Februárová novinka vydaná vydavateľstvom Nuclear Blast sa v prvom rade od svojho predchodcu Strings To A Web líši vylúčením všetkých možných orchestrálnych prvkov, ktoré mali na mnohých albumoch veľké slovo a boli charakteristickou značkou zvuku RAGE. Priamočiarejší a tvrdší zvuk opantal moju myseľ okamžite. Jedenásť piesní na má jasnú rageovskú štruktúru a takisto hudobné melódie charakteristické v refrénoch pre túto jedinečnú bandu. Peavyho vždy výrazný spev sa strieda v jemnejších polohách až po poriadne „vrčanie“. V pesničke Feel My Pain vynikajú vokálne zbory. Victorova gitarová hra je rozprestretejšia, v každej skladbe má svoje sólo, ktoré spĺňa najprísnejšie kritériá. Rôzne spestrenia ponúka aj v samotných riffoch, tak ako sme u neho zvyknutí. Jeho hru mám veľmi rád. Jednoducho vytvoril dnes už charakteristický gitarový štýl RAGE.

Thrashom obtretému heavy metalu dáva punc kvality aj produkcia Charlieho Bauerfeinda. Tá je na dobrej úrovni a preto aj priamočiare skladby nemajú tendenciu unudiť poslucháčov a na živé koncertné predvedenie sú ako stvorené. Na RAGE ma baví perfektné skĺbenie maximálnej inštrumentálnej vyzretosti zabalenej do jednoduchšieho a ľahkého obalu, ktorý robí pesničky ľahko stráviteľnými. Toto je to kúzlo dvojičiek Peavyho a Victora, v ktorom sa perfektne dopĺňajú. V neposlednom rade Andrého bubnovanie je moderné a v predných rytmických sekciách ukazuje kto je pánom na albume. V textovej časti sa disk točí okolo témy vrážd, vrahov a samovrážd.

Hodnotenie autora: 8,5 / 10

Po pravde, dokopy nič. „Dvadsaťjednotka“ je album pre album. Oproti posledným dvom doskám pridali akurát kus na gitarovej razancii a vokálne linky Peavyho Wagnera adekvátne dotvárajú hrubozrnnú kulisu. V hutných riffoch sa však strácajú všetky záchytné body, ktoré by robili aktuálny materiál sebavedomo identifikovateľný. Po inštrumentálnej stránke vedeli byť RAGE vždy presvedčiví, preto absencia nejakej pridanej hodnoty zamrzí. Už pri pohľade na playlist je teda zrejmé, že poslucháča čaká trápenie. S výnimkou úvodného Intra a celkom svižnej Concrete Walls tu máme zmes skladieb s dĺžkou cez 5 minút, čo je pri skoro totožnej kompozičnej schéme úder na zmysly vnímania. Pritom prvá trikolóra skladieb mala celkom dobre našliapnuté. Zvyšok je o hre – nájdi 5 rozdielov.   

RAGE hrajú v tomto roku na istotu. Gól s poradovým číslom 21 by sa dal označiť ako gól do vlastnej bránky, ktorý strieľa navyše osvedčený veterán. Na druhú stranu, RAGE tým len dokazujú, že keď už to nejde v útoku, tak dokážu spoľahlivo strážiť stred poľa a defenzívu.

Novinka od RAGE je ako socializmus – jeden krok vpred a dva vzad. No presne v tých intenciách, ktoré old – school fanúšikov prinútia strieľať šampanské. A možno práve to teraz RAGE potrebovali, aby sa vedeli nabudúce nadýchnuť k svetlým zajtrajškom. 

Hodnotenie autora: 6,5 / 10