Je to akoby počúvať heavy metal a nepoznať IRON MAIDEN. Asi takto by som nejako v úvode prirovnal meno, o ktorom teraz napíšem pár riadkov. Ani nie o ňom, osobne som ho nepoznal, ale o jeho nevšednom a hlbokom prínose v metalovej hudbe.

Warrel Dane – Shadow Work

O mŕtvych len v dobrom. Budem sa snažiť vyvarovať tejto frázy a napísať recenziu na nie ostatnú, ale definitívne poslednú nahrávku Warrela Dana. Nebudem písať s ľútosťou, ale s rešpektom a pokorou. Vyvarujem sa nasladlej energie a prípadnému karu. Nebudem volať po kondolencii, ani po slzách. Metal je večný. Áno, je!

Legendárneho speváka ešte legendárnejších kapiel SANCTUARY alebo NEVERMORE. Spevák skonal pri nahrávaní jeho poslednej pozemskej nahrávky „Shadow Work“ v Brazílii. Nech je k nemu metalové nebo alebo peklo…, alebo čo to tam na druhom brehu vlastne je, ľahké. Nech je k nemu úctivé a ochraňujúce.

Po niekoľkých albumoch vo vyššie spomínaných kapelách je „Shadow Work“ len druhá sólová nahrávka Warrela Dana. Prvá z roku 2008 s názvom „Praises to the War Machine“, bola pre mňa obrovskou inšpiráciou. Nikdy som sa jej neprepočúval, hoci som ju otočil toľkokrát, že sa to ani neodhadujem napísať. Nádherný a dovolím si tvrdiť, že nadčasový album.

Warrel Dane

Novinka – teda zaťažko mi je písať novinka. Jeho posledný album je viac metalový ako bol desať rokov starý sólový predchodca. Je drsnejší a tvrdší. Pripomína mi to NEVERMORE oveľa viac ako SANCTUARY alebo jeho sólové skladby zo spomínaného debutu. Inak, NEVERMORE boli vraj najlepšou metalovou kapelou, ktorá sa rozpadla kvôli alkoholu. Ale o tomto teraz nechcem písať.

Rozhodol som sa prvýkrát odkedy píšem recenzie, vôbec skladby detailne nerozmazávať a neprerezávať. Nechcem dnes vytláčať šťavu z tak úžasných pomarančov. Chcem ovocie metalovej muziky, ktoré tu pre nás zanechal geniálny spevák Warrel Dane opísať presne tak, ako to cítim. Na prvú šupu.

„Shadow Work“ som počul presne šesť krát. Nechcem aby to znelo ako klišé, ale stále objavujem pri jeho posluchu niečo iné. V každej skladbe. Stále niečo nové, niečo tak silné, čo dokáže upútať moju myseľ. Warrel Dane bol metalista telom aj dušou. Bol stelesnením metalového bohéma, možno metalovej hviezdy. Jeho vokál však hovorí za všetko. Päť albumov so SANCTUARY, 9 s NEVERMORE a dva sólové. Nepíšem o tom kde hosťoval.

Skrátka, finálny album má riadnu minutáž a pri refréne „Madame Satan“ sa mi zježili všetky chlpy. Nehovoriac o tom, že posledný zárez na albume má skoro 10 minút. Na tejto nahrávke sa jednoducho dejú veľké veci.

Skupina Warrela Dana

„Shadow Work“ sa len tak ťahá a necháva za sebou stopu. Krvavú a jasnú. Tento album je geniálny a je podľa mňa stelesnením metalovej hudby v roku 2018. Nechcem škatuľkovať, či je to viac thrash, viac power alebo progressive… Je to jednoducho metal v tej najčistejšej podobe. Nádherný album, ktorý vás jednoducho vtiahne. Vcucne vás úplne na komplet a vy sa budete dožadovať ďalšej dávky. Vrátil som sa v týchto posledných dňoch aj ku starým veciam NEVERMORE alebo aj SANCTUARY. Neviem čím to je. Nebude to melanchólia, iba môj pocit. Myslím si, že Warrel Dane nahral na sklonku svojho života svoj absolútne najlepší album. Totálny piedestál, ba až pomník. Táto nahrávka by mohla byť ďalším míľnikom metalovej hudby. Nie preto, že odišiel na onen svet jeho interpret, ale pre jeho zvuk, melódie, hutnosť a celkovú vôňu tohto materiálu.

Nazvem to až éterický metal. Dnes už viem, že tento album bude svietiť v mojej TOP desiatke za rok 2018. Neviem síce ešte na akom piedestály, ale bude to určite veľmi vysoko. Fantastická nahrávka, ktorá spĺňa aj tie najlepšie a najprísnejšie svetové kritériá. Perfektné nástroje, úžasný zvuk, famózna rytmika… a vokál? O tom som už písal.

Warrel Dane nahral na konci svojho života album „Shadow Work“. Preskočil svoj tieň. S určitosťou to môžem napísať, lebo z jeho posledného albumu, ktorý nám tu zanechal je to naozaj cítiť. Chcem sa poďakovať takto do metalového neba aj za našu redakciu, že dielo ktoré tu spomínaný interpret zanechal bude inšpiráciou pre ďalšie kapely. Legendy ostávajú večné. Myslím, že aj on to vie. Zaujímalo by ma veľmi, s kým si dal prvé pivo v metalovom nebi. Či to bol Dio alebo Lemmy. Ktovie… A možno si už žiadne pivo radšej nedal a ani nedá.

Hodnotenie autora: 9 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Jano Marton

Redaktor Valhalla.sk, slovenský básnik a spisovateľ. „Píšem, lebo mám rád mojich klaunov s krídlami tam hlboko dnu… vdýchnite, alebo nie.“