Kanadská legenda (počujem nejaké námietky?) len pred nedávnom prifrčala s už v poradí sedemnástym štúdiovým albumom, čo opäť značí iba jediné – u ANVIL je všetko v najvyššom poriadku.

ANVIL – Pounding the Pavement

Starý Lips a spol. to ešte nehodlajú ukončiť, veď s famóznym dokumentárnym snímkom „The Story of Anvil!“ si prakticky zachránili takmer definitívne pochovanú kariéru, a ponúknutá druhá šanca sa predsa iba tak neodmieta! A hoc kolekcia „Pounding the Pavement“ jednoznačne nebude patriť k vrcholom hudobnej sezóny 2018, hanbu trojici skúsených muzikantov asi neurobí.

Vyše štyridsať minútová prehliadka typických ingrediencií kapely, teda ponúka už klasický poriadne zmetalizovaný rock´n´roll, plný ostrých gitarových riffov, vždy razantných bicích a prekvapivo výraznú basgitaru ešte stále pomerne čerstvej akvizície v podobe Chrisa Robertsona. To, že je Lips pevecky väčšinou mimo a jeho hlas nepatrí k tým najpríjemnejším nemožno spochybniť, no k muzike ANVIL akosi vždy sedel presne ako „prdel na hrniec“. Na druhej strane, istý pán Ozzy Osbourne si na tomto „dare z nebies“ postavil celučičkú kariéru, ale naspäť k snaživým Kanaďanom…

ANVIL

Jedenástka skladieb sa nesie zväčša v strednom tempe, no nájde sa i viacero svižnejších jázd na čele so singlovou klipovkou „Ego“, „Smash Your Face“, „Rock that Shit“ či „Black Smoke“. Možno tak máličko prekvapí, že sa kapela rozhodla zaradiť na úplný úvod trochu nečakane pomalší pochod „Bitch in A Box“, pojednávajú o nesmierne „závažnej“ problematike, akou sú GPS navigácie. Ehm… Texty na novinke sú skutočne samo o sebe neraz zbytočne prosté, trochu plytké a Lipsov slovník silno obmedzený. K tomu si občas pripočítajte tie najjednoduchšie refrény a rázom je vymaľované.

Od ANVIL síce nemôžeme čakať obrovský progres, ani hlboké myšlienky, preto by fanúšik očakával aspoň kvalitné a ozaj zaujímavé hudobné nápady. Tie sú sústredené najmä v prvej polovičke hracej doby a v rezkejších kúskoch. Okrem spomínanej „mrchy v krabičke“ a silného „ega“, si vašu pozornosť určite zaslúži i výborná hitovka „Doing What I Want“, kvalitná titulná inštrumentálka, chytľavá „Let It Go“, aj vcelku podarená záverečná odpoveď na nezabudnuteľnú „The Ballroom Blitz“ od SWEET, a to pod názvom „Warming Up“.

Hodnotenie autora: 6,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ladislav Rusnák

Mladý a veľmi aktívny fanúšik metalovej muziky, ktorú vyhľadáva už od útleho veku. Taktiež obrovský vyznávač rybolovu, pasívny športovec (futbal, hokej, bedminton) a človek so zmyslom pre kvalitný film. Od roku 2011 taktiež zanietený redaktor hudobného webzinu Valhalla.sk.