BRATISLAVA. Keďže je leto a chute po niečom šťavnatom a exotickom s veľkou dávkou HC sú v mojom prípade silné, voľba padá na Majestic v Bratislave. A vôbec, ak sa mi s dávnymi prázdninovými mesiacmi plnými pohody, vody a slnka spája nejaká grupa, tak je to práve Maxova banda a posledný album thrash metalovej legendy z roku 1996, na ktorom sa ešte podieľal.

Železnice Slovenskej republiky vcelku príjemne prekvapujú, rýchlik Urpín mešká iba desať minút a preto pred vchod klubu prichádzam relatívne skoro – niečo pred pol siedmou. Kupujem teda kofolu a v spoločnosti pána Orwella čakám aspoň do pol ôsmej na bare, i keď klub je už otvorený.

Po príchode do sály ostávam vcelku zaskočený, je nás tam asi päť a pol, po dvadsiatich minútach o pätnásť kúskov viac. Obzerám teda zatiaľ so záujmom pódium. Okrem akejsi maskovacej plachty na aparátoch nevidím žiaden kapelný banner a ani podobné rekvizity. Merch je obsahovo tiež skromný, ceny však vcelku dosť zaskočia, avšak kvitujem predávanie samolepiek, u ktorých celý výťažok z predaja putuje detskej nemocnici vo Phoenixe na boj s cukrovkou.

DOGMA INC.

Niečo po ôsmej hodine na pódiu začína znieť Intro pre predkapelu večera – domáci groove/thrashoví DOGMA INC. Banda pomaly vychádza na pľac a odklepáva prvú skladbu „Fake“ zo stále aktuálneho počinu „Blacksun Flowers“. Z kapely ide od prvých sekúnd silná energia, chalani si koncert užívajú , zvuk sa pomaly kryštalizuje – v predných radách je ešte trocha zahuhlaný, vzadu je to ale lepšie.

Setlist je zložený z posledných dvoch albumov, osobne ma veľmi teší „Our Chaos, My History“, ktorú do nás hustia už ako druhú. V kúskoch z poslednej platne možno zasa cítiť vplyv južanského metalu, pričom samotné riffy svojou komplexnosťou určite zamotali hlavu nejednému poslucháčovi. Sympatické bolo aj venovanie skladby zosnulému bubeníkovi Vinniemu z kultovej PANTERY. DOGMA INC. splnili svoju úlohu predkapely na výbornú, rád si týchto pánov kedykoľvek pozriem znova.

Stage SOULFLY

Ak si chcete Maxa Cavaleru a jeho hudbu užiť, treba zabudnúť na niekoľko vecí. Nepíše sa už rok 1989, preto už nemá ani toľko rokov, ani toľko energie, ani také technické riffy a ani takú váhu. Keď sa však človek od tohto všetkého odosobní, má možnosť zažiť super zážitok. Moje očakávania počas prípravy pódia pre samotných headlinerov večera teda predsa len nie sú až tak vysoké. Keď však kapela vylieza z backstage počas Intra a následne do nás vpáli po sebe „Frontline “, „Prophecy “ a „Fire “, začínam tušiť, že to predsa len bude super koncert. A nemýlim sa.

Tak nejak mi ani nevadí Maxov povestný minimalistický prístup k hraniu na gitare, ani neustále burcovanie davu na skákanie, či klasické „scream!“. Prvý highlight večera nastáva, keď Marc Rizzo vyťahuje elektro-akustickú gitaru, rozvášnený dav sa upokojuje a razom sa ocitáme niekde na predmestí v Belo Horizonte. Bomba!

Max Cavalera v Bratislave so SOULFLY

Už pred vystúpením som veľmi dúfal, aby sa hrali pecky z prvých albumov. Moje prosby boli vyslyšané: „No Hope=No Fear“, „Bleed“, „Plata o Plomo“, „Jump Da Fuck up“, „Primitive“, „ Eye For An Eye“, medzi nimi chuťovky ako zahraný „Cockroaches“ od NAILBOMB, či bubenícky jam všetkých zúčastnených pred skladbou „Tribe”, pri ktorom sa portugalčina rozlieha celým klubom: „Zumbi é o senhor das guerras. Zumbi é o senhor das demandas. Quando Zumbi chega. É zumbi quem manda”

Mimochodom, Maxovmu synovi Zyonovi to za hrncami hrá vcelku obstojne, občas mu však chýba potrebná rana a preto sa pristihnem, ako sa vizuálne snažím vydedukovať, čo sa vlastne za bicími deje.

Pri starých veciach to už v kotli vrie naplno, potím sa ako Marián K. u logopéda (© Ondrej Sokol), miestami sa bojuje o život. Niektoré skladby sa však hrajú až príliš pomaly, pokojne by som nejaké to bpm pridal, ale to je možno iba moja výhrada. Zaznela aj novinka „Summoning” z pripravovaného albumu, z nej mám pocit, že SOULFLY predsa len opäť pritvrdili. Osobne ma potešil aj fakt, že sa Max k svojej starej kapele v rámci bratislavského playlistu nevrátil, koniec-koncov, má na to svoje vlastné projekty a vždy som mal z toho smutný pocit, akoby sa so svojou minulosťou nedokázal rozlúčiť.

V závere sa objaví na pódiu Cavalera junior-junior, Max si oblieka slovenský dres, nálada graduje. Nakoniec sa s nami lúči, traja zvyšní borci ešte zahrajú kúsok „Troopera” od IRON MAIDEN ako definitívnu bodku vydareného večera.

Obavy z prázdneho klubu boli nakoniec predsa len zbytočné, účasť nebola najhoršia. Neviem, či to má na svedomí playlist, chuť na neviazanú divočinu, či skrátka nostalgia na časy minulé, no akciu hodnotím veľmi pozitívne.

Pred odchodom stíham ešte pokecať s chalanmi z DOGMA INC. a osviežiť sa nealko nápojom, keď tu z backstagu neďaleko mňa vylieza vláčik v zložení Gloria, Max a Zyon Cavalera v sprievode ich mohutného zvukára, ktorý mi gestom naznačuje nech sa nepribližujem, lebo si so mnou vyšpára zuby. Plne to rešpektujem, podarenej rodinke aspoň zakývam a pomaly vykračujem smer železničná stanica plný zážitkov a výborných dojmov, aby mi na prvej križovatke pred klubom moju trajektóriu ešte stihol skrížiť ich tourbus.

PLUSY:
Playlist SOULFLY, výkony všetkých kapiel, atmosféra

MÍNUSY:
Drahší merch, pri niektorých skladbách by SOULFLY mohli trocha kopnúť do vrtule

Martin „Čviro“ Novoveský

Redaktor Valhalla.sk