Ako vždy, veľmi zaujímavé veci! Ale pekne poporiadku. Len ťažko zaškatuľovateľná trojica hudobníkov na čele s geniálnym basgitaristom Les Claypoolom, je už od svojho dávneho vzniku (1984) v uličkách slnečného San Francisca, náročným orieškom pre všetkých milovníkov gitarovej muzičky, avšak o to viac cennejším artiklom na obrovskom hudobnom poli. Zmes šialených podivností, funku, progresívneho rocku i metalu síce môže na prvý pohľad pôsobiť značne nepreniknuteľným, ba až odpudivým dojmom, no otvorený prístup, snaha a časté dávkovanie v akýchkoľvek množstvách zväčša prináša sladké ovocie.

PRIMUS – The Desaturating Seven

A preto sme tu, o „pár“ sezón a rovnú deviatku radových albumov ďalej. PRIMUS si pripísali nejedno veľkolepé víťazstvo, ale i nepríjemnú porážku (tá najtvrdšia dokonca zapríčinila dočasný rozpad…), lenže Les a spol. to vždy vedeli ustáť so cťou.

Výsledkom rôznych životných skúseností môže byť aj horúca novinka „The Desaturating Seven“, z ktorej cítiť pach nadobudnutého sebavedomia a obrovskej pohody v kapele. Trio s navrátilcom Timom Alexandrom za bicími, sa totiž znovu odhodlalo k originálnemu kroku (čo iné čakať od týchto magorov?) a spracovalo… detskú rozprávkovú knižku „The Rainbow Goblins“. O trpaslíkoch. O siedmych trpaslíkoch. O siedmych trpaslíkoch, kde každý jeden predstavuje jednu farbu dúhy. Hmm…

PRIMUS

Námet je teda napínavý sťa hovädo, no čo to najpodstatnejšie – samotná muzika? Tá je opäť priam vynikajúca a odkazuje k najlepším chvíľkam PRIMUS, až niekam k míľnikom typu „Pork Soda“ či „Sailing the Seas of Cheese“. Máme tu milý úvod (o hovorené slovo sa postaral Justin Chancellor z TOOL) do problematiky „The Valley“, jednoduché hitovky „The Seven“, „The Scheme“, perfektne vystavané progresívne hymny „The Trek“, „The Storm“, ale aj nesmierne rušivé intermezzo „The Dream“ (???). Záverečná vecička v podobe „The End?“ je už iba akousi krátkou rozlúčkou, takže šikovnejší si určite stihli všimnúť hlavný zápor celej aktuálnej novinky.

Áno, album „The Desaturating Seven“ aj napriek vyrovnanej náplni trpí na svoju až príliš chudobnú hraciu dobu, ktorá číta niečo malo cez 30 minút. Máme tu prakticky len skromnú štvoricu plnohodnotných skladieb, čo pri trojročnej tvorivej pauze, nie je práve tá najlepšia vizitka. Obrovská škoda a zároveň smutne nevyužitý potenciál…

Hodnotenie autora: 7 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ladislav Rusnák

Mladý a veľmi aktívny fanúšik metalovej muziky, ktorú vyhľadáva už od útleho veku. Taktiež obrovský vyznávač rybolovu, pasívny športovec (futbal, hokej, bedminton) a človek so zmyslom pre kvalitný film. Od roku 2011 taktiež zanietený redaktor hudobného webzinu Valhalla.sk.