Téma jednoznačne vhodná pre metalové spracovanie, o ktoré sa síce už pokúsili spolky ako SAXON so svojím „Lionheart“ alebo i GRAVE DIGGER na „Knights of the Cross“. Predsa len odlišné hudobné cítenie chalanov zo SERENITY vzbudzovalo očakávania z príbehu, do ktorého sa dúfajúc vkradne viac romantizmu, väčšej vášne pre príbeh ako len pre historické reálie s dôrazom na príťažlivosť hudobného rozprávania. Teda ingrediencií tak typických pre ich minulé diela.

SERENITY – Lionheart

Dvojicu albumov „Death & Legacy“ a „War of Ages“ z 2011 resp. z 2013 možno právom považovať za najvydarenejšie kúsky v ich diskografii. Disponovali atmosférou, akoby vystrihnutou zo stránok dobrodružných románov a noviel, jednotlivé skladby nás nechali listovať príbehmi dýchajúcimi zradou, pomstou i láskou.

Hoci minulý zásek „Codex Atlanticus“ (recenzia TU) staval na totožných prvkoch, ktoré fungovali na predchádzajúcich albumov, to očarenie sa v takom rozsahu nedostavilo. Napriek pestrej melodike, bujnejúcim symfonickým elementom a príjemnej inštrumentalistke pôsobil album akosi rutinne a prázdne. Nepomohol ani tradične zamatový vokál frontmana Georga Neuhausera, ktorý práve vďaka svojej farbe vie vykúzliť precítené momenty umožňujúce intenzívnejšie vžitie sa do hudby.

Tohtoročná novinka nie je iná, minimálne čo sa týka využitia nosných elementov zrastených s hudobnou tvárou SERENITY. V čom sa však vzďaľuje predchodcovi je to, že je z nej cítiť opätovne nadšenie, ľahkosť a hlavne uvoľnenosť. Tie dávajú prevažnej väčšine piesní výrazne pozitívny doping. Skladby majú rýchlostne našliapnuté hneď od začiatku albumu a z tohto nasadenia a polohy povolia len málokedy. Aj vďaka prezentovanej téme sa do piesní dostávajú heroické motívy, mohutne znejúce refrény a chorály. Veď už len názvy skladieb ako „United“, „Lionheart“, „Rising High“ alebo „Stand and Fight“ čo to naznačujú.

SERENITY

Pôsobia ale nečakanie sviežo aj vďaka nepoľavujúcemu tempu, svižným inštrumentálnym pasážam a melódiami kypiacimi gitarovými sólami. Neublíži im ani hojný výskyt „óóó“ zborov alebo rôznych chrabro sa tváriacich zvolaní. Už spomenutý kúsok „Stand and Fight“ svojím vokálom ozvláštni Fabio D’Amore (basgitara), ten dodá skladbe kontrastnej dravosti a spolu s do pamäte sa vtierajúcim refrénom a krátkou klasickou medzihrou tvoria výbušnú kombináciu, ktorej rovnocenným konkurentom je len „Eternal Victory“. V nej sa skĺbi mohutne sa nesúci refrén so symfonickou údernosťou.

Plynúcemu tempu nevhodne hádžu polená pod nohy nevýrazne baladická „Heaven“ a dramaturgicky nešťastne zaradený inštrumentálny kúsok „King’s Landing“. Skladby „Hero“ orientálne ladená „The Fortress (of Blood and Sand)“ alebo „Empire“ stavajú na odvážnejšie kľučkujúcich gitarách alebo naliehavejšom vokály a sú intenzívnejšie prepletené s orchestráciami.

Záver obstarajú viac emočne zafarbené piesne ako precítená „My Fantasy“ a hlavne „The Final Crusade“, ktorá okrem hosťujúcej ženskej vokalistky Federicy (SLEEPING ROMANCE) ponúka nečakane aj deathový vokál, ktorý možno na prvé počutie pôsobí ako päsť na oko, ale nakoniec pridáva tomuto finále na mohutnosti a farbistosti.

SERENITY predsa len na novinke „Lionheart“ nenechali bokom tradičnú nadýchanosť a pompéznosť, tu však nechali rozvinúť až záverom albumu a do toho momentu nám servírujú šťavnaté power metalové kúsky. Tie očaria hlavne iskrivou energiou a prirodzenosťou, ktorým vôbec neubližuje istý heroický nádych.

Hodnotenie autora: 7 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ján Magdoško

Redaktor Valhalla.sk