Všetci dobre vieme, aké je to v poslednej dobe náročné s organizovaním metalových koncertov na Slovensku, samozrejme Košice nevynímajúc. Lenže s vystúpením EXODUS to ešte pár dní pred jeho vypuknutím vyzeralo na doslova hotovú katastrofu a hanbu ako hrom, čo dokumentoval doslova mizerný predpredaj a taktiež hlásenia z festivalu Masters Of Rock o prekvapivej absencii SUICIDAL ANGELS. Už po tom všetkom však môžem prezradiť, že dôvod na úsmev tentokrát určite je – okolo dvesto platiacich muselo potešiť hlavne samotných organizátorov a ešteže sa dostavili aj spomínaní „samovražední anjeli“.

Kto sa v rýchlo ponáhľal z práce, aby stihol začiatok stanovený na 18:30, však bohužiaľ veľmi nevyhral, keďže len brány klubu sa unúvali otvoriť až o polhodinku neskôr. Času na iné aktivity teda bolo dostatok, až konečne došlo aj na sľubovanú hudobnú produkciu, o ktorú sa podľa očakávaní nepostaral žiaden „utajený“ predskokan z našich končín, ale priamo SUICIDAL ANGELS. Tí sú považovaní za novú nádej na poli thrash metalu, hoci už za sebou majú nejaké tie roky spoločného hrania, štyri plnohodnotné albumy a turné s KREATOR, OVERKILL, CANNIBAL CORPSE a podobne. Aj napriek tomu, že si chalani niekedy až veľa berú od svojich slávnych vzorov a ich posledná nahrávka „Bloodbath“ už vykazuje isté známky stereotypu a opotrebovanosti, na ich vystúpenie som sa úprimne tešil. Naživo to totiž bola vždy zábava. Nebolo tomu inak ani v Košiciach, kde si kapela stihla rázom podmaniť vtedy ešte nie tak veľmi početné obecenstvo. Zvuk sa po pár skladbách ustálil do prijateľných sfér, a tak sme si mohli smelo vychutnať besné paľby ako „Reborn In Violence“, „Bleeding Holocaust“, „Final Dawn“ či asi najznámejšiu „Apokathilosis“. Hlavné zastúpenie mali pochopiteľne skladby zo spomínanej poslednej radovky a nárezy ako „Bloodbath“, „Chaos“ či „Moshing Crew“ zneli naživo určite výživnejšie ako ich štúdiová podoba. Aj napriek opäť podarenému vystúpeniu mi aj naďalej chýba u SUICIDAL ANGELS nejaká tá charizma a hlavne osoba, ktorá by ťahala túto sebranku niekam vyššie. Frontman Nick na to úprimne nemá ani zďaleka, a to radšej nehovoriac o ostatných členoch…

To sa samozrejme netýka nasledujúcej kapely a zároveň hlavného chodu večera. EXODUS sú v posledných rokoch evidentne v kurze a ich nahrávky sú čoraz lepšie a lepšie, hoc bohužiaľ i čoraz dlhšie. Ale to je už iná kapitola… V Košiciach však kapela pochopiteľne ťažila zo svojho najslávnejšieho obdobia, teda druhej polovice osemdesiatych rokov, za čo mohol hlavne jeden jediný fakt. Tým bola prítomnosť bývalého dlhoročného strunobíjca Ricka Hunolta, ktorý prekvapujúco nahradil ešte stále neprítomného Garyho Holta. Ten, ako je dobre známe, ešte vždy koncertne vypomáha kolegom zo SLAYER. Neprítomnosť tohto neodmysliteľného článku EXODUS sa zdala byť malou škvrnou na vtedy ešte len chystanom vystúpení, avšak až dovtedy, kým celá banda nevybehla na scénu a nenasypala do nás obrovskú porciu nekompromisného thrashingu „made in Bay Area“. V aktuálnom setliste preto nemohli chýbať povinné staručičké jazdy ako úvodná „The Last Act Of Defiance“, „Bonded By Blood“, „Pleasures Of The Flesh“, „And Then There Were None“, ale i pomerne novšie veci typu „Iconoclasm“, „Blacklist“, „Scar Spangled Banner“ a „War Is My Shepherd“, ktoré absolútne o nič nezaostávali. Zvuk síce zo začiatku nebol celkom optimálny, ale časom sa aj to podarilo celkom zdarne vyriešiť. Samozrejme niektorým jedincom to bolo úprimne jedno, keďže tí sa oddávali tradičným „tanečným“ rituálom typu „cirle-pit“ či „wall of death“. Nálada v klube bola viac ako pekelná. Všetko samozrejme dirigoval ten najpovolanejší, a to vokalista Rob Dukes. Chlapík, ktorý sa doslova zo dňa na noc stal hviezdou, je už dnes pevnou súčasťou zostavy a viditeľne si to užíva. V rámci kapely je určite platný nielen svojím agresívnym prejavom (v rámci spevu samozrejme!), ale i veľmi pohodovým chovaním na pódiu. Teraz trochu k inej téme…

Mužom večera totiž prekvapivo nebol nik iný ako navrátilec Rick Hunolt! Pozorovať tohto chlapíka pri práci je ohromný a doslova životný zážitok. Pri všelijakom arogantnom správaní metalových „hviezdičiek“, s ktorým sa v poslednom období stretávam, je táto osoba doslova balzamom na dušu. Azda ste sa už stretli s niekým, kto za pár skladieb porozdáva všetky svoje pripravené trsátka? S niekým, kto vám za koncert snáď dvadsaťkrát podá ruku a poďakuje za podporu? S niekým, od koho chcete len obyčajný autogram, ale on rozpráva tak dlho, že na to takmer zabudne? S niekým, kto má na tvári úsmev počas celého koncertu? Jeho entuziazmus bol vskutku zarážajúci! Z tohto všetkého je zreteľne jasné, že mu hranie hrozne chýbalo. Síce nemám ani najmenšie tušenie čomu sa Rick momentálne venuje, avšak po tomto turné, kedy sa do kapely opäť vráti Gary Holt, mu ja osobne prajem to len a len najlepšie!

PLUSY: výborný výkon obidvoch kapiel, skvelý Rick Hunolt z EXODUS, výborná atmosféra, fantastická ponuka a ceny tričiek (10 Eur), po tom všetkom nakoniec aj celkom slušná divácka návšteva

MÍNUSY: nič, čo by výraznejšie stálo za zmienku

Autor: Demonick