Po rýchlom občerstvení v Randal Clube a odložení oblečenia v šatni sme sa vyrútili po schodoch k útrobám Majesticu, kde nás milo prekvapili otvorené dvere a priebežné púšťanie podľa plánu. Po našom zhodnotení, že by ešte nejakí ľudia mohli prísť, sme išli k baru na pár drinkov. Všetko sme stále brali samozrejme profesionálne, stále sa čas koncertu len blížil…

S presným úderom ôsmej hodiny večernej „nacupitali“ na pódium fínski THE MAN EATING TREE. Toto sexteto hudobníkov (niektorí ex – SENTENCED) porcovalo do divákov asi počas 30. minút pomalý gotický rock/metal. Mužské publikum určite zaujala klávesáčka Heidi, ktorej sme ale kvôli jej vlasom videli do tváre až po ich sete. THE MAN EATING TREE napočúvaných nemám, viem že sa v Bratislave prezentovali pesničkami z dvoch vydaných albumov Harvest a Vine. Pre mňa osobne nič moc, aj keď samozrejme treba uznať, že to čo hrajú ich určite baví a robia to dobre. Zvuk mali adekvátny predskokanom, po ich predvedenej hre si vychutnali celkom hlasný potlesk, aj keď ešte trošku menšieho publika.

Po krátkej prestávke prišiel pre mňa zlatý klinec večera. A určite nielen pre mňa. Nórski mladíci LEPROUS, ktorých som mohol po minuloročnom spoznaní vidieť konečne aj na vlastné oči. To už sa očividne pod pódiom nazbieralo viacej ľudí a po ich vydarenom poslednom počine Bilateral, boli určite všetci zvedaví na ich hudobný výkon ťažších inštrumentálnych kúskov a hlavne uleteného „headbeangovania“. Krátko po pol deviatej vybehli „leprousi“ za zvuku úvodnej pesničky Thorn na pódium v ich tradičných červeno-čiernych oblečkoch a svoju hudobnú šou predvádzali hneď od začiatku ich setu. Perfektný výkon a aj synchronizované pohyby v jednotlivých pesničkách nemali chyby. Zvuk vpredu bol na moje prekvapenie celkom dobrý, každý nástroj si našiel svoje miesto a takisto aj vokalisti vo svojich častiach. Druhá v poradí, klipovka Restless, by si zaslúžila zvuk gitár ozvučený trošku do popredia. Jediná pesnička odohratá z albumu Tall Poppy Tales bola  Passing. Skvelý výber skladby, jej rozmanitosť vynikla aj v živom prevedení. Pomalšia Mb. Indifferentia má úžasnú atmosféru. Môj favorit z Bilateralu, pieseň Waste of Air rozpálila každého a nenechala ani na mne nitku suchú. Acquired Taste a Forced Entry boli už len čerešničkami na tejto vydarenej šou. Perfektné skĺbenie avantgardného a progresívneho metalu so všetkými prísadami som si naozaj vychutnal. Čo som počul, tak sa to skutočne páčilo aj ostatným zúčastnením. Osobne si ich kedykoľvek ešte aspoň raz pozriem. Takáto hudba v tejto dobe si môže raziť cestu sama. Deň po koncerte mi počas internetovej komunikácie potvrdil aj gitarista Tor, že bratislavský koncert patril jednoznačne k ich najlepším na tomto turné. A to bez zbytočných zdvorilostí. BRAVÓ.

Po prestavbe pódia a preskúšaní nástrojov nastalo pred setom AMORPHIS krátke zdržanie kvôli technickej závade na klávesoch, teda presnejšie v jednom z káblov. Odstránenie bolo vcelku rýchle a tak sme sa dočkali nástupu celej skupiny v plnej paráde na čele (aj keď teda vyšiel zo zákulisia posledný) s charizmatickým spevákom a perfektným frontmanom Tomim Joutsenom. Skupina AMORPHIS už na Slovensku hrala v roku 1999, takže naše publikum im nebolo neznáme. Album The Beginning of Times prezentovali v úvode pesničkami Song Of The Sage a Mermaid. Tieto kúsky z novej tvorby sa mne osobne páčia viac ako staršie záležitosti. Tomiho dredy ovievali divákov v prvej rade hneď od začiatku. Zvuk celej kapely bol dobrý, Esove nosné melódie neboli utlačené na úkor ostatných nástrojov, takže skladby mali tú správnu šťavu. Veľmi dobre bol zhotovený aj setlist, ktorého hitovky prezentovali skoro každý album z ich doterajšej tvorby. S návratom k Elegy dali na výber fanúšikom zo skladieb Against Window a On Rich And Poor. Ja som si trpezlivo počkal na moju obľúbenú Sky Is Mine a musím napísať, že sa mi páčila. Predstavovačka skupiny sa uskutočnila počas pesničky Alone. Pred niektorými časťami ich setu zazneli intrá Karelian a Thousand Lakes. Nasadenie kapely bolo taktiež fajn, pozdravy a poďakovania fanúšikom boli časté, takisto hádzanie trsátok od Esu Holopainena skoro po každej pesničke. V prídavku zazneli skladby Drowned Maid, My Kantele a House Of Sleep. Pätnásť pesničkový set naozaj ubehol veľmi rýchlo a skupina sa lúčila s prítomnými s úsmevom na tvári. Vyšťavení boli naozaj všetci. AMORPHIS odohrali naozaj dobrú šou, ale nemôžem sa zbaviť dojmu, že miestami kapela na mňa pôsobila zvláštne, až neisto. Neviem to vysvetliť, keďže viem akú bohatú históriu majú za sebou.

Táto severská zostava by si však zaslúžila trošku väčšiu návštevnosť. Z počutia viem, že tam bolo asi 400 až 500 divákov, horná tribúna nebola ani otvorená. Na to, že bola práve sobota, to bola veru slabšia účasť. Na tomto koncerte som stretol veľa známych, ďakujem každému aspoň za krátky rozhovor alebo pozdravenie. Zo známejších osôb za všetkých spomeniem fanúšika metalových koncertov, ako je známe aj z nášho nedávneho rozhovoru s ním, bubeníka Martina „Marthusa“ Škaroupku (CRADLE OF FILTH, INNER FEAR). Je to ozaj veľmi prívetivý a nenápadný chlapík, ale odhalil som ho celkom rýchlo.

Podľa plagátov v Majesticu a pozvánok na sociálnych sieťach bude rok 2012 určite nabitý hviezdnymi koncertami nielen v Bratislave. Fanúšikovia sa majú určite na čo tešiť a my budeme tieto chystané koncerty určite takisto sledovať spolu s vami.

PLUSY:
skoré púšťanie do MMC, šatňa, pohodová SBS, sortiment merchandise
MÍNUSY:
poslabšia divácka účasť, miestami vlažnosť fanúšikov počas koncertu

Foto: Sachtikus

LEPROUS

AMORPHIS