Novinka prichádza v čase kedy sa metalová verejnosť slní odleskami nedávno vydaných vynikajúcich kúskov od heavy metalových matadorov SAXON a JUDAS PRIEST. V ich tieni tak prichádza večne podceňovaný, odstrkovaný umelec. Ten je, súdiac podľa jeho vlastných príspevkov na sociálnych sieťach, takmer 365 dní v roku na cestách a popri tom ešte stíha rok čo rok prichádzať s novým materiálom.

BLAZE BAYLEY – The Redemption of William Black (Infinite Entanglement part III)

Frontman, ktorý je snáď doživotne odsúdený na potulky malými klubmi s účasťou nie viac ako pár stovák verných hláv. Pravdepodobne tie sú aj samotným dôvodom prečo ostáva verný tomuto spôsobu života a nenecháva sa poddať množstvu podrazov, ktoré mu paradoxne pripravila práve táto oddanosť žánru.

Prejdime ale k hodnoteniu novinky, ktorá nanešťastie, ako to už u neho býva zvykom, stráca na technickej stránke jej prevedenia. Bolo by úplné bláznovstvo porovnávať ju s lahôdkovým majstrovstvom, ktoré predviedli na svojej poslednej radovke už spomenutí judáši. Napriek tomu je nutné podotknúť, že albumu chýba prieraznosť, robustnosť a hlavne zvuková vyváženosť. Nie je tomu prvý raz, čo máme dočinenie s týmto Blazeovým hendikepom. Avšak doteraz vedel tieto slabšie miesta precízne a s vervou kompenzovať hudobným nasadením, svojou úprimnosťou a nápadmi, ktoré síce neprinášali doteraz nepočuté nové zážitky, ale obklopením sa šikovnými hudobníkmi dali vyznieť jeho láske k muzikanstvu a stále ponúkli heavy metalový zážitok ako remeň.

Aj do tretice Blazea dopĺňajú chalani z britského zoskupenia ABSOLVA, z ktorého za zmienku určite stoja gitary Chrisa Appletona. Postaral sa o sériu sviežich, strhujúcich a náladu dotvárajúcich inštrumentálnych partov. Tie sú jednoznačne oživením dosky, ak nie aj jej dominantným prvkom, ku ktorému je veľmi jednoducho upriamiť pozornosť a nechávať sa nimi zakaždým strhávať. Gitarám nechýba ľahkosť, vzdušnosť, melodická mnohorakosť, ale sú i zdarným nástrojom budovania atmosféry, vykresľovania dramatických, výpravnejších aj komorných momentov.

Blaze Bayley a jeho kapela

Ak som pred chvíľou spomínal odhodlanie a vervu, ktorou častou kompenzuje tie či oné technické nedostatky, tak novinka je pre mňa osobne albumom, na ktorom po dlhšom čase badať únavu, kompozičnú nesúrodosť a rozorvanosť. Kým na predchádzajúcich oboch zásekoch to kypelo entuziazmom, nadšením, napätím aj gradáciou súvisiacou s vyvíjajúcim a pomaly sa rozmotávajúcim príbehom, tak tretia časť story akosi nie a nie sa rozbehnúť. Prešľapuje na mieste a aj sľubné momenty sú príliš skoro pochovávané buď príbehovými medzihrami, ktoré oproti minulému dielu vskutku pôsobia ako ručná brzda alebo miestami aj zbytočným vrstvením skladieb, ktoré nadobudnutý spád posúva do nezmyselného autu.

Pritom album začína celkom slušne, tradičnou „blazeovkou“ „Redeemer“, ktorá sa však akosi ostýcha ukázať viac a skrýva to najpríťažlivejšie až v gitarovom sóle. Obdobne je na tom aj druhá, krátka zato úderná „Are You Here“, tá opäť láka strunovou ekvilibristikou. Nasledujúca „Immortal One“ zase o kus pridá gitarovej dravosti a ráznosti s hutnejšou atmosférou. Z tohto kurzu nevybočí „The First True Sign“ a práve od toho momentu to ide s jednotlivými piesňami ako po horskej dráhe.

Aj napriek tomu skrývajú pár sympatických momentov. Tým je i suverénny Blazeov vokál, ktorému skutočne svedčia intímne alebo vypäté akustické momenty v piesňach „Human Eyes“, „Life Goes On“ či „18 Days“, nedosahujúce ale úroveň podobne ladených kúskov minulých albumov. Omnoho viac konzistencie núkajú posledné dve piesne albumu. „The Dark Side of Black“ je nespútanou heavy metalovou strelou s iskrivými gitarovými vyhrávkami, vitálnym sólom a koncertným refrénom. Svojou živelnosťou pripomenie „The Launch“ z legendárneho „Silicon Messiah“ vydaným ešte pod značkou BLAZE.

Takmer deväťminútová „Eagle Spirit“ začína rozprávaným introm a plynulo prechádza od šlapavého rytmu k mohutne znejúcim refrénom a gitarám s veľkolepejším nádychom. Navzdory svojej komplexnosti a výrazne epickému charakteru drží po kope a so cťou uzatvára toto trojdielne dobrodružstvo, ktoré síce kvalitou oproti minulým dielam kúsok pokrivkáva. Má pomenej luxusných momentov, stále však dostatočne pobaví priaznivcov Blazea Bayleyho, hoci nezíska nových.

Hodnotenie autora: 6,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ján Magdoško

Redaktor Valhalla.sk