Nám, fanúšikom sa tak dostáva vari poslednej možnosti uzrieť naživo prezentáciu priehrštia nesmrteľných klasík odspievaných pre mnohých jediným, pravým a nenapodobiteľným hlasom tejto heavy metalovej legendy. Košický klub Collosseum sa tak v predvečer Sviatku všetkých svätých otriasal hymnami, ktorá definovali heavy metalový žáner a dali vzniknúť mnohým neopakovateľným magickým momentom.

GARAGEDAYS

Začiatok večera však patril rakúskym a pre väčšinu prizerajúcich sa relatívne neznámym GARAGEDAYS. Tí majú na svojom konte už dva štúdiové albumy, ten druhý „Passion of Dirt“ dokonca produkoval a hosťujúcim vokálom prispel Ralf Scheepers (PRIMAL FEAR). Každopádne to nič nemení na fakte, že štúdiová tvár kapely stráda na osobitosti, čo by ani nebolo problémom, ale taktiež stráca na presvedčivosti. To, čoho však boli svedkami košickí diváci len dokazuje, že hudba inšpirujúca sa neučesanosťou MOTÖRHEAD, plazivými riffmi BLACK SABBATH, či fušujúca do METALLICA nálad z čierneho albumu a hojne si berúca z odkazu NWOBHM potrebuje nevyhnutne divácku bezprostrednosť a len tak naberá na živelnosti a dýcha tak potrebnou energiou.

Počas takmer trištvrte hodiny, ktorej priala aj kvalita zvuku, sa toho zbytočne veľa nerozprávalo dostali sme náklad valivej rytmiky, skuvíňajúcich sól rozbíjajúcich sa na nekompromisnej rytmickej gitare. Tento v samej podstate špinavý rock ‘n’ roll podporovaný heavy groovy riffmi, ktoré nie nemálo drvili i thrashovo zahrial na potrebnú prevádzkovú teplotu a len potvrdil, že hudba naberá grády hlavne živým prednesom.

Nestarnúci Udo Dirkschneider

Košická zastávka v klube Collosseum bola súčasťou už druhého pokračovania „Back to the Roots“ turné počas ktorého sa citovalo z heavy metalového šlabikára ACCEPT. Tí, ktorí boli svedkami už jeho prvej slovenskej zastávky na letnom festivale Rock pod Kameňom 2016, respektíve mali napočúvane nedávno vydané živáky boli isto prekvapení skladbou setlistu. Hralo sa prevažne z albumov „Objection Overruled“, „Russian Roulette“ a „Death Row“. Teda hitová údernosť ustúpila heavy buldozéru, ktorý šrotoval dlažbu v klube. Riffové torpéda „The Beast Inside“, „Bulletproof“, „Protectors of Terror“, „Stone Evil“ alebo „Hard Attack“ sa striedali so vzdušnejšími kúskami ako „Aiming High“, „Love Child“ alebo „Fight Back“.

Takto našliapnutú mašinu nespomalili ani precítené balady „Can’t Stand the Night” a „Amamos La Vida“ či sólové medzihry dua Smirnov a nováčika v zostave Billa Hudsona. Riadny setlist ukončila hymnická „Russian Roulette“ a diváci lační po tradičných šlágroch sa v prídavku dočkali štvorice „Princess of the Dawn“, Metal Heart“, „Fast as a Shark“ a záverečnej „Balls to the Walls“.

DIRKSCHNEIDER

Kým vystúpenie prvej kapely definovala istá spontánnosť, tak počas hlavnej hviezdy večera sa šlo skôr cestou chirurgicky presne sekaných riffov a milimetrovo bezchybných gitarových sól. Tomu všetkému však nechýbala razancia a potrebná tvrdosť prameniaca aj zo zloženého setlistu. Udo, hoci už nie najmladší, s výrazom buldoga trhal refrény na franforce, vystriedal všetkých päť výrazov tváre a s kúskom nostalgie pripomenul, že je to asi naposledy čo tieto hity budú znieť s jeho hlasom.

Treba oceniť aj dramaturgiu celého turné, oboch jeho častí. Kým prvá stavala na hitoch z úvodnej polovice diskografie ACCEPT, druhá dala šancu nie často hraným skladbám z nezaslúžene vlažne prijatých albumov počnúc „Russian Roulette“, ktoré boli sprevádzané i kontroverzným dianím v samotnej kapele. Dokonca prišlo aj na tradične odsúvaný album „Eat the Heat“ a napratané košické Collosseum bolo dôstojným svedkom tohto heavy metalového návratu.

PLUSY:
Nasadenie a vystúpenie oboch kapiel DIRKSCHNEIDER a GARAGEDAYS, bohatý merchandise, často nehrané ACCEPT skladby.

MÍNUSY:
Žiadne

Ján Magdoško

Redaktor Valhalla.sk