Kvalitou nabitý predchádzajúci kúsok „The Pagan Manifesto“ z roku 2014 dával už vopred znať, že tentokrát to nebude také ľahké. Pôsobil doslova ako živé striebro, sršal hravosťou, nespútanosťou a pulzoval vitalitou. Folkové husličky i píšťaly neprestajne laškovali a podpichovali sa rezkými gitarovými figúrami. Materiál nepoľavoval v nasadení ani v momentoch stavajúcich na väčšej výpravnosti, nenechal nás strácať sa v šedých zákutiach, ale namiesto toho nám odkrýval farbami hýriacu hudobnú mozaiku. Zaslúžene si tak tento zásek vydobyl popredné miesto v celej diskografii.

ELVENKING – Secrets of the Magick Grimoire

Ani súčasná novinka úplne nestráda tieto typické prvky ELVENKING. O majoritný skladateľský príspevok sa tradične postarala skúsená dvojica Damma (vokály) a Aydan (gitary). Nedejú sa tak žiadne údery pod pás dlhodobo hýčkaným fanúšikom. Dopomáha tomu aj relatívne stabilná zostava, keďže jedinou personálnou zmenou za dlhšie obdobie bol príchod Marca Lanciottiho (bicie). Ten mimo iného pôsobí práve spolu s Dammom v heavy/hard rockovom projekte HELL IN THE CLUB.

Na albume však badať akýsi posun od bezprostrednosti alebo spontánnosti minulého diela, skôr k istej väčšej zomknutosti a tým pádom aj menšej vzletnosti. Tento posun je výsledkom v hojnejšom množstve užitých orchestrácií ťaživejších odtieňov, naliehavejších chorálov, pomaly sa plaziacich sugestívnych, tklivých kláves a väčšej miery vyskytujúcich sa agresívnejších vokálov. Všetko tu spomenuté tak dotvára temnejší hudobný výraz úplne korešpondujúci s ponuro pôsobiacim artworkom.

Neznamená to, že sa kapela úplne vzdala svojich iskrivých melódií, samopašou hrajúcich folkových motívov, malebných refrénov vábiacich do krepčenia a zvŕtajúcich sa gitár. Na novinke sú však práve tieto prvky akejsi bujarej živelnosti poväčšine zastreté potemnejším závojom, z ktorého vykúkajú pomenej a sporadickejšie si ukradnú pre seba čo i len celú pieseň.

ELVENKING

Práve tieto dve, tak protichodné, tváre sa stretávajú v úvodnej „Invoking the Woodland Spirit“. Pieseň nás načne takmer strigônskym šepotom, orchestráciami vystavanou atmosférou a pokračuje svižným tempom s oceľovo štebotajúcou basovou gitarou k mohutnému refrénu. Druhá časť skladby stáča kormidlo do polôh mihajúcich sa momentmi napätia alebo nepokoja, ktorým je podmienený  výraz sólových gitár i zborov.

V dvojke „Draugen’s Maelstrom“ sa dostane ku slovu Angus Norder (WITCHERY), ten sa postará o agresívny vokál, ktorý úplne mení tvár skladby začínajúcej bezstarostnou gitarovou vyhrávkou. „The One We Shall Follow“ je skvelou pochodovou folkovou hymnou s výstavným refrénom a mátožne sa objavujúcimi klávesmi. „The Horned Ghost and the Sorcerer“, „Summon the Dawn Light“ a „At the Court of the Wild Hunt“ predstavujú tradičnejšiu pohodovú a uvoľnenú „hopsajúcu“ tvár ELVENKING, kombinujúcu akustické gitary, svižne odsýpajúce slohy, energické gitarové party a príjemne sa vtierajúcu melodiku.

Prostredný blok piesní začínajúc „A Grain of Truth“, v ktorej hosťuje ženský vokál Elisabetty Furlanetto a končiac „The Voynich Manuscript“ zase ponúkajú kondenzovaný zážitok skôr stavajúci na nekompromisnejšom rytmickom zábere, rezavejších chladných gitarách, prelievajúcich sa zmenách v tempe, a hlavne kladúci dôraz na precítenejšie a emotívnejšie inštrumentálne pasáže.

Intímny akustický záver „A Cloak of Dust“ so sprievodným ženským vokálom ukončí zase raz vysoko kvalitný zásek Talianov ELVENKING, tí tento raz stavili na nálady ponurého rázu i momenty melanchólie, avšak nezabudli na iskrivosť a mágiu, ktorá doteraz zakaždým sprevádzala ich radové albumy.

Hodnotenie autora: 8 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ján Magdoško

Redaktor Valhalla.sk