Poďme, ale už ku kapelám. Program mala otvoriť česká kultová gore grindová formácia AHUMADO GRANUJO o jedenástej hodine. Po príchode do areálu to však tak vôbec nevyzeralo. Vznikli menšie diery v programe a tak AHUMADO GRANUJO začali hrať až približne o pol dvanástej. Na týchto Pražákov bolo zvedavých naozaj dosť ľudí. Frontman Vít Bureš sa snažil oživiť zvukovú skúšku vtipnými poznámkami ako prišli sme sa sem „vyblejt“ a podobne. Bureš tiež nezabudol vtipne okomentovať skoro každú skladbu. AHUMADO GRANUJO nesklamali, no zároveň dodám, že ich vystúpeniu chýbala oproti vlaňajšiemu koncertu na Fekal Party lepšia atmosféra. Mimochodom, už keď spomínam „speváka“ Víta Bureša, tak ten by sa dal kľudne priradiť k hviezdam ako Shane Embury alebo Tomas Lindberg, pretože okrem AHUMADA si zahral aj vo štvrtok s BRUTALLY DECEASED a mohli sme ho vídať a stretávať vo vojenskej Pevnosti počas celého festivalu.

Po vystúpení týchto Čechov sme sa odobrali najesť sa do mesta a ďalšiu kapelu, na ktorú som bol zvedavý boli až belgickí ABORTED, ktorým vyšiel začiatkom roka vynikajúci štúdiový počin „Global Flatline“. Tí nesklamali a odohrali zdrvujúci set, ktorý sa divákom páčil. Frontnam Sven de Caluwé nabádal fanúšikov na circle pit a mosh pit a opäť dal do vystúpenia všetko. ABORTED sú kapelou, ktorej podľa mňa viac svedčí klubové pódium, ale nestratili sa ani na veľkom festivalovom.

Na rade boli djentoví THE SAFTEY FIRE, ktorých som vynechal a vzhliadol som iba vystúpenie holandských TEXTURES. Na ich progresívne poňatie metalovej hudby som bol zvedavý aj v živom prevedení, no nejako sa kapele nepodarilo zaujať moju maličkosť. TEXTURES odohrali prierez celou diskografiou, aj keď najviac sa sústredili na aktuálny album „Dualism“.

Po tomto koncerte som si šiel trošku oddýchnuť do chill-out zóny, prezrel som si bohatý merchandise a zastavil sa aj v press centre. Už, keď som pri press centre, tak sa musím priznať, že som od neho čakal viac. V potvrdzovacom akreditačnom maili bolo sľúbené aj nejaké to občerstvenie, no okrem pripojenia k internetu a samozrejme elektrických zásuviek bola k dispozícii iba čistá voda. Zvedavý som bol až na SODOM, no ako som si všimol, tak na programe autogramiád bol preškrtnutý ich čas a prepísaný na 2:20. Bolo jasné, že SODOM teda nevystúpia v sľúbený čas. Vzniknuté voľno som tak využil na oplieskanie posledných žetónov a peňazí. Odbehol som sa pozrieť aj na vystúpenie sludge metalových KYLESA. Priznám sa, že túto kapelu nemám napočúvanú, no naživo predviedli veľmi dobré vystúpenie a ich skladby sa mi páčili. Zážitok z ich vystúpenia umocňoval najmä kontrast spevu Laury Pleasants a Phillipa Copeho.

Medzitým sa v press centre už začalo čosi šepkať aj o zrušení vystúpenia AGNOSTIC FRONT, čo však našťastie nebola pravda, pretože tieto americké hardcorové legendy zrušili iba autogramiádu.

Na Jägermeister stage sa už chystali FINNTROLL, ktorí nie sú veľmi mojou šálkou kávy a pred náročným večerným programom som zvolil ešte oddych. Ich vystúpenie teda hodnotiť veľmi ani nechcem, avšak z reakcií viacerých fanúšikov, to vraj nebolo bohviečo.

Na rad prišli americkí deatheri IMMOLATION, z ktorých setu som tiež veľa nevidel, lebo ma zachvátil hlad a smäd. Títo sympatickí Američania však šlapali počas toho, čo som videl do plných a mali aj veľkú odozvu v publiku. Rozhodne dobré vystúpenie, až ma mrzí, že som ho neodsledoval celé.

Ja som však už bol v očakávaní ďalších deatherov a síce SIX FEET UNDER. Chris Barnes je legenda žánru a jeho smrtiaci chropot mám veľmi rád a navyše som ho naživo ešte nevidel. Pravdou však je, že pred novým štúdiovým albumom „Undead“ obmenil zostavu a z pôvodných SIX FEET UNDER nezostal kameň na kameni, samozrejme až na samotného Chrisa. Prvé čo ma zaujalo bola dĺžka jeho dredov, ktoré mu už siahajú až k lítkam. Keď začal headbangovať, tak to malo svoj efekt. Čo je však dôležitejšie, Barnes má v hrdle naozaj smrtiaci chropot, ktorý, keď počujete naživo, tak vám prechádzajú zimomriavky celým telom. Na môj podiv bol aj zvuk v poriadku a SIX FEET UNDER som si naozaj vychutnal. Vystúpenie si užívala aj kapela samotná a mňa potešila moja obľúbená „Victim of the Paranoid“. Avšak, nebol by to Chris Barnes, keby niečo nevyviedol. Už k záveru vystúpenia absolútne nepochopiteľne zastavil celú kapelu (až po viacerých pokusoch). Skladbu ani nedohrali. Absolútne nik nevedel, čo sa deje. Za pár sekúnd však odpálili nesmrteľnú „Hammer Smashed Face“ od bývalej Barnesovej kapely CANNIBAL CORPSE a ukončili koncert. Tento záver na mňa pôsobil rozpačito a premýšľal som, či to bolo pripravené, alebo pán Barnes dostal jeden zo svojich prestrihov. Nech to už bolo tak, či onak, malo to svoj efekt a to väčšie čaro mal záverečný cover. Pre mňa boli SFU veľmi milým prekvapením.

Na Metalshop stage už bolo všetko pripravené na legendu newyorského hardcoru AGNOSTIC FRONT. Pred dvoma rokmi som ich vystúpenie (hrali po mojich obľúbencoch HYPOCRISY) nezvládal pozerať, tak teraz som sa na nich tešil a myslím, že oprávnene. Najskôr vyšla kapela samotná, ku ktorej sa o niečo neskôr pridal frontman Roger Miret, ktorého špecifické frázovanie je poznávacím znakom AGNOSTIC FRONT. Ľudia sa bavili, skákali a odovzdávali presne takú istú energiu kapele, ako ona im. Hneď tretia skladba bola koncertná tutovka „For My Family“, ktorú spolu s kapelou odspieval snáď každý. Všeobecne Miret sa snažil fanúšikov čo najviac nabádať ku spevu a circle pitu. Ako som písal v úvode reportov, tak organizátori spravili veľmi dobrý ťah, že na každý jeden deň zohnali hviezdy hc scény. AGNOSTIC FRONT boli naozaj čerešničkou na tohtoročnej hardcorovej torte zvanej Brutal Assault.

Hneď som sa snažil presunúť k druhému pódiu, kde už boli pripravení švédski matadori melodic death metalu AT THE GATES, v ktorých čele nestál nik iný ako jedna z osobností tohto ročníka Brutalu Tomas Lindberg. Kapela išla naplno, najmä Lindberg, ktorý odovzdal opäť všetko zo seba. Nesledoval som však celé vystúpenie, pretože som si chcel nájsť dobré miesto na IMMORTAL. Čo moje uši zachytili, tak AT THE GATES zahrali „Slaughter of the Soul“, „Raped By the Light of Christ“, „World of Lies“ alebo „Blinded By Fear“. Kapela mala naozaj vynikajúcu odozvu.

Moja pozornosť však bola upriamená už na pódium, kde sa chystali blackoví IMMORTAL, ktorých som videl práve tu na Brutale ešte v roku 2009. Vtedajšie vystúpenie bolo naozaj úchvatné, tak som sa tešil aj nato, čo predvedú po troch rokoch. Ako prvý sa zjavil za bicou súpravou Horgh, potom vyšiel Apollyon a za ním doslova vybehol Abbath. IMMORTAL si so sebou priniesli efekty, ktoré sa snažili dotvárať mrazivú atmosféru a pri dvoch skladbách mali aj pyrotechnickú šou. Bolo to vskutku efektné, no priznám sa, že som čakal aj Abbathove hrátky s ohňom, ako tomu bolo pred tromi rokmi, no nestalo sa tak. IMMORTAL dali do vystúpenia všetko, ostatne, tak ako vždy, najmä Abbath bol na nezastavenie a niekedy bolo komické sledovať, že ani sám Apollyon nevedel, kde sa má hyperaktívnemu Abbathovi uhnúť. Na vystúpenie sa dalo pozerať, avšak bolo na hranici počúvateľnosti. Jednak boli IMMORTAL dosť nahlas, ale najmä mali doslova otrasný a len ťažko rozoznateľný zvuk. Len veľmi ťažko som rozpoznal skladby, ktoré hrajú, respektíve, keby ich Abbath neuviedol, tak asi mám ešte väčší problém. Oproti vystúpeniu z roku 2009 IMMORTAL obmenili playlist iba čiastočne, ale na moju radosť z môjho azda najobľúbenejšieho albumu „Sons of Northern Darkness“ odzneli až štyri skladby. Samozrejme rovnomenná, potom „In My Kingdom Cold“ (naozaj ma to prekvapilo), „Tyrants“ a „One By One“. Zazneli aj „Damned In Black“ alebo aj ich prvá klipovka „Call of the Wintermoon“. Na záver odznela „All Shall Fall“, ktorú sa priznám som skoro ani nerozoznal, keby nebolo refrénu. Na záver si Abbath neodpustil pár klišé póz a rozlúčil sa s publikom nadobro. Moje dojmy z vystúpenia týchto Nórov sú zmiešané. Kapela predviedla ozaj perfektný výkon, dalo sa nato pozerať aj po vizuálnej stránke, no zvuk ich absolútne pochoval. Ak to mám porovnať s ich prvým vystúpením na Brutal Assaulte, tak vyhráva práve koncert z roku 2009.

Pre mňa poslednou kapelou, ktorú som chcel vidieť na tohtoročnom Assaulte boli MOONSPELL. Toto vystúpenie bolo už mojim štvrtým stretnutím s touto kapelou. Pódium sa premenilo na motívy nového albumu „Alpha Noir“ a úvodné tóny patrili otváracej skladbe „Axis Mundi“, pri ktorej mal Fernando Ribeiro na sebe masku ako z gréckej mytológie, ktorú potom odložil. Z novinky prezentovali MOONSPELL ešte rovnomennú skladbu a „Em Nome do Medo“. Došlo však aj na povinné koncertné jazdy ako „Vampiria“ a „Alma Mater“. Na môj vkus mali MOONSPELL málo časového priestoru, pretože mi ich koncert ubehol veľmi rýchlo. Táto portugalská stálica sa na Brutal Assaulte predstavila vôbec po prvýkrát, čo nezabudol Fernando povedať niekoľkokrát a taktiež nám prezradil, že tento koncert bol ich posledným v letnej sezóne, tak si ho chceli poriadne užiť, aby si domov odniesli len tie najkrajšie spomienky. Myslím, že sa to podarilo a spokojnosť bola na oboch stranách. Mimochodom prejav celej kapely je absolútne precízny a plný emócií a nad všetkým drží pevné opraty práve Fernando Ribeiro, čo bolo vidieť aj v josefovskej Pevnosti. Koncertný set ukončili už tradičnou „Fullmoon Madness“ a pre tento rok som mal s kapelami vystarané.

Pravda, ešte nasledovali GODFLESH a VIRUS, ale najmä presunutí SODOM. No, moje prvé kroky smerovali do stánku s jedlom, aby sa minuli posledné žetóny. Pri týchto potulkách som natrafil na nášho Sachtikusa, s ktorým sme sa tak zakecali, že už hrali SODOM. Únava však bola veľká, tak som vydržal iba pár skladieb, no na moje počudovanie, si počkalo na túto legendu naozaj dosť fanúšikov. Trio vedené Tomom Angelripperom vpálilo do ľudí poriadnu porciu old schol thrash metalu. Moje kroky, však už smerovali do stanu, kde som zaspával spolu s tónmi hudby SODOM.

Veru, už sedemnásty ročník Brutal Assaultu je za nami. Je čas rekapitulovať. V prvom rade musím vysloviť spokojnosť s kvalitnou organizáciou, aj keď mini chybičky krásy by sa našli, ale myslím si, že to nestojí za reč. Ako plus hodnotím samozrejme nenápadné skrášľovanie areálu, ale najväčším pozitívom tohto ročníka bolo nainštalovanie veľkého loga Brutalu, teda dreveného orla nad josefovskú Pevnost za pódiami. O kvalitnej organizácii svedčí aj fakt, že viac ako polovica kapiel, ktoré som videl si nevedeli vynachváliť brutalovské publikum a chválilo aj organizátorov. A ešte dodám, že množstvo skupín sa po svojich vystúpeniach odfotilo s fanúšikmi v pozadí. To hovorí za všetko… Mínusom tohto ročníka bol poväčšinou veľmi zlý zvuk niektorých kapiel, ktorý niektoré koncerty doslova pochoval. S tým by sa malo do budúcnosti niečo už naozaj urobiť. Čo sa kapiel týka, tak organizátori tentokrát mali azda najlákavejší line-up v celej histórii festivalu spoločne s jubilejným 15. ročníkom. Do pozadia, akoby ustúpil black, ktorý tu mal najmenšie zastúpenie. Skvelým ťahom bolo pozvanie všetkých troch legiend hardcoru (SICK OF IT ALL, HATEBREED, AGNOSTIC FRONT). Najlepšie vystúpenia a hudobné sklamania nájdete o pár riadkov nižšie. Nabudúci rok dovŕši náš Brutálček plnoletosť a my sa už teraz môžeme tešiť, aké vychytávky a kapely pre nás Shindyho tím pripraví.

TOP koncerty: MACHINE HEAD, MINISTRY, LOCK UP, NAPALM DEATH, AGNOSTIC FRONT, HATEBREED, SICK OF IT ALL, SIX FEET UNDER, ARCTURUS, MOONSPELL
Potešili: GENERAL SURGERY, AMON AMARTH, ABORTED, SUICIDAL ANGELS, MUNICIPAL WASTE
Rozporuplné koncerty až sklamania: zvuk IMMORTAL a ANAAL NATHRAKH (kapely boli pritom výborné), DIMMU BORGIR, PARADISE LOST, MORGOTH, TEXTURES, NILE

Foto: Sachtikus (pre Mortemzine.net)

TEXTURES

SÓLSTAFIR

KYLESA

FINNTROLL

IMMOLATION

SIX FEET UNDER

AGNOSTIC FRONT

AT THE GATES

IMMORTAL

MOONSPELL