Meno Martin Lukáč je priaznivcom metalovej hudby veľmi dobre známe. Vokalista dnes už neexistujúcej ukrutnosti NOMENMORTIS, jeden z najlepších slovenských recenzentov disponujúci veľkým prehľadom a v poslednom období aj „kronikár“ extrémnej gitarovej hudby na Slovensku, hlavne jeho východnej časti. Martina sme oslovili, aby nám prezradil tie najzásadnejšie albumy, ktoré formovali jeho hudobný vkus.

Martin Lukáč

„Viem, že sa to volá Top albumy, ale v mojom prípade tie čísla fakt netreba brať ako nejaké poradie, zvolil som radšej chronologický prístup,“ prezradil na úvod Martin Lukáč.

Top albumy:

01. HELLOWEEN – Walls of Jericho (1985)

HELLOWEEN – Walls of Jericho

Prvý album od HELLOWEEN, to sú moje metalové začiatky. Tvrdá hudba ma zaujala kedysi na konci základky, rýchlo som si prešiel vecami od DEEP PURPLE po IRON MAIDEN a táto partia z Hamburgu bola opäť o kus ďalej, naozaj ostrý rýchly metal s divokými melódiami a hlasom Kaia Hansena, ktorý tu znel na tie časy celkom démonicky.

02. SLAYER – Reign In Blood (1986)

SLAYER – Reign In Blood

Tu by sa možno dalo hovoriť o albume albumov, pre mňa míľniku, ktorý ma definitívne nasmeroval tam, kde som dnes. O thrash metale som už vedel, METALLICA, EXODUS, DESTRUCTION, všetko parádne kapely, štvorica z Kalifornie ma však dokonale rozsekala už počas úvodnej „Angel of Death“. Vtedy sa ani nezdalo, že by po nich ešte niekto dokázal hrať rýchlejšie, zúrivejšie a násilníckejšie. Keď som po dvanástich rokoch od vydania tie skladby konečne počul naživo (ešte pred koncertom prehodil pár slov s Kerrym a urobil rozhovor s Jeffom), celkom som sa čudoval, že sa nedostavili slzy dojatia (smiech)

03. BATHORY – Under the Sign of the Black Mark (1987)

BATHORY – Under the Sign of the Black Mark

VENOM boli fajn, dýchali peklom a neresťou, a za black metal sme v tých časoch považovali aj KING-a DIAMOND-a. Pekelné brány však dokorán otvoril až plavovlasý samotár zo Švédska. Na tomto albume sa zrodil black metal druhej a najpodstatnejšej generácie. Mal všetko, na jednej strane diabolskú rýchlosť, zúrivosť, démonickú agresivitu. „Chariots of Fire“ o dekádu predbehla skladby ako „Darkness It Shall Be“ alebo „Of Hell’s Fire“. A na druhej strane desil mrazivou makabróznou temnotou. Nezabudnem na to, ako kamarát vyhlásil, že „Call from the Grave“ si už pred spaním nepustí.

04. SODOM – Persecution Mania (1987)

SODOM – Persecution Mania

Spolu s „Pleasure to Kill“ od KREATOR a „The Upcoming Terror“ od ASSASSIN míľniky toho najextrémnejšieho nemeckého thrash metalu. Rovnako rád mám „Obsessed by Cruelty“, aj vďaka jeho temnej chaotickosti, ale na tomto albume sa zo SODOM stal nekompromisne drviaci a stále dostatočne bezbožný vojnový stroj. Tomovi Angelripperovi tá neskutočná charizma v jeho na vtedajšie pomery v podstate brutálnom vokáli vydržala dodnes.

05. DEATH – Leprosy (1988)

DEATH – Leprosy

POSSESSED vymysleli termín death metal a nenápadný chalan z Floridy dokonale naplnil jeho význam. Thrash metaloví zbesilci po oboch stranách Atlantiku likvidovali rýchlosťou a zbesilosťou. Chuck stavil na ponurosť, zlovestnú atmosféru, hnilobný odér, chorobnosť, ťažké riffy a vokál ako od mŕtvoly oživenej šialeným vedcom. Nášivku s motívom z obalu som vídal na koncertoch niekoľko mesiacov a len som si predstavoval, čo za des sa asi môže skrývať za postavami malomocných a hlavne v chalupách v pozadí. Detail, ktorý ma fascinoval najviac (smiech). Keď sa potom z kazety s niekoľkou kópiou nahrávky tohto albumu ozvala hudba, „bolo to tam“.

06. NAPALM DEATH – From Enslavement to Obliteration (1988)

NAPALM DEATH – From Enslavement to Obliteration

Druhá polovica 80. rokov, tam sa všetky extrémne žánre rodili jeden vedľa druhého. NAPALM DEATH boli niečím, o čom ste pred troma dekádami vedeli skôr zmätené fámy než fakty. Od Britov som najprv počul šumiacu kópiu nahrávky „Scum“, že je to solídna apokalypsa, sa z nej vyrozumieť dalo. Druhý album NAPALM DEATH ma do grindcoru uviedol už naplno. Album, ktorý tento žáner definoval v jeho esenciálnej podobe. A krátko nato to začalo lietať.

07. ENTOMBED – Left Hand Path (1990)

ENTOMBED – Left Hand Path

Rok 1990, to už bol povstávajúci death metal pre mňa hlavným poľom bádania. V nemeckom Rock Harde som si vytipoval kapely a albumy a kupoval som si ich nahraté na kazetách. Tak som si zapamätal päticu metalových odrancov zo Švédska pod naozaj fajnovým logom a na Blšáku kúpil pásku s „Left Hand Path“ (na druhej strane „Coma of Souls“ od KREATOR). Od kapely som do momentu, kedy som kazetu vložil do veže, nepočul ani sekundu hudby. Po jednom vypočutí som mal nového favorita a zo švédskej scény som si zaradom zháňal každý kov smrti, ku ktorému sa dalo dostať. Ten zvuk, rezavé gitary, harmónie, tlak a neotesaná surovosť vtedajšej švédskej scény, to bolo čosi unikátne.

08. SUFFOCATION – Human Waste (1991)

SUFFOCATION – Human Waste

Tu by mohol byť aj debut od CANNIBAL CORPSE, z hĺbok Chrisa Barnesa sa dalo odpadnúť už v „Shredded Humans“. Ale monumentom jeho vokálnej neľudskosti bol až tretí album „Tomb of the Mutilated“. Už dva roky predtým sa však piati newyorskí ksichti na 23-minútovom EP zaradili medzi zakladateľov subžánru brutal death metal. Konkrétne SUFFOCATION vo viacerých momentoch stanovili aj základné pravidlá pre v súčasnosti až prebujnený slamming brutal death metal. „Human Waste“ rovná sa najväčší súdobý extrém v rámci kovu smrti a vokál Franka Mullena ukázal, že ponor do hĺbky je pre brutal death metal jediný správny.

09. KATAKLYSM – Temple of Knowledge (1996)

KATAKLYSM – Temple of Knowledge

Pre mňa možno aj najlepší death metalový album v dejinách, určite taký, ktorý ma dosť ovplyvnil, vokalista Sylvain Houde bol živel, kašlal na nejaké „pravidlá“, išiel podľa pocitov, kam sa mu to hodilo, tam to narval top neľudským vokálom. Hudobne výbuch, vír, búrka vo vesmíre, v náklepoch na Zem zostupujú Starobylí z kozmu. Vrcholne brutálna, chaotická vec, a pritom nabitá dokonalými harmóniami a melódiami. Scoverovať „Awakener“ bola výzva, „odspievať“ ho ešte väčšia, ale všetko sa dá, keď sú na to ľudia (úsmev).

10. BROKEN HOPE – Loathing (1997)

BROKEN HOPE – Loathing

Ak by som niekomu mal pustiť jediný album, ktorý by ho mohol dostať do obrazu, čo je to brutal death metal, bol by to „Loathing“. Táto banda má môj obrovský rešpekt za hudbu, ktorá je aktuálna aj po dvadsiatich rokoch. Je tam všetko. Zverskosť, rýchlosť, surovosť, zároveň skvelá technická a skladateľská vyspelosť, materiál, v ktorom sa stále niečo deje, linky, ktoré si zapamätáte, výborne fungujúca melodika, sóla, a dokonalý BDM vokalista, akým Joe Ptacek (R.I.P.) bol. Farba hlasu, frázovanie, toto mal v takejto kvalite málokto. Kapela, ktorej osud fakt zavaril, a som neuveriteľne rád, že je už niekoľko rokov vo výbornej forme späť.

Top slovenský album:

DEPRESY – …And There Came the Tears with Christ (1995)

DEPRESY – …And There Came the Tears with Christ

Obzvlášť v death metale vyšlo na Slovensku potešiteľné množstvo vydarených albumov, ťažko vybrať jeden, tak s tým vykývem a vyberám demo. Táto kazeta spred 23 rokov bola v čase svojho vydania a dlho po ňom dielom, pred ktorým klobúk dole. V dobe vzniku nahrávka, ktorá aj vrátane zvuku mala všetko, čo kvalitný atmosférický, ale hutný a nadupaný death metal potrebuje, aby vyrazil do sveta. Takéto veci mohli slovenský metal ťahať z levelu „hmmm, metal z „východnej“ Európy, zaujímavé, také exotické…“ medzi všeobecne uznávané scény, nie kapely typu GLADIATOR, urputne kopírujúce, čo práve letelo.

Neuverili by ste, že sa mi v zbierke nachádzajú albumy:

BREATH OF LIFE – Lost Children
THE DREAMSIDE – Apaika
STUDIO 99 – A Tribute to Freddie Mercury

Martin Lukáč na pódiu. Foto: archív M. Lukáča

Miroslav Krausko

Redaktor Valhalla.sk