Štvrtkový program otvorila česká formácia NOOSTRAK patriaca pod slovenského vydavateľa Gothoom Productions. Freda známeho najmä zo SMASHED FACE a spol. hrajúcich deathcore som nestihol. Prvú kapelu, ktoré vo štvrtok zazreli moje oči bola hneď nasledujúca a opäť domáca formácia TROLLECH. Pagan black metal v podaní tejto plzeňskej kapely prišlo podporiť dosť fanúšikov. Niektorí nestratili zmysel pre humor a pod pódiom sa bavili s vetvičkami v rukách. TROLLECH sa snažili okrem osvedčených skladieb prezentovať aj pripravovanú novinku „Vnitřní tma“, ktorá vyjde 1. októbra.

Domáci trojlístok na úvod štvrtkového dňa uzavrela old schol death metalová formácia BRUTALLY DECEASED. Túto formáciu som už mal možnosť vidieť vlani na Fekal Party, tak som zvolil radšej malé občerstvenie v podobe festivalovej stravy, ktorá sa mi zdala dosť predražená. No, hlad je hlad, mesto bolo ďaleko a navyše som chcel vidieť ďalšie kapely, neostávalo mi nič iné iba sa vrhnúť na klasické festivalové špeciality.

Ďalšou kapelou, na ktorú bola zvedavá moja maličkosť bola ruská ARKONA na čele s charizmatickou Mášou. ARKONA mala pod pódiom slušný kotol, ktorý najviac reagoval na známe skladby „Rus“ alebo „Goi, Rode Goi“. Máša sa čoraz viac snaží komunikovať s publikom v angličtine, no stále v nej má nedostatky, tak miestami jej komunikácia s fanúšikmi vyznie komicky. Záver priemerného koncertu obstarali tancovačky „Stenka Na Stenku“ a „Yarilo“. ARKONU som videl viackrát a ceruže už sa prezentovala aj v lepšom svetle.

Hneď po ARKONE sa na Metalshop stage-i predstavili švédski death/grinderi GENERAL SURGERY, ktorí vyšli na pódium s už neodmysliteľnými bielymi zakrvavenými nemocničnými plášťami. Za polhodinku naliali do fanúšikov nekompromisnú porciu agresívneho death/goregrindu, s ktorým bol každý spokojný. Vystúpenie si užívala aj samotná kapela a navyše mali ukážkovú komunikáciu s publikom.

Opäť som sa bez akejkoľvek prestávky presunul k druhému pódiu, pretože tam sa už chystali legendárni CROWBAR. Tvorbu Kirka Windsteina a spol. až tak veľmi nepoznám, takže som ich set sledoval iba do polovice. Kapela si vystúpenie poriadne užívala a z úst fanúšikov CROWBAR zneli na toto vystúpenie iba samé chváli.

Po zábere troch kapiel naraz si bolo treba aj oddýchnuť, takže späť do areálu som sa vrátil až na mojich obľúbencov LOCK UP, ktorých som prvýkrát videl naživo práve na Brutal Assaulte a to pred dvoma rokmi. LOCK UP sú v podstate all stars zoskupením a ako som spomínal v reportáži zo stredy, mali sme možnosť druhýkrát vidieť na pódiu Shanea Emburyho. Nick Barker za bicíme je neskutočná mašina, ktorá opäť nesklamala. Anton Reisenegger je vskutku vynikajúcim nástupcom zosnulého Jesseho Pintada a frontman Tomas Lindberg (AT THE GATES) dokáže okrem skvelého ovládania svojich hlasiviek aj vynikajúco pracovať s davom. Koncert si azda najviac užíval Lindberg, ktorý sa podobne ako Embury predstavil aj počas iných koncertov, ale o tom neskôr. LOCK UP zahrali azda najlepší prierez svojou tvorbou a spomenuli si aj na Jesseho Pintada. Nezabudli ani na rovnomennú skladbu „Necropolis Transparent“ z posledného štúdiového albumu a došlo aj na skladbu „The Embodiment of Paradox and Chaos“ zo splitka s MISERY INDEX. LOCK UP predviedli jeden z prvých vrcholov tohto ročníka.

Po LOCK UP opäť nastal čas na moje občerstvenie, pretože večer nás všetkých čakala zaťažkávajúca skúška a tak mi unikli SWALLOW THE SUN a HEAVEN SHALL BURN. K pódiám som sa dostal až počas vystúpenia deathmetalovej súrodeneckej trojice KRISIUN, ktorých organizátori zohnali narýchlo ako náhradu za DEICIDE. Práve na DEICIDE som sa veľmi tešil, ale čo už. Človek mieni, osud mení. KRISIUN sú už pojmom v death metale a ich vystúpenie malo rozhodne šťavu a správne gule. Bodaj by nie, veď kapela je na scéne od roku 1990. Myslím si, že približne 40 minút v spoločnosti KRISIUN si užívali všetci pod pódiom a aj kapela samotná, ktorá nešetrila slovami chváli na tento festival. Treba však dodať, že sa opäť nevyznamenal zvukár.

Ešte pred koncom koncertu KRISIUN som sa pomaly, ale isto presunul k Metalshop Stage, pretože tam už bolo všetko pripravené na vystúpenie legendárnych MINISTRY. Začiatok koncertu patril úvodu prvej skladby „Ghouldiggers“ z aktuálneho albumu „Relapse“, kde z hovoreného slova prejde celá kapela do poriadne tvrdého tempa. Hneď od úvodu to Al Jourgensen a ostatní členovia odpálili poriadne od podlahy. Pravdou však je, že počas prvých štyroch skladieb bol otrasný zvuk, ktorý bol strašne prehúlený a nebolo toho veľa rozoznať. Našťastie asi pri štvrtej skladbe, klipovke „99 Percenters“ z aktuálneho albumu „Relapse“ sa zvuk upravil a vystúpenie MINISTRY sme si mohli všetci vychutnať. Tentokrát kapela nehrala za žiadnym pletivom a Al Jourgensen si dal dole aj svoje povestné okuliare. Jourgensenovi pribudli na tvári nové tetovania a piercengy. Avšak, späť k hudbe. MINISTRY predviedli naozaj vynikajúce vystúpenie, do ktorého dali absolútne všetko. Pravdou však je, že Al Jourgensen často využíval half-playback, no pri energii, ktorá išla z ich koncertu mi to vôbec nevadilo. Podľa všetkého to bola posledná možnosť vidieť ich naživo, pretože „Relapse“ bol už ich posledným albumom, aj keď sami vieme, ako to chodí. Na koncerte odzneli aj staré skladby, no Jourgensen vsadil skôr na dátumovo mladšie piesne. Po LOCK UP boli MINISTRY ďalším top vystúpením štvrtkového dňa.    

Nabitý večerný program pokračoval ďalej. Na rad prišli DIMMU BORGIR, ktorí sa predstavili na Jägermeister stage. Hneď od začiatku ich setu sa mi zdalo, že sú nejak „potichu“. Problém však nebol, ani tak v ich zvuku, ale skôr v tom, že MINISTRY pred nimi boli až príliš nahlas. Shagrath a jeho družina zmenili pred posledným albumom „Abrahadabra“ nielen členov, ale aj vizáž, takže už aj v Josefove sa nám kapela predstavila v bledom ošatení. Čo sa pódiového prejavu týka, tak všetky oči sa sústredili práve na Shagratha, ktorý sa počas spevu pohyboval po pódiu, robil grimasy a komunikoval s publikom. Ja si však nemôžem pomôcť, mne toto divadlo vôbec nerezalo. Zvuk tiež nebol najhorší, no mne chýbala tomuto predstaveniu určitá šťava. Odzneli aj skladby, ktoré mám rád ako „Gateways“ alebo  „Vredesbyrd“, no v polovici setu som odišiel načerpať sily, pred ďalšími kapelami.

Organizátorom tohtoročného Brutalu sa podaril husársky kúsok, pretože dokázali na 17. ročník zohnať výkvet hardcorovej scény. Ako prvý z tohto štýlu sa predstavili vo štvrtok SICK OF IT ALL, ktorí neostali nič dlžní svojej povesti. Bratia Kollerovci to spoločne s ďalšími dvoma členmi kapely, neskutočne roztočili. Pete bol so svojou gitarou na nezastavenie, stále skákal a behal. To isté jeho brat Lou a aj basák Craig Setari. V publiku sa vytvoril naozaj poriadny moshpit. Myslím si, že nielen hardcoroví fanúšikovia si prišli na svoje. SICK OF IT ALL strhli každého. Na nič sa nehrali, prišli, odohrali, odskákali a odišli. Naozaj klobúk dole. Vidieť, že hardcore im ide priamo z duše už vyše štvrťstoročie.

Po hardcorovej smršti prišla na rad švajčiarska beštia SAMAEL. Pódium sa zafarbilo do červena a charizmatický vokalista a gitarista Vorph predviedol pekelnú šou. Osobne ma mrzelo, že kapela nezohnala živého bubeníka a bicie tak šli z podmazu. Pravda, klávesák Xytras mal pri sebe aj činely a z času na čas niečo na nich zahral, ale nebolo to pre mňa ono. Celkovo však na mňa ich set pôsobil veľmi pozitívne. Zazneli aj staršie pecky, ale takisto aj novšie skladby. Z posledného albumu, ak ma pamäť neklame, odzneli až tri skladby a síce „Luxferre“, „Of War“ a „Antigod“.

Mnoho fanúšikov sa tešilo na kráľov technického death metalu NILE a ja som nebol výnimkou. Desať minút po polnoci bol ten magický čas, kedy to NILE odpálili. Kapela sa opäť predviedla v tom najlepšom svetle po technickej stránke. Karl Sanders a spol. prezentovali horúcu albumovú novinku „At the Gate of Sethu“, no vystúpeniu však z môjho pohľadu chýbala duša, pretože to celé bolo akési chladné. Asi v polovici koncertu som zvolil prechod do teplej čajovne, trošku načerpať sily po náročnom dni a pred posledným vystúpením.

Štvrtok uzatvárala kapela ICS Vortexa, teda bývalého člena DIMMU BORGIR, ARCTURUS. A v mojom pomyslenom mikro súboji týchto dvoch kapiel na celej čiare vyhral ARCTURUS.  Vortex sa prezentoval ako skvelý frontman. Išlo mu to aj po speváckej stránke a celkovo jeho farbu hlasu môžem. ARCTURUS nie sú zoskupením, ktoré by sme často vídali na pódiách, tak si myslím, že Shindy urobil ich zaradením do programu veľmi dobrý ťah. Najviac skladieb odznelo z albumu „La Masqerade Infernale“, no odprezentovaný bol každý jeden zo štyroch albumov. Veľkým zážitkom bolo vidieť v akcii majstra bubeníka Hellhammera (MAYHEM), ktorý odohral vystúpenie v maske. Na záver programu pôsobil tento koncert ako pohladenie na duši a Vortex sa prezentoval ako dobrý šouman a líder.

Oficiálny prvý festivalový deň bol skutočne náročný. Aj keď areál festivalu nie je až taký veľký, tak celodenný pohyb po ňom dá skutočne zabrať. Hneď po ARCTURUSE sa odoberám totálne unavený, ale plný skvelých zážitkov do stanu tešiac sa na ďalší deň.

Autor: Stillborn

Foto: Sachtikus (pre Mortemzine.net)