Čo sa mi na albume „Demonocracy“ páči je brutalita, ktorá z neho znie veľmi presvedčivo. A takisto sa mi páči aj hra basgitary, ktorá so zvukom zvýraznených stredov parádne ťuká do uší a slapingovými údermi dodáva patričnú melodickú nadstavbu na nahrávke pomimo klasickej rytmiky. Hudbu robí pestrou aj zvýraznený thrashový zvuk gitár so zvukovou prímesou jazzu. A to presne hneď v úvodnom songu „Children Of Deceit“. Vokál  Jonnyho Davyho je pestrý, od growlingu až po škrekot, ktorý mi pripomína už legendárneho Kima Bendixa Petersena, teda legendárneho KINGA DIAMONDA. Najchytľavejšie pesnička pre mňa ostala „The Manipulation Stream“. Premakané gitarové pasáže a ich melodika ma naozaj dostali.

V skladbe „Fearmonger" dostáva priestor extra besniace tempo a dávka brutality s vynikajúcim vrstveným vokálom. Ťažko sa vstrebávajú všetky technické finesy, ale treba len a len počúvať a niekoho to určite po čase viac osloví. Album si takisto udržuje potrebnú dynamiku a razanciu. Musím priznať, že to sa mi veľmi páči. Pri počúvaní tejto nahrávky má človek problém nadýchnuť sa, pretože sa všetko na neho sype. Miestne psychedelické dillingerovské pasáže už totálne spôsobujú kolaps v mojich ušiach a zvýrazňujú linku, cez ktorú sa mám prikloniť, či je pre mňa album zaujímavý alebo len hudobne chaotický. A veruže si stále neviem vybrať. Stále rozmýšľam, či kapela mala ostať v čistých deathcorových vodách alebo mám byť ešte trpezlivejší a počkať na ďalší album, či sa bude niesť už zas v klasickom technickom death metale. Už si ani nepamätám, kedy by ma počúvanie albumu naozaj unavilo…

Deväť skladbový album trvá 40 minút a naozaj vám dá zabrať. Buď ho nebudete mať radi vôbec, alebo si z neho vytiahnete pár hrozienok tak ako ja, alebo ho budete milovať celý vo svojej podstate. Nech sa páči, vyberte si po jeho vypočutí. „Demonocracy“ je však skutočne zaberák.

Hodnotenie autora: 6 / 10