Uponáhľaná doba prináša povrchnosť a akési virtuálne svety, kde človek nemá čas nad ničím hlbším premýšľať. Pamätám si tie časy, kedy sa chodilo na chatu a tam si popri pravidelnej údržbe človek aj poleňošil a samozrejme popri tom všetkom mu prebiehali hlavou stovky nápadov. Presne v tej dobe sme sa nemohli dostať poľahky ku tonám nahrávok a preto každá, ktorá sa nám dostala do rúk, prešla dôkladnou previerkou. Niečím podobným ste prechádzali na hraniciach, alebo ak ste boli podozriví z páchania zrady proti socialistickému zriadeniu. Hĺbkovým analýzam sa podrobili dôkladne obal aj nahrávka. Každý zásek od IRON MAIDEN som mal naštudovaný do posledného detailu. Hladnému oku nemohla ujsť na obale Killers postava nazerajúca spoza závesu, či kontúra dvoch tiel pripravujúcich sa robiť niečo nemravné. Mačky sediace v okne, ale aj potulujúce sa po streche domu. Ten Eddieho výraz tváre mám dodnes pred očami. Všetky prešli dokonalým skenovaním a nielen tie „maideňácke“. Schyzofrenia od ARAKAINU bola prvá LPčka v mojom živote a dodnes ju opatrujem. Jej obal bol dokonalým študijným artefaktom. Obdobne dopadli všetky majestátne diela.

Keď otvorím skriňu s vinylmi a zavanie ten zápach histórie, ktorý obstarávajú tie dokonalé veľké obaly, hneď dostávam chuť prelustrovať ich všetky. I keď niet vždy času na túto procedúru, aspoň si popasiem oči na ich okrajoch. Zaspomínam na to, ako som cestoval za niektorým z nich aj 700 kilometrov, či utratil celé výplaty. Hold, zberateľstvo je choroba a kľudne sa diagnostikujem nálepkou vinylofil.

Ešte, ak dovolíte, zaspomínam si na akési znovu naštartovanie mojej „choroby“. Od začiatkov, ako som sa začal zaujímať o hudbu, sa po mojom boku objavovala LPčka, no nie v takej veľkej miere ako CD. Náš ročník akurát dobíjala magnetofónová kazeta spolu s jej neduhmi. Veď to poznáte, ak ste sa chceli dostať na niektorú skladbu špeciálne, bolo to vyhľadávacie martýrium. A to nespomínam jej jednoduché zničenie. Asi aj preto som podľahol kúzlu strieborného kotúčika a podlieham mu dodnes.

Na jednom festivale v susednom Česku som náhodou natrafil na nenápadného človiečika menom Miloš. Vtedy som absolútne netušil, čím sa vo voľných chvíľach zaoberá a že sa venuje aj vydávaniu tohto skvelého formátu. Ponúkal nové aj komisové LPčka a vôbec sa ich nesnažil za každú cenu nanútiť či nebodaj povedať sprosté slovo, ak sa v nich niekto prehŕňal. Stál opodiaľ a keď bolo treba poradiť, rád to urobil. Na tom mieste som si zakúpil Trash od môjho obľúbenca ALICE COOPERA. Jednoducho ma prepadla nostalgia. Album som mal napočúvaný snáď tisíc krát a vlastnil som ho na CD, aj napriek tomu som si ho kúpil na legendárnom formáte znova. Podobne to pokračuje dodnes a asi ešte dlho bude.

Trošku som odbočil od hlavnej témy a tak sa opäť vráťme na začiatok. Teda ten pomyselný, kedy to vlastne všetko vzniklo. Meno spájajúce sa s vynájdením gramofónu, alebo presnejšie povedané fonografu, je Thomas Alva Edison. V rokoch 1877-78 skonštruoval prvé zariadenie, ktoré následne aj predával na domáce využite. Bol to jednoduchý prístroj geniálneho mozgu, ktorý na záznam zvuku používal malý voskový valček s krátkou hracou dobou (do 4 minút). Neustále zdokonaľoval svoj prístroj a snažil sa presadiť v čoraz väčšej konkurencii. Založil firmu National Phonograph Company, ktorá fungovala skoro 33 rokov. Jej výrobný proces sa nadobro zastavil v roku 1926, kedy sa do širšieho povedomia dostal praktickejší gramofón, patentovaný v roku 1887 vynálezcom menom Emile Berliner. Prístroje tej doby nepotrebovali prívod energie a tak sa musel nakrútiť jednoduchý mechanizmus kľukou. Aká romantika, že? Dnes potrebujeme na všetko AC/DC a vtedy stačila kľuka. Elektrické prístroje prišli na radu až začiatkom 60. rokov, kedy úplne vytlačili tie mechanické. Samozrejme, vždy boli ľudia preferujúci pôvodné postupy alebo retromilci, a tak sa aj do dnešnej doby zachovali tieto dnes už zberateľské lahôdky. Vzácnejšie ako si vieme predstaviť – deduškovia, ktorí si zaslúžia dôstojný dôchodok.

Doba vzniku gramofónov priniesla zároveň vznik nahrávacích spoločností, ako napríklad americká RCA Victor Company, inc. Táto spoločnosť je známa dodnes a ich logo alebo lepšie povedané symbol, si určite staršie generácie dobre pamätajú. Sediaci psík začudovane počúvajúci hlas svojho pána z ozvučnej trúby gramofónu. Predlohu si zobrali s diela Francisa Barrauda – His Master Voice.

Určite si neviete predstaviť, že by vaša platňa mala záznam iba na jednej strane. Vo svojich začiatkoch boli LP len jednostranné, až časom v rokoch 1908 až 1910 sa začali presadzovať s obojstranným záznamom. Zberatelia kúskov od IRON MAIDEN určite spomenú na vianočný singel so záznamom len na jednej strane a s podpismi na strane druhej. Na výrobu platní sa používali rôzne materiály, ale najčastejšie dominovala prírodná živica, zvaná šelak. Pôvodné 78 otáčkové dosky boli vystriedané tzv. LP alebo 33 otáčkovými či singlovkami čiže SP v 45 otáčkovej rýchlosti. Takto ich poznáme dodnes a asi to tak zostane navždy. Jedinečné médium, ktoré na seba strhlo opätovnú pozornosť a to hlavne pre ich využitie v DJingu. Do akej miery by prežili či sa znovu reformovali, ak by ich práve oni nepoužívali v tak rozsiahlej miere? Ťažko povedať, ale na druhej strane barikády stoja verní rockoví či metaloví fanúšikovia už niekoľko rokov. Tí, bez ktorých by tak isto záznamové média typu LP či CD boli dávno na smetisku dejín. Dovolím si tvrdiť, že sme to my, fanúšikovia tvrdšej hudby, ktorí ešte stále nedajú dopustiť na originálny nosič od svojich favoritov. Stále nakupujeme a podporujeme tento kruh. Musím poznamenať, že som sa stretol aj s ľuďmi, ktorým je to úplne jedno, či podporia alebo nepodporia ich obľúbenú skupinu alebo interpreta, ale tí určite nečítajú článok o asfaltových kotúčikoch. A tak Vám, ktorých toto moje blúznenie aspoň trošku zaujalo, ďakujem a verím, že ste na podobnej ceste.

Aby som neponúkal jednostranný pohľad na môj obľúbený nosič, rozhodol som sa položiť jednoduchú otázku: „Čo pre teba vinyl znamená?“ viacerým bývalým kolegom v Šrotowisku, ale aj iným známym ľuďom. Relatívne jednoduchá otázka priniesla rôznorodé a veľmi zaujímavé odpovede – však posúďte sami.

Bronislav „Bruno“ Kovařík – gitarista, basgitarista a spevák (HYPNOS, KRABATHOR – Česká republika)
Vinyly celkom zbieram, ale napriek tomu počúvam hlavne CD a Mp3 a to z praktických dôvodov, nemusia sa otáčať. Platne mám, ale rád pre ich obaly a dynamiku. Hrajú frekvenčne do väčšej šírky než sterilný digitálny nosič a ani mi nevadí to praskanie. Mám ich doma asi 200, veľa som si ich priviezol zo zahraničných šnúr, zbieram jednak pop (ABBA, ROXETTE a iné), ale hlavne metalové tlupy. Najviac si asi cením originálne vinyly Legion a Once Upon The Cross od DEICIDE, ale aj IMMORTAL Pure Holocaust, picture KRABATHOR a podobne. Vinyl je kult a som rád, že záujem oň nevädne, v poslednej dobe mám skôr pocit, že je to naopak, a je o ne znova väčší záujem.

Mortiis – spevák a skladateľ (MORTIIS – Švédsko)
Všetko, čo môžem o vinyle povedať, je z mojej vlastnej skúsenosti. Nie som nejaký „audiofil“, takže celá diskusia o tom, či vinyl znie teplejšie ako CD, pre mňa nie je dôležitá, hoci je to pravdepodobne pravda. Analóg znie jednoducho krajšie ako digitál. Po umeleckej stránke pokladám vinyl za oveľa zaujímavejší a plnohodnotnejší. Väčší priestor pre obal albumu, otváracie balenie, plagáty, farebné vinyly, picture disky, single, atď… Vinyl je proste o väčšej palete možností, ako sa dá prezentovať hudobná tvorba. Ale aj CD má svoje pozitívne stránky, ako napríklad digipaky, špeciálne balenia s DVD, videá a podobné záležitosti, ktoré sa proste na vinyl nedajú dostať, takže z tejto strany CD získava body navyše. Ale z pohľadu nostalgie u mňa vždy zvíťazí vinyl. Vyrastal som na ňom a s ním sa spájajú moje spomienky s objavovaním hudby. Takže ako som povedal, osobná skúsenosť.

Marcel „RoXor“ Pieštanský – bloger a redakor (http://www.demonahravkyslovenskehopodzemia.blogspot.com, Šrotowisko – Slovensko)
K vinylu mám veľmi kladný vzťah, už v podstate odmalička. Dôkazom toho je moja zbierka, ktorá číta cca 350 vinylov s klasickými metalovými nahrávkami. Vždy mi proste vyhovovali viac obaly LP, hlavne kvôli grafike, takisto má v sebe ten kus čiernej hmoty niečo magické. Vinyly sa v polovici 90. rokov stiahli do UG, keď ich v podstate vytlačilo CD. Ja som napriek tomu vtedy s nimi začal. Spočiatku to bolo iba sem tam jeden, dva kúsky LP, len tak do zbierky. Gramec som ešte nevlastnil, v obchodoch podstate neboli, a na High-end shopy bola peňaženka študenta príliš nepostačujúca. Až po roku 2000 som sa dostal k prvému ozajstnému gramcu a vtedy to nabralo obrátky. Zháňanie, vymieňanie LP, zháňanie informácii po internetových fórach. Výmena gramca za lepší, zisťovanie informácii ohľadom kozmetiky a údržby LP atď. Zbierka sa mi pekne rozrástla. Medzičasom LP zaznamenali comeback, firmy znova vydávajú paralelne s CD aj vinylovú verziu, takisto vychádzajú rokmi preverené klasiky v reedíciách na luxusných LP. Pokiaľ ide o mňa, tak preferujem staré vydania vinylov, reedície ma nezaujímajú, alebo len okrajovo, napr. keď daná vec pôvodne na vinyle nevyšla. Takisto si vyberám podľa štýlu, kapely, prípadne albumu. Napríklad nahrávky z 80. rokov, pokiaľ nevyšla nejaká dobrá reedícia, čo sa týka zvuku, v kvalite jednoznačne poráža pôvodné CD vydanie. Uvediem príklad debut RUNNING WILD z CD vydaného u Noise (mimochodom odfláknutého) je mi zle, naopak, LP je balzam na uši a tie pravé Teutony lezú von. Treba však priznať, že na to, aby LP hrala ako má, je potrebné vlastniť podstatne drahší aparát v porovnaní s CD. Takisto o LP sa treba starať, skúsenejším nemusím pripomínať antistatické obaly na LP, alebo plastové obaly na samotný obal. Takisto práčka vinylov, ktorých poznačil nepriateľ prach, nie je lacná záležitosť. Takže suma sumárum, je to väčšia piplačka, stojí to viac peňazí, ale odmenou je zvuk a nádherný obal a to rituálne počúvanie s otáčaním strán. Osobne si myslím, že vinyl ešte dlho nebude patriť do starého železa a to je len a len dobre.

Michal Šedivý – gitarista (NEUROTIC MACHINERY – Česká republika)
Vinyl má jednoducho dušu a kúzlo. Aj napriek tomu, že mám zbierku postavenú z CD, vyskytuje sa v nej pár vinylových kúskov, ktoré si nesmierne cením. Napríklad KISS – „Alive“ je pre mňa osobne jeden z najlepších živákov vôbec a mať ho v tejto verzii je ako splnenie detského sna. Kto to nezažil, nepochopí.

Peter „Konyk“ Schredl – spevák (ZÓNA A – Slovensko)
Vinyly zbieram už 32 rokov. Samozrejme, že mám aj CD, ale rozdiel medzi týmito nosičmi je, že vinyl je umelecké dielo a CD je spotrebný produkt.

Alexander „Krusty“ Nováček – basgitarista (FORGOTTEN SILENCE – Česká republika)
Vinyl – to je nostalgia. To nepopieram. Vyrástol som na ňom. Ktorá kapela mala LP, tú som bral ako hviezdu. Som veľmi rád, že v poslednej dobe sa vinyl vracia a v čoraz väčšom množstve. Každý lepší album v lepšom vydavateľstve je ponúkaný aj na LP či dvoj LP. To je prekrásne! CD je fajn, skladné, pohodlné k prehrávaniu (samozrejme mp3 je na to ešte lepšie, že?), ale iba vinyl, ten veľký obal, je pre mňa regulárny a ozajstný album. Sám mám vinylov dosť veľa a množstvo noviniek mám len na LP. Niekto bude namietať, že je to neohrabaný formát, neprehrá si ho v aute a o discmane ani nehovorím, ale to je na dlhohrajúcej platni to krásne. Keď sa rozhodneš ju počúvať, musíš jej venovať čas. Pripraviť gramofón, po čase otočiť strany. Tento formát ťa prinúti zastaviť sa a venovať hudbe adekvátne dlhú dobu na počúvanie. Teda tak, ako to má byť! Vinyl, to je kult! Baví ma čím ďalej viac…

Miloš Kratochvíl – nezávislý vydavateľ vinylov (Monsternation – Česká republika)
Hudobný nosič. Súčasť nábytku. Miesto, kde neustále sadá prach. Predajný artikel. Večná otázka: „to ešte niekto kupuje?“ a komentár: „ty brďo, to som kúpil za dvacku“. Príležitosť k posilňovaniu. Prekvapenie pre návštevy. Lákadlo a miesto zákazu pre dcéru. Téma novinárskych otázok.

Ján „Amok“ Poliak – promotér (EPG Productions – Slovensko)
Jéééééj, vinyl !!!!! Všetko najlepšie… gramofón, detstvo, prvé ABBA nahrávky, môj hudobný začiatok. LP je niečo nádherné, veľký obal, vnútri fotka a texty alebo rozkladacia platňa, dvojLP …, to človek vzrušením ani nedýcha. LP zbieram stále, aj nové, chvalabohu prežívajú, ale nepúšťam si ich, len zbieram. A raz chcem vydávať limitované edície toho, čo nevyšlo na vinyloch ako prvý SHAMAN, ANDRÉ MATOS, MASTERPLAN, FREEDOM CALL. Vydáme 300 až 500 ks, rozpredáme to, nech sa to zaplatí a vydáme ďalšie. Singel HELLOWEEN – Perfect Gentleman, LP Better Than Raw (vyšli len pirátske limitky). Na LP je niečo „nadprirodzené“, MC kazety už žiadne čaro nemali, CD je fajn kvôli bookletom. LP je však klasika a neprekonateľná.

Tom „Necrococock“ Kohout – hudobník a skladateľ (NECROCOCK, KAVIAR KAVALIER, MASTERS HAMMER – Česká republika)
Trocha nostalgie, Linga Singers, Ivan Mládek, skvelý nekomprimovaný formát s luxusným obalom, rajcovná vôňa. Mám veľkú zbierku svojich vinylových obľúbencov, ktoré nakupujem v nemeckých LP antikvariátoch.

Radek „RadekK“ Kopel – hudobník (NAPALMED – Česká republika)
Vinyl mám rád. Jednak ako zberateľ, ďalej ako výkonný umelec. Rád by som ich vydával, ale finančná situácia to nedovolí. S NAPALMED sme vydali päť malých singlov a dve LP. To je snáď dôkaz sám o sebe.

Martin „Shindy“ Brzobohatý – promotér (Obscure Promotion – Česká republika)
Vinyl je pre mňa čisto zberateľská záležitosť. Je krásne v dnešnej dobe „virtuálnych statkov“ držať v rukách poriadny kus asfaltu, s obalom, ktorému žiadny iný nosič nemôže ani siahať po členky. Naviac v dnešnej dobe vychádzajú rôzne limitovky, box sety, atď., takže srdce zberateľa len plesá. Je super, že sa vinyl drží, ba čo viac, zažíva svoju renesanciu. Nezostáva mi nič iné, než veriť, že digitálne formáty vinylovú platňu len tak nevytlačia. Minimálne pre generáciu poslucháčov, ktorým nestačí len X GB hudby na hard disku, sú vinyly naozajstnou lahôdkou. Hoci moja zbierka nedosahuje závratné rozmery, som rád, keď si môžem do poličky občas nejaký ten asfaltový kúsok pridať.

Lars Rettkowitz – gitarista (FREEDOM CALL – Nemecko)
Nemám žiadny gramofón. Pred rokmi som ho zničil! Takže nemám vlastne žiadny názor na vinyly. Ale myslím, že pre zberateľov je to úžasná záležitosť. V roku 2012 by bolo lepšie pýtať sa na „digitálne nahrávky“ a na to, ako si ľudia predstavujú budúcnosť bez vinylov, kaziet a CDčiek!

Absolútny záver obstarala geniálna pripomienka k celej téme a vlastne Lars mi nahral na skvelé záverečné zamyslenie. Ako bude svet hudobných fanúšikov vyzerať o niekoľko rokov? Bude vôbec potreba hudobníkov, keď dnes a zajtra sú tisícky skladieb či albumov doslova kradnuté? Dokonalé maliarske diela alebo sochy sú predávané za obrovské sumy a ich tvorba skrášľuje milióny domácností, galérií či pracovní… Ale ako chceme, aby sa v budúcnosti hudobní umelci prezentovali – v dátach?

Je paradoxom doby, v ktorej sa práve nachádzame, že vinyly prechádzajú akýmsi znovuzrodením, kedy si firmy aspoň čiastočne na nich doťahujú ušlé zisky po bezhlavom sťahovaní hudby.