakajúcich na vstup do haly

Foto: Alena Červeňanská

Stanley „Stillborn“ Černák

Šéfredaktor portálu Valhalla.sk