Moje prvé stretnutie s DP sa udialo až príliš netradične. Pustil mi ho paradoxne muzikant, ten ktorý sa pohybuje v extrémnejších vodách a hlavne ich vytvára – Bruno (HYPNOS). Naznačil, že mu ich hudba imponuje. V tom čase som vnímal ich existenciu na scéne, no moje ušné bubienky ich tvorba obchádzala. Napriek dobrému pocitu z počúvania „Absorb“ som na nich v zhone bežných starostí na chvíľu zabudol. Život však beží rýchlejšie ako vnímame a uzatvára sa v kruhu. Aby sme mohli pochopiť jeho podstatu musíme pospájať minulosť s prítomnosťou a tak sa dá predpokladať, čo sa stane. To uzavretie stretnutia s DP sa uskutočnilo na tohtoročnom turné s prozaickým názvom „La Grande Amplify“, so zástavkou aj v Banskej Bystrici. Vystúpili tu v spoločnosti ešte legendárnejších FORGOTTEN SILENCE a poviem vám, bolo to dych vyrážajúce! Vráťme sa však na samotný začiatok a ja Vám skúsim opísať svoje dojmy z obsahu nachádzajúceho sa na „Amplify“.

Vstup do nahrávky obstaráva nasamplované skoro intro vtkané do úvodnej skladby „Path To The Land Of Visions“. Evokuje ostatné nahrávky DEPECHE MODE. Je vkusné a znepokojujúce tak ako celá skladba. Pomalá, akoby sa vôbec nechcela rozbehnúť. Záver vygraduje spojením Zuzaninho až jazzového prejavu s dôrazným growlingom, geniálne! „Thousand Eyes“ je o poznanie živšia. Tu však opäť dostanete aj výraznú dávku pomalých emócií. Jedna z mojich TOP skladieb. Ich práca s náladami je väčšmi vybičovaná pri živom vystúpení, čo mi na albume trošku chýba. Prechody spájajúce jednotlivé tracky evokujú, ako som už spomenul DEPECHE MODE a to doslova. Nič to ale nemení na celkovom pozitívnom dojme.V prípade, že by sa dvojka javila priveľmi optimisticky rozbehnutá, tak „My Best Friend“ je dostatočne ťaživá, až znepokojujúca. To všetko sa stratí s nádhernou „Back Of Beyond“ s podporou doprovodných nástrojov. Tichá, bez zbytočného tlaku na nástroje a vokály.

Pri počítaní výnimočných skladieb nemôžeme vynechať „See The Bottom“ a „Illusion“. V „Electra“ a „A Strange Something“ je Zuzanin hlas ako z post jazzovej až doomovej formácie. Rozlúčková „Two Of Us Alone“ je ako ušitá pre záverečné rozlúčenie a mne jej ťaživá nálada pripomína feeling, aký niesol album od BEYOND DAWN „Pity Love“. Keby nenasledoval tzv. bonus track „Čí to husličky“ odspievaný mladšou rodinnou príslušníčkou (nehovorím, že sa jedná o zlú skladbu, no v celom kontexte „trošku“ vybočuje), núti ma posledná skladba stlačiť play opakovane.

Čo dodať na záver? Možno len to, že v priehrští hudobného „odpadu“, ktorý produkuje česká scéna produkuje po stovkách, pôsobí „Amplify“ ako z inej galaxie. Prerod DYING PASSION z gothic rocku do neuchopiteľnej alternatívy kvitujem, to ako dnes chápu a vnímajú hudbu je prínosom pre nás všetkých.

Autor: Ruun

Hodnotenie autora: 8,5 / 10